Kde bolo, tam bolo, existovali raz ľudia, ktorí sa od ostatných ľudí líšili nielen názormi, ale aj výzorom. Niežeby museli, oni to robili dobrovoľne. Veď kto už by chcel byť ovcou v dobe, keď sa mix alternatívy a revolty predáva na kriedovom papieri v sieti veľkých kníhkupectiev. Nenechajte sa zmiasť. Toto prirovnanie nemá s recenzovaným dokumentárnym cyklom nič do činenia. Chvalabohu.
Čo by si koňom dohodil a naslovovzatým odborníkom doskákal
Blíži sa veľké finále vášho ničnerobenia a vy ešte stále nemáte najmenšiu predstavu, akú tému si zvolíte na diplomovku? Ak navštevujete niektorú zo slovenských filozofických fakúlt, nezúfajte. Máme pre vás námet, ktorý vás nielenže zbaví každodenných nočných môr, ale bude zároveň skvele hodeným záchranným kolesom pre všetkých podobných zúfalcov, akým ste vy sám a to aj na rôznych iných fakultách.
Manikúra - pedikúra – subkultúra
Navštívili ste v poslednej dobe okrem diskotéky v Mlynskej doline nejaké významné kultúrne podujatie? Nie, nemám teraz na mysli agrárne akcie typu Máme radi túto krajinu alebo niektorú z osláv s najvyššími ústavnými činiteľmi. Skôr takú tú klasickú, kde ste boli obklopení rovesníkmi a dosýta ste sa vyskákali pod pódiom s pivom v ruke. Nie? Chyba! Stretli by ste sa tam totiž s tzv. predstaviteľmi subkultúr, ktorí sú vďačným námetom nejednej diplomovky. A ktovie, možno aj scenára nejakého dokumentu.
Churchill povedal:
Kto v dvadsiatke nebol ľavičiarom, nemal srdce, kto ním ostal aj po tridsiatke, nemá rozum. Pokojne si to dajte ako námet na svoje tričko a podpíšte to Chomskym, Chmelárom, alebo Havranom. Paradoxne, výpovedná hodnota ostane rovnaká. Náš problém sa však nachádza niekde úplne inde. A to, či dnešné subkultúry vôbec reflektujú svoje skutočné pomenovanie a zaslúžia si byť stredobodom záujmu médií vrámci infozábavy. Odpoveď je jednoduchá: NIE!
Krátko z histórie
Nechcem vás zaťažovať zdĺhavým a nič nehovoriacim prehľadom toho všetkého, čo sa pod pojmom subkultúra v súčasnosti (chtiac či nechtiac) ukrýva a už vôbec netúžim nájsť v diskusii tie veľavravné príspevky so skratkou TL;DR. Rád by som však insiderov venujúcich sa tejto tematike upozornil, že podľa môjho názoru, subkultúry ako také zažívali svoj najväčší rozmach počas 60. a 70. rokov minulého storočia. Minimálne tým, čo všetko dokázali vyprodukovať, vrátane vzniku zoskupení typu RAF alebo iných ľavicovo orientovaných (schválne nenazvem teroristických) buniek kladúcich odpor establishmentu.
Nie, nie! Žiadny spoiler alert!
Ak máte pocit, že názov seriálu vás uvedie do tajomného sveta súčasného undergroundu, ktorému už dnes vôbec nerozumiete – ste na omyle. Koprodukčný dokumentárny cyklus, tváriaci sa, že mapuje súčasné mestské subkultúry, je pri všetkej mojej dobrej vôli veľmi nekvalitnou (najväčší problém je, že nemôžem napísať povrchnou) sondou opisujúcou rôzne mládežnícke komunity. Odvoláva sa dokonca na rovnomennú knižnú predlohu, o čom by som si dovolil polemizovať (porovnávajúc kvalitu textov niektorých autorov).
Znovu a opäť: I.N.F.O.Z.Á.B.A.V.A.
Bohužiaľ, dielo neprekročilo trend posledných českých dokumentárnych tvorieb. Napriek faktu, že osobne poznám viacerých protagonistov seriálu, a o ich znalostiach problematiky vôbec nepochybujem, musím skonštatovať, že síce nie režijne, ale dramaturgicky táto jedinečná možnosť prezentácie plná ambícií zlyhala na celej čiare. Aby som však nebol úplne patetickým, je tu možnosť, že ste ešte nevideli všetky časti. Tak si ich rozhodne napriek mojej recenzii nenechajte ujsť.
Pic by scube-ol.cz
