I.
Špagetoš a Brčkavý Dano, familiárne zvaný tiež Brčko, starí spolužiaci, ktorých životné cesty preťali ťažké boje na internátnych chodbách sa nevideli roky. Každého zavial osud niekde inde, svadby, rozvody a deti mali za následok komunikáciu oklieštenú na priania k Vianociam a životným jubileám, ktorých stále pribúdalo. Decká ale odrástli, rozvody sa zabudli a tak raz pri jednom výročnom telefonáte Špagetoš došiel s myšlienkou vybrať sa niekam za hranice všedných dní, zaspomínať na staré časy, prázdniny strávené cestovaním a robotovaním v programoch ako Work and Travel apod. Po dlhých debatách padla voľba na susedné Poľsko. Dobrá voľba, ako uvidíte ďalej.
Štart
Miesto stretka a teda aj štartu obstarožných dobrodruhov padlo na Žilinu, po rannej káve a ďalších neodkladných procedúrach vyrazili. Ako správní obstarožitní dobrodruhovia jediné čo vedeli, že idú smer Gdańsk, s tým, že pôjdu kam sa bude dať, bez „buknutého“ ubytka, proste na blind. Po preštrikovaní sa cez krkaháje na Slovensku, pomotkaní sa okolo Krakowa padla voľba na prvú zastávku:
Katowice
Zastávka v meste baníkov bola skôr z praktických dôvodov, obed a hlavne zmeniť nejaké tie złoté, keďže miesto prvého nocľahu bolo stále neznáme a jeden nikdy nevie. Ako sa neskôr presvedčili, Poliaci majú talent na biznis, takže sa dá aj platiť aj hotovosťou v petrošekelových eurách.
Katowice napriek priemyselnej minulosti ovplývajú peknou architektúrou.
Staré obytné domy pretkané všade prítomnou sakrálnou architektúrou boli príjemnou prechádzkou, okorenenú vynikajúcim žurekom (ešte bude reč) a hlavne sa presvedčili v miestnom bistre, že biznis majú Poliaci naozaj v krvi. Po dojedení žurka sa Špagetoš podujal lámanou polštinou prezistiť prítomnosť najbližšieho kantora (zmenárne), na čo sa ho hneď ujal personál, ktorý sa ochotne ponúkol a navrhol kurz 100€ = 437 Zł. Obojstranná spokojnosť, keďže doma by Špagetoš fasol iba 422 Zł, navyše meniť peniaze v bistre vedľa prázdneho taniera od žureku malo krásny nádych socialistických čias Dojedené, zmenené hor sa smer Sever.
____________________________________
II.
Špagetoš a Brčko sa trajdali, trajdali až padlo rozhodnutie skloniť hlavy v meste Koperníka a perníkov:
Toruń
Po príjazde sa začala menšia tortúra so zháňaním ubytka, keďže žiadne „buknuté“ nemali. Prvý pokus nič, druhý pokus by sa dal ale dvojka za 158€ nič moc, tretí pokus nič, štvrtý pokus nič... ale milá pani na recepcii obvolala čo sa dalo, a čuduj sa svete Hotel Polonia https://polonia.torun.pl/ disponoval voľnými dvojkam, 340 Zl s raňajkami oproti divadlu na začiatku starého mesta, no nekúp to, ješťě vyděláš...
