Články s číslovkou v názve majú vždy väčšiu čítanosť, takže môžu byť o hocičom, niekto si to aj tak prečíta. Futbal skončil, preto sa môžeme venovať hneď druhej najotravnejšej júlovej téme, a tou je festival Pohoda. Počas všetkých ročníkov sa opakujú v tejto súvislosti rovnaké (pseudo)témy a je načase, aby ich niekto uviedol na pravú mieru. A keďže Niekto tento týždeň už článok mal, tak musím ja. Čo už.
1. Pohoda je prepolitizovaná
Obľúbený názor všetkých insitných politológov zo SME diskusií (alebo smeráckych pionierov, ktorí vyzerajú na tridsať, no vraj si pamätajú Woodstock 1968) podľa mňa pravdivý nie je. Rasťo Rogel s Judenmordom tam nikdy vystupovať nebude, ale v michelinskej reštaurácii na Šamzelizé asi tiež nebudete chcieť kebab do ruky. Politika na Pohode síce je, ale sústredí sa do jedného stanu. Takže ak nechcete čumieť na driemajúceho Hríba pri diskusii o názore cirkvi na genocídu tibetských Ukrajincov na západnom brehu Jordánu, tak doň jednoducho nejdete. Rozdávači frcgúm, dúhoví prajdisti a iní kulturisti smrti majú vlastnú uličku a účasť v nej tiež nie je povinná. Letáky na záchranu pandy močiarnej vám tiež nikto do ruky nestrká a účasť na koncertoch nie je podmienená konvertovaním na judaizmus. Šialené, ja viem.
2. Na Pohode stretnete veľa známych a káámošov
To je určite pravda, ale iba ak sa s nimi vopred dohodnete, potom ich štvrťhodinu čakáte, potom si voláte a potom ich zase desať minút hľadáte. Ak si myslíte, že tam stretnete niekoho náhodne a spontánne, že čáááuuu, tak si uvedomte, že 20k ľudí, t.j. menšie slovenské mesto. Takže ak tam idete, len aby ste tam stretli napríklad svojho bývalého / bývalú, cez ktorých ste sa ešte nedostali a dúfate, že s nimi budete aspoň päť minút a nebudete vyzerať ako stalkeri, lebo veď „jééj, to je náhoda", tak budete asi sklamaní. Ale určite natrafíte na niekoho, koho vôbec vidieť nechcete, takže tým sa to vyrovná.
3. Pohoda je jeden z najlepšie organizovaných festivalov
Môže byť. Pohoda je zatiaľ najčistejší fesťák, na ktorom som bol. Toľko toi-toiov na meter štvorcový človek nevidí ani na nominačnom sneme SMERu (všimli ste si ten podprahový vtip?). Takže keď trpíte obsesívno-kompulzívnou poruchou a irituje vás v mise päť hovien rôzneho tvaru, veľkosti a konzistencie, môžete si nájsť inú búdku s menším nákladom, je ich dosť. Celkovo sa na nič extra dlho nečaká a keď vás omrzí hudba a dokonca aj politika, môžete ísť do kina, na zorbing, omšu, do detského kútika (aj keď ľudí, ktorí na hudobný festival idú s malým deckom chápem asi rovnako, ako tých ktorí tam idú so psom), kúpiť si náušnice z bužírky alebo batikované tričko. Samostatnou kapitolou je jedlo, keď máte na rozdiel od iných fesťákov na výber z viac možnosti než je kombo langoš – cigánska – klobása – trdelník – toitoi. Keďže som ešte väčší gourmet než PJ Topoľský, prepol som sa po pár hodinách z módu „čo si pôjdem vypočuť" do módu „čo by som si dal jesť". A ten pšeničný Faisan D'or už chutí takmer ako pivo.
4. Headlineri sú najvác
Skôr nie. Trend, že sa na Pohodu pozývajú kapely, ktoré boli populárne, keď sme si ich ešte nahrávali na MC kazety som si všimol už dávnejšie, no v tomto ročníku sa to prejavilo asi najviac. Schválne, kedy ste si naposledy pustili niečo od Kraftwerku alebo Suede? No vidíte. Navyše koncert Trickyho bola asi najväčšia kultúrna sračka, akú som za poslednú dobu videl, a to som bol napríklad aj na Pentagramčeku. Jedna fialová žiarovka, inak totálna tma a pred ňou dve mátožné postavy, čo by mohol byť Tricky so svojou vokalistkou, ale pokojne aj Jakubec s Božankou a raz za dve minúty (asi) Tricky niečo zachrchle do mikrofónu. Niežeby som čakal nejako extra veľa, ale mať nulové očakávania, a predsa byť sklamaný, to vám môže zariadiť iba skutočný headliner (haha). Tých šesť minút zo života, čo som to vydržal mi už nikto nevráti, a počul som, že pár ľudí zostalo až do konca. Reštekp. Ale taká Kelis bola fajn a vraj aj Travis, navyše to zase až tak nevadí, lebo:
5. Pohoda je o spoznávaní novej hudby
True. Napríklad taký Moderat som mal za depresívnu elektro-hipsterčinu, no naživo znejú takmer ako Underworld. Alebo poznáte ten vtip, že aký je rozdiel medzi rockerom a jazzmanom? Rocker zahrá štyri akordy pre tritisíc ľudí a jazzman tritisíc akordov pre štyroch ľudí. Tak naň som si spomenul, keď som tak o pol šiestej sedel na lavičke, popíjal čapované chardonnay a oproti v Orange stagei počul ľúbivé tóny piana a kontrabasu. Hudba, v ktorej znie kontrabas nemôže byť zlá a ani nebola. Fatoumata Diawara a Roberto Fonseca je veľmi príjemný etno-jazz, ktorý som doteraz nepoznal a už poznám. Chápete.
6. Pohoda má jedinečnú atmosféru
Toto sa dá povedať aj o pobyte v severokórejskom gulagu, takže informačná hodnota tohto tvrdenia je veľmi vysoká. Vzhľadom na to, že sa vraj už ale predalo pár stoviek lístkov na tú budúcoročnú, základňu, ktorej je jedno, čo sa tam bude hrať, Pohoda zjavne má. Ja k ľuďom, ktorý náramok z Pohody nosia na ruke, až kým im neodhnije, náramok alebo ruka, však nepatrím. Fesťák to však určite nie je zlý, takže na otázku, či by som išiel aj nabudúce, vám s úplnou istotou môžem povedať, že čojaviem možno.
