Pred nejakým časom som v istom časopise natrafila na článok s názvom Demisexuál a pomyslela si, že ľudstvu už fakt šibe, zase našli ďalšiu kategóriu. Ale aby som bola informovaná, prečítala som si ho - a zistila, že je o mne.
O tom, že som hetero, som nikdy nemala pochybnosti, od puberty som si na steny lepila svojich obľúbených spevákov mužského rodu - a nielen preto, ako spievali. A to isté robili aj moje kamošky.
Ale ako išiel čas, dáko sme sa vzdialili. Prišli sme na diskotéku, alebo do baru, im sa tam niekto zapáčil a už aj sa medzi nimi blýskalo. O pár dní skončili v posteli, s rozžiarenými očami chodili na rande a poletovali pol metra nad zemou. Potom, po nejakých troch mesiacoch buď zistili, že vzťah má význam a začali plánovať budúcnosť, alebo pochopili, že to nie je ono a ukončili to. V každom prípade, tri mesiace si užívali romantiku, spoločné večere, bozkávanie v kine, držanie za ruku a náruživý sex - a priam žiarili od šťastia.
Ja som bola divná. Mohol okolo mňa chodiť polonahý Johnny Depp či Ben Affleck - a nič. Nepohol sa vo mne ani hormón. Síce som skúšala chodiť na rande a zaradiť sa, ale i keď to fyzicky správne dospelo tam, kam malo, akosi to nikdy nebolo ono. Jedného dňa som si uvedomila, že viac ako svaly, ma vzrušuje mozog (presne chápem, o čom kedysi hovorila bývalá pani Paroubková, aj ona bude demi), teda inteligencia a zmysel pre humor.
Prvýkrát som sa zamilovala v práci. Náš šéf bol starší o 12 rokov, trochu pri tele, menej vlasov. Žiadny Adonis. Nepodobal sa na žiadneho môjho obľúbeného speváka s dlhšími, zvlnenými kaderami. Nebol mi nejako extra sympatický. Fakt nič moc. Keby mi vtedy niekto bol povedal. že sa doňho zamilujem, poklepkala by som si po čele a pätnásť minút sa smiala.
Ale robiac na spoločnom projekte, začali sme sa spoznávať. Dalo sa s ním pokecať úplne o všetkom, všetko, čo kedy prečítal, si pamätal do detailov - a ak náhodou o nejakej téme nebol informovaný, bez okolkov to priznal (neznášam, keď sa chlap vykecáva o niečom, čomu nerozumie a tliacha a tliacha). Jeho rodina a tri deti boli pre neho prioritou, snažil sa čo najskôr utekať domov, väčšinou sa nezúčastňoval podnikových akcií. Radšej odviezol manželku k lekárovi, väčšie deti do krúžkov a s malým sa šiel hrať na pieskovisko. V práci bol najlepší, vždy našiel riešenie, nepredvádzal sa, ale bol konštruktívny a efektívny. Bol vtipný, bláznivý, úžasný. Stali sa z nás najlepší kamaráti, chodili sme spolu na obed a rozumeli si jediným pohľadom (čo bolo osožné najmä na rokovaniach).
Takto to šlo rok. Potom sa raz vybral na celodennú služobku, ale keďže veci vybavil rýchlo, poobede sa nečakane zjavil v robote. Keď otvoril dvere a ja som ho zbadala, rozbúchalo sa mi srdce tak strašne, až som myslela, že mi vyskočí z hrude. S hrôzou som si uvedomila, že som do neho zamilovaná až po uši!!!!! (Ešte doobeda som to netušila!!)
Nemyslite si, že k niečomu prišlo - neprišlo, ja som v tom čase ešte bola plná ilúzií a nezačala by som si so ženatým mužom, no a on, ak aj niečo cítil, nikdy by nezranil rodinu ani len sexom na služobke (áno, viem, ten chlap bol naozaj dokonalý).
A tak som po nejakom čase svoje trápenie ukončila zmenou pracoviska...
Presne týmto istým spôsobom, po dlhom priateľstve, som sa nečakane zamilovala aj po druhýkrát, no napokon sme sa rozišli.
Medzitým sa moje kamarátky zamilovávali, vydávali, rodili deti - a ja nič. Srdce z kameňa. Vaďaska, neschopná citov. Myslela som, že som nesmelá, že mám komplexy, že si hľadám výhovorky, prečo neísť von s niekým, kto mal so mnou evidentne aj iné záujmy.
Až som si konečne prečítala ten článok:
Demisexuál je osoba, ktorá neuznáva a ani nepraktizuje príležitostný sex. Hoci môže mať zdravé libido, na prvom rande by nedal svojmu náprotivku ani pusu. Najviac ho vzrušuje porozumenie, hlboký cit, priateľstvo a sex máva iba z čistej lásky. Demisexuál nie je schopný dostatočnej sexuálnej príťažlivosti, pokiaľ sa s druhou osobou emočne a romanticky dostatočne hlboko neprepojí. Musí vzťah rozvíjať a až potom je schopný sa s partnerom milovať. S demisexuálom sa tak záujemca vyspí najskôr po niekoľkých týždňoch či mesiacoch chodenia.
To, aký má človek hlas, vlasy, tvár či oblečenie nie je pre neho hlavným predmetom sexuálnej príťažlivosti, musia spoznať jeho osobnosť. Mnohí z demisexuálov sa zamerajú práve na niekoho, s kým sa roky priatelia.
Demisexuálov ale nevedú k tomuto správaniu viera či náboženstvo, motívom je skutočne fakt, že ich priťahuje len hlboké citové puto k osobnosti. Pre demisexuálov je typické, že aj keď majú pohlavný život, nikdy k nikomu nezahoreli sexuálne na prvý pohľad. Koncept zamilovania sa na prvý pohľad je pre nich úplne nezmyselný a nedokážu ho pochopiť. Pokiaľ po nich niekto „vyštartuje“ po pár minútach či hodinách od zoznámenia, dokonale sa im zhnusí.
Demisexuáli existovali vždy, len neexistovala jasná definícia tejto konkrétnej sexuálnej identity, a to až donedávna. Samozrejme, je veľmi ťažké zistiť, koľko percent ľudí tvoria demisexuáli, odborníci však predpokladajú, že ich nie je málo. Najmä ženy fungujú takýmto spôsobom – bez toho, aby vedeli že sú demisexuálkami.
Ale má to i pozitívne stránky: Možno si poviete, že je to pre vás staromódne a len pokrútite hlavou. Je ale na každom z nás, aby si vybral medzi mnohými krátkodobými a intenzívnymi vzťahmi, ktoré stroskotajú na prvých problémoch a medzi dlhodobými vzťahmi, ktoré stoja veľa úsilia a námahy, no napokon je nám odmenou človek, s ktorým takýto vzťah budujeme. Koniec koncov, hovorí sa, že najlepší partner by mal byť náš najlepší priateľ.
----
Takže, páni, ak ma stretnete a ja okamžite nezareagujem na vaše dvorenie, nepovažujte ma za ľadovú kráľovnú. Ak ma chcete dostať, nemusíte kvôli mne chodiť do posilňovne. Očarte ma svojou povahou, správaním, rozumom, humorom. A buďte trpezliví. Mám to ťažké. No verte mi, že ak sa niekam posunieme, bude to stáť za to - keď som už zamilovaná, fungujem úplne normálne ako ostatné ženy...
A čo vy? Nájde sa tu ešte niekto s podobným problémom?