Nastala, ale zásadná otázka, čo s načatým večerom. Ako správní parťáci zo starých čias, určite tušíte správne čo loptošom skrzlo v hlavách... no a poď ho v ústrety noci a nástrahám starého mesta. Netrvalo dlho a loptoši narazili na jamu levovu:
Nenapádny vchod schovával nekonečné útrobia plné plesajúcich študentov, čo Špagetošovi a Brčkovi opäť vlialo do žíl mladícku krv. Apropó... študenti. Z celého sveta, no a samozrejme mnoho miestných. Drinky sa objednávajú pri bare, odnos svojpomocne (aj seba ráno), veľa príjemných zákutí na sedenie, doplnených parketom nabitým študentmi, zvierajúcimi sa v kŕčoch, ako na správnej didžine. A nezabudnime na najväčšiu nástrahu a to je možnosť platiť terminálom, takže fakt, že pivo bolo bez peny bol rýchlo zabudnutý. Za to vodky boli klasické poldecáky, žiadne 0,04l fejky. Žiaľ z fotodokumentácie je publikovateľná iba:
Skúsený čitateľ dailymale, ošľahaný podobnými zábavkami v štýle „veľa zážitkov, žiadne spomienky“, isto veľkoryso odpustí absenciu obrazovej dokumentácie. Potom čo sa dve mátohy namiesto loptošov dotrepali do Hotela Polónia nasledovala prvá noc v Toruńi.
A aj prvé ránko s jemnou žalúdočnou nervozitou. Keďže obaja boli statne odchovaní intrákom a prezieravo si zakúpili raňajky vo forme švédskych stolov, zanedlho vyrazili do historického centra. Toruń, je mesto s nádherným historickým centrom a všade prítomným Kopernikom:
Uličky ponúkajú mnoho malebných zákutí, samozrejmosťou je klasická tehlová architektúra.
či objekt väznice v anglickom štýle - Okrąglak - Areszt Śledczy:
O nekonečnom zástupe šiatrov, obchodíkov nie je potrebné sa rozpisovať, určite v meste perníka (toho na jedenie, podotýkam) narazíte na obchodíky špecializované na tento artikel, výroba ktorého či receptúra je od 16.storočia strážená ako svätý grál, samozrejme nechýba ani múzeum perníka. Ale to by neboli naši severní susedia, keby ste nenarazili aj na nejaké tie fajnotky:
Toruń ako mesto určite zasluhuje viac času, ale trip mal rozpočet len 4 dni aj s návratom, takže nezostávalo iné, len sa pobrať smer Hel a Baltské more.
____________________________________
III.
Počas jazdy padlo rozhodnutie, že skúsia inú trasu ako po diaľnici. Rozhodnutie, pri ktorom je obidvom jasné, že bude obnášať na jednej strane určitú časovú „prodlevu“, ale zároveň umožňuje aj vidieť niečo iné ako betónový plot okolo diaľnice. Poľský vidiek ponúka veľa malebných mestečiek, navyše máte šancu ochutnať výbornú poľskú kuchyňu, ako inak v maličkých bistrách, ktoré sú v každom mestečku, loptoši narazili na také v meste Žukowo. S postupujúcim časom sa blížili k cieľu, k mestečku Hel, na rovnomennom polostrove. Cesta vedie šijou polostrova, z jednej strany je zátoka a z druhej Balt. Pekné výhľady, keby nebola tma, ale cesta aj tak malebná:
[Brčko má holt umelecký talent na fotky za jazdy :-) ]
Mestečko Hel ich privítalo síce tmou, ale mólo vyzdobené výjavmi z miestnej či poľskej kultúry a histórie malo svoje čaro:
Hel
Ubytovanie dvojici loptošov poskytol Hotel Baltic Sands, http://balticsands.pl/ malé ale milé ubytko, noc vyšla na 280 Zł, čo je nejakých cca 65€ za izbu pre dvoch. Takže spoko. Napriek faktu, že bolo mimo sezóny, mestečko vľúdne, také ňuňuňu, spleť „rybackých“ domčekov, často sa stretnete s kašubskými motívmi. Niečo málo o Kašuboch nájdete tu: https://pl.wikipedia.org/wiki/Kaszubi. Museli uznať, že hlavne ozdobné ornamenty majú fakt echt.
Samoška návštevy polostrova Hel je návšteva majáku.
