Dostali sme sa k okrúhlemu číslu a aj keď skutočný školský rok je v plnom prúde, my naše kurzy končíme. Skorý koniec napovedalo aj slovo rýchlokurz, preto reklamácie v súvislosti s ukončením kurzu alebo jeho neefektivitou neprijímam a tým vám vlastne aj dávam dôvod, prečo zájsť večer do krčmy. Tam sa môžete posťažovať, že ten zasraný rýchlokurz už skončil (alebo skončil až teraz).  Poniektorí možno roníte Stalinove slzy do svojej čaše s myšlienkou, čo si teraz v oblasti krčmovej psychologickej typológie počnete, ale nevadí. Vzdelávanie trvá celý život a ja sa o vás nebojím a verím, že po piatich rýchlokurzoch budete v krčmovej psychológii doma ako oliva v Martini. Komu to nestačí, v blízkej dobe chystám tlačenú publikáciu s názvom V.O.D.K.A.: Vercasiina objektívna deskripcia každodenného alkoholika.

V dnešnej poslednej lekcii si posvietime na zopár indivíduí, ktoré môžete stretnúť na svojich pravidelných potulkách krčmami, ale nezapadli nám do žiadnej  predchádzajúcej kategórie a delenia:

 

Motorista

Tento človek ide do mesta autom, ktoré berie ako poistku na to, aby sa neopil. Po príchode do podniku si ho vezme na mušku agent provokatér, ktorý začne motoristu lámať na poldeci. Motorista, ktorý doteraz nevyložil kľúče od auta na stôl, ich vyberie práve v tejto chvíli, ani nie tak kvôli tomu, aby dal najavo provokatérovi, že je autom, ale aby si on sám pripomínal, že nemá chľastať. Nakoniec motorista zistí, že má tvrdšiu pečeň ako vôľu, provokatérovi podľahne a nechá sa presvedčiť. Dopadne to tak, že auto ostane zaparkované pri krčme a motorista ide spitý domov taxíkom (prípadne auto až k motoristovmu domu odvezie priamo taxikár).

 

Navrátilec

Navrátilec ide vždy prvý domov. Zábava v najväčšom prúde a on sa postaví a začne sa lúčiť. Akurát, že sa lúči tak dlho, až odchádza posledný. Zakaždým zaplatí medzitým vypité drinky, lebo už predsa odchádza. Ale nie preto som ho nazvala navrátilcom – skutočný navrátilec naozaj z podniku odíde, ale po hodine, dvoch, možno nadránom sa do krčmy, kde začínal, znova vráti. Nakoniec sa dozviete, že medzitým si dal menší tour de bar, kde sa poriadne nasosal a napadlo mu vrátiť sa tam, kde začínal.

 

Pesničkár

On sa neserie. Len čo príde do podniku a objedná si, vytiahne miešok, ehm pardón, mešec drobných (prípadne si rozmení v bare) a nahádže svoju dennú mzdu do jukeboxu. Celý večer nepočúvate nič, len to, čo pesničkár nahádzal a nemôžete si pustiť nič svoje, lebo tie skladby aj uprednostnil. Miestami s ním nie je ani reči, pretože do hudby, ktorú on sám navolil si spieva, prípadne bubnuje prstami o stôl či najbližšie sediacu osobu. Samozrejme, čím viac je opitý, tým hlasnejšie spieva, bubnuje a tým viac piesní púšťa. Advanced level pesničkára spoznáte podľa toho, že ten človek skutočne hrá aj na hudobný nástroj či v kapele a dokáže kecať hlavne o tom alebo len o tom.

 

Cezpoľný

Cezpoľný žije väčšinou v malej obci, kde je jedna krčma pri kostole a jedna pri futbalovom ihrisku a volá sa Gól, Bago, Slovan... Preto sa cezpoľný raz za čas naserie a chce pretrhnúť nitku rutiny,  zvolá kamarátov a idú autom do najbližšieho väčšieho mesta (alebo ak sa buchnú po vrecku, resp. nie je nikto ochotný šoférovať, objednajú si taxík). V meste idú najprv na pizzu, kde si dajú pivo, a potom do ďalšieho podniku na panáky. Kategória  podniku je stredná až nízka, chcú sa predsa opiť, ale veľa neutratiť. Keď hodinky začnú ukazovať o päť minút dve promile, je čas pokračovať na najvychytenejšej diskotéke v danom meste, lebo predsa kde inde sa dá spoznať milé dievča z dobrej kresťanskej rodiny s peknými očami a peknou dušou, než tam. Na diskotéke sa zabávajú, dokým ich nevyhodia kvôli záverečnej a teda neostáva nič iné, iba sa vrátiť domov.


Na záver, tak ako vždy, už len múdrosť, ako napríklad:

 

 

Pics by someecards.com & sbahadir