V piatok na križovatke Rožňavskej a Galvaniho som zažil nasledovnú situáciu. Dve hostesky odeté tak sporo, že som sa najskôr zľakol prípadnej ponuky „delikátnych“ služieb, mi ponúklo vychladenú pollitrovku nápoja zvaného Šofokola. Samozrejme som sa na ne usmial a tento dar prijal, ale že by som dostal na tento nápoj okamžite chuť, to nemôžem povedať. Tieto hnedé nápoje totiž vôbec nepijem. Toto predsavzatie mi vydržalo presne desať minút, lebo v tom hice som bol fakt smädný. Tak som si to otvoril a napil som sa. Akože zrazu som mal čistý comeback do detstva, keď sme so spolužiakmi vyšliapali na bmxkách v dúbravke hore na kopec a potom sme si v krčme „u husáka“ dali kofču. Čistá melanchólia. Detstvo.
Viem že všade prebieha silná kampaň že kofola je len jedna a originál, ale zdá sa mi to celé ako pekná blbosť. Kofola bola len ČSN- československá norma, proste v zopár fabrikách (asi desiatich), sa namiešal sirup, potom pridali sódu a bola kofola. Nič unikátne, historicky strážené, ani podobne oslňujúce. Daj to ochutnať nemcovi, amíkovi, povie ti že je to zhnitá kola. Chutí nám, lebo sme to pili odmalička, lebo nič iné nebolo. Len kofola a olympus. To bol ten žlto-oranžový bordel – komunistická odpoveď na fantu.
Vnímame to však ako tradičnú značku, sme na ňu zvyknutí a blabla. Táto značka má svoju hodnotu, bez pochyby. Ale sakra nikto nech mi nerobí výčitky svedomia, ak si nedám kofolu ale šofokolu! Čo má znamenať tá debilná, dva- tri roky stará kampaň „kofotina“? Že ja som ko.ot keď si dám niečo iné? A na krčmách „certifikát poctivého podniku“? Prečo by nemal byť poctivý ten podnik, kde si majiteľ legálne kúpi a ďalej predáva trebárs mongolský tradičný nápoj z kvasených osúchov? Kofola je taký istý bordel ako teskokola, šofokola, topkola a všetky ďalšie koly aké sú.
Šofokola mi chutí ako kofča ktorú si pamätám z pred 20-25 rokov. Piť ju nebudem, lebo pijem vodu, pivo a víno, ale neodmietnem ju. Robiť totiž z kofoly prémiový brand mi príde smiešne.