K majáku sa dostanete za cca 20 minút od hotela Baltic Sands po tom čo prejdete starým mestom, posledných cca 300 metrov pekným lesíkom. Maják si prežil svoje, nejaké detaily z histórie môžete nájsť tu, prípadne tu. Môžete mrk aj na ostatné majáky, inak tour de latarnia nie je zlý nápad, poznamenal Brčko a Špagetoš spiklenecky prikývol.
Od majáku sa dá pokračovať do lesa k rôzným vojenským objektom, ktoré boli súčasťou komplexu „Obrony wybrzeźa“, komplex objektov sa tiahne celým severným pobrežím bunkrov je veľa, avšak mnohé z nich ostali bokom mimo záujmu a stali sa miestom rôznych žúrov, keďže mnohé ešte obsahujú aj zvyšky výstroje. Jedna z mála vecí čo sa Poliakom dá na tomto mieste vytknúť
Značenie chodníkov je rovnaké ako u nás, príjemnou vydláždenou cestou sa dostanete až na severné pláže, s obzorom plným nákladných lodí, pre morských vlkov isto nič zaujímavé, ale Špagetoš a Brčko ako správne suchozemské krysy boli uchvátení.
Ďalšou zastávkou bolo Múzeum rybolovstva, ktoré sídli v objekte evanjelického kostola z 15.storočia. Vlez je za 20 Zł/hlava, takže jednoducho za babku. Interiér múzea je venovaný všetkému možnému, od vývoja polostrova po geologickej línii cez počiatky osídlenia, kultúru, modely lodí, ale veľkým plusom je diorama v časti hlavnej lode bývalého kostola.
V múzeu je vystavená aj replika jantárového majáka, autorom je żuławski bursztynnik Tomasz Ołdziejewski, zapísanej do Guinessovej knihy rekordov, viac tu:
Múzeum je samoška aj pre decká, takže sem tam sa nájde nejaká tá hra, čo ocenia návštevníci v podobe večných detí, odtrhnúť Brčka bol fakt výkon.
Exteriér múzea tvoria zreštaurované lode, či pôvodné sklady rybárskeho náčinia v tvare niečo na spôsob indianského tee-pee, komplex múzea je obkolesený tehlovým múrom, pôsobí to veľmi vkusne:
Ďalšie kroky viedli do Tulenária, po poľsky Fokária (foka= tuleň, keby sce neznali)
Fokarium patrí pod Universytet Gdańsk, založené v roku 1999, rozdelené je na exteriérovu a interiérovú časť. Exteriér s vonkajšími bazénmi, samoška najobľúbenejšou atrakciou je kŕmenie osadenstva:
Do interiérovej časti sa dotanete cez turniket, nestraťte lístok ako Špagetoš, ale ako sa vraví v núdzi spoznáš kamoša, a tu sa prejavila Brčková schopnosť nájsť všetko možné na svete, ktorú nadobudol dlhoročným pobytom na intri, a ako vieme tam sa hľadá veľa a dosť často, vrátane samého seba... Zachránené, ide sa dnu.
Interiér je venovaný všetkému o fokách (aké prekvapko), od stavby tela atď., v interakcii si môžete vypočuť zvuky, ktoré vydávajú foky pri rôzných životných situáciach. No a nechýba vitrínka so zbierkou predmetov vylovených z externých bazénov.
Fokárium slúži aj ako záchranná a výskumná stanica, ako som už písal vyššie pod univerzitnou záštitou, takže hodinový vlez za 15 Zł. neprekvapí.
Viac tu: https://fokarium.ug.edu.pl/fokarium/historia/
Ako bolo vyššie spomínané, objekty Muzea Obrony wybrzeźa, sa nachádzajú po celom severnom pobreží, takže ak to zoberiete podľa poradia v akom išli loptoši, záverečným bodom bude Muzeum Helu, čo žiaľ bolo vtedy zatvorené, škoda. Ale aj v takom prípade je voľne dostupný objekt skanzenu militarneho wókol stanowiska B-2, ktoré je doslova posiaté originálnymi kúskami bojovej techniky z rôznych období, hlavne pre chlapčiská nekonečný zdroj objavovania všetkého možného:
Brčko to zhodnotil jednoznačne, zelené delá (suchozemské) sú krajšie ako sivé (lodné). Nuž áno, Brčko bol vždy zaťažený na farby.
Ak strávite celý deň pobehovaním po pamiatkach na morskom vzduchu, určite dobre padne niečo fajn pod zub, ale ako všetci vieme jedlo je po sexe, chlaste, futbale, hokeji láske najdôležitejšia záležitosť v naších životoch teda sa na jeho prevedenie v Poľsku pozrieme bližšie v záverečnej časti reportáže.
____________________________________
IV.
Ak si čitatelia spomenú na historku s výmenou tvrdej meny v jednej z útulných kantín Katowických a zalovia v pamäti, keše sa vykladali na stôl vedľa taniera od dojedeného žureka. Áno, táto polievka, nazývaná aj Žur, celým menom zakwaszona zupa mączna, je jednou z najobľúbenejších v Poľsku. Ekvivalentom je české Kyselo, ale žurek v Poľsku je žurek v Poľsku.
Legenda hovorí, že ako prvý ju uvaril nepoctivý krčmár z Poznane, ktorý sa stavil s neznámym, že zje aj tú najhoršiu polievku. O mešec zlata pre krčmára, ak vyhrá neznámy a zje dostane krčmárov hostinec. Ako legenda skončila asi tušíte.
Základom je kvások, ďalej sa varianty líšia ako náš guláš, proste miliarda, aj keď nie je súčasťou receptúry kyslá smotana, skúste. Zlý žurek v Poľsku proste nejedli. A majú ho všade, dokonca aj na benzínke ho zbačili.
V kapitole III. boli spomenuté bistrá, ktoré sú v každom sebemenšom mestečku v Poľsku. Loptoši sa zastavili v meste Žukowo, menu bolo žurek (ta jááák), sleď so smotanou, zemiaky s kôprom a surówka ( zeleninový šalát).
Áno, nie pravé michelinské servírovanie, ale sleď bol mega čerstvý, chuťovo fantastický, 2 porcie vrátane žureka vyšli bez dýžka 85 Zł. Najmä Brčko bol unesený, nikto mu nesmel siahnuť na jeho čerešne sleďa.
Podobné bistrá, či malé reštauračky našli loptoši aj na Hel-i, asi najlepšou bola táto nenapádná, vzdialená cca 35 metrov od mora, obzerali vývesku, vyšla staršia pani, s úsmevom ich pozvala a bolo rozhodnuté.
Voľba padla teda u Brčka, čo by tradicionalistu, na zemiaky s kôprom a sleďom v smotane so surówkou (v tomto prípade to ale bolo už zmixované, zato fantastické), Špagetoš čo by skoromorský vlk volil halibuta, hranolky a pre istotu 3 druhy surówky:
K tomu základná rybacia polievka (žiadný bujón), zelenina, kúsky ryby atď. Proste ako má byť + 2 čajíky, úžasná atmoška, reštička plná, bez dýška 116 Zł.
Apropó surówka. Všeobecne sa jedná o zeleninové šaláty až čalámady rôzného druhu. Jedno majú ale spoločné, podávajú ich ku všetkénu a sú božské, takže každý ČalamádaLolo, ako sa hovorí u nás, si proste jednoducho príde na svoje.
Poľsko je nekonečnou krajinou, 4 dni sú určite málo, takže do zobaczenia w Polsce. A Špagetoš s Brčkom začali rozmýšľať kam nabudúce.
P.S.: Ak niekomu v reportáži chýbala romantika, či tajomno ešte vždy je tu možnosť že Brčko je vlastne:
nádherná Brčka.
Vidíme si nabudúce!
