Nasledujúci príbeh nie je založený na skutočných udalostiach, ani postavách. Je fikciou a výsledkom hravej mysle autora. Akákoľvek podobnosť s realitou je čisto náhodná, pretože taký nonsens logicky nemôže existovať, jedine že by hej...

 

Sviatok Troch kráľov, r. 1964, poľná cesta niekde pri Topoľčanoch, 22:40 SEČ, zadné sedadlo Fiat 600

Lajo: „Do piče!...“

Milka: „Čo je? Tlačí ťa lekárnička?“

Lajo: „Nie kurva, ušlo mi!“

Milka: „Si ty kokot, z tohto ešte budú problémy, to ti hovorím!“

 

O 9 mesiacov neskôr sa za šerednej búrky uprostred noci v topoľčianskej nemocnici rodí malý Fiki. Po úporných a bolestivých hodinách na pôrodnej sále prináša zdravotnícky personál malého človeka k nahliadnutiu zamračenej matke. Čo čert (ne)chcel, dieťa už od malička slizké ako mydlo padá sestre z rúk rovno na hlavu. Šťastie v nešťastí spôsobuje, že žiadne zdravotné následky okrem deformácie lebky do tvaru kocky si človiečik neodnáša. Mama v očakávaní sleduje zdravotníčku, ako lamentuje nad „rozliatym mliekom“ a srdečným „Nevadí“ upokojuje situáciu. Úvodné šinterské roky na pieskoviskách, kde sa Fiki obohacuje o cudzie formičky iných detí pochybnými transakciami za vrecká piesku, naznačujú tmavú budúcnosť. Samotní rodičia detí nad fintami malého špekulanta krútia hlavou a nechápu. Čas neúprosne letí, prichádza základná škola, prvé rozkopané aktovky, odovzdané desiate a laškovanie so šikanou. Snáď aj tieto udalosti v kombinácii s univerzálnou nepoužiteľnosťou privádzajú rodičov k rozhodnutiu dať mladého po základnej škole na gymnázium. Do očí bijúca neobľúbenosť v kolektíve len podnecuje adolescenta k zvýšenej snahe zalíškať sa pedagógom. Hranatý zovňajšok obzvlášť padol do oka učiteľke matematiky zaťaženej na geometriu.

Netrvá dlho a mladý muž sa ocitá v kabinete, kde vylizuje ženské lono ako bernardín misku od granúl. Pri odchode kričí obstarožná, moletná nadšenkyňa Pytagora na Fikiho, aby sa nečudoval, keď bude mať nejaké kožné problémy. Bude to následok prehýrených nocí pedagogičky so šoférom autobusu z Partizánskeho, ktorý prekotí všetko, čo má aspoň jednu dieru a nemá to rohy. „Rodičom povedz, že si olizoval Petriho misky v učebni chémie!“ odvrkla nevrlo tajná milenka. Hodiny a hodiny strávené nad knihami v detskej izbe prerušované len príležitostnou masturbáciou nad fotkami dôchodkýň a sviečkovým uctievaním plagátu nejakého jeba, čo chcel zastaviť hruďou (košíky B) tank, priniesli svoje ovocie v podobe úspešnej skúšky dospelosti.

Úvodná eufória z gymnázia opadla a na povrch vyplával fakt, že Fiki nič okrem klamania a masturbácie nedáva. „Nič kokote, pojdeš na právo, aspoň ma vysekáš z problémov, keď nacúvam do regálov na jašterke (rozumej VZV)!“ riekol Lajo pokorným hlasom. A tak náš hrdina nastúpil na štúdium práv. Nič nenechal na náhodu a rýchlo sa ujal roly jemu veľmi blízkej a síce premotivovaného kokotka, čo všade bol a všetko vie. Aj vďaka večernému olizovaniu pekáčov mu štúdium išlo od ruky. Fyzično zveľaďoval klikovaním na izbe, pri ktorom taktiež ojebával sám seba a tak to vyzeralo, že sa len mixuje na koberci. Sexuálny život okorenila červená šatka, ktorou sa pri honelníctve s obľubou pridúšal. Červená mu prischla a keďže obzvlášť inklinoval k ruskému pornu, bol dostatočne ohyzdný a vedel dobre písať na stroji, zavolali ho ku komoušom na fakulte. Keďže status premotivovaný kokotko sa nerozdáva len tak, treba spomenúť, že popri zdieľaniu lôžka s Leninom stihol strihnúť vojenskú službu u pepíkov, justičnú prax a následný titul CSc.

Nenechajte sa oklamať! Aj hovno v pozlátku je stále len hovno (v tomto prípade sračka po opici s grckou v kope). Napriek tomu, že zastával celkom vysoký post a predstieral, že je rytier v jasnej zbroji vo farbách Slovenska, v skutočnosti bol Fiki len pytel plný hovien, ktorý nedokázal vyhrať ani jeden prípad. Žiaľ, nie každý môže byť Harmon Rabb. A Fiki ozaj nebol ani pilot, ani právnik. Keď lietal, tak len v prúseroch. Zákonite musel prísť telefonát od starešinu: „Kokote, si na srandu, hybaj robiť niečo iné.“ Medzičasom červená vybledla, plagát s jebnutým bulom vs. tank sa odlepil a časy sa celkovo zmenili. Fiki sa rozhodol, že ideálne bude vrátiť sa k časom pieskoviska a k činnosti, čo mu ide ako jediná, reku že bude ojebabrávať. Stal sa poslancom, demokratom.

V tých časoch ešte tak malý šašo nikoho nezaujímal a bol dobrý akurát len ako kotva pre potápajúcu sa loď USS SDĽ. Zvykne sa hovoriť, že jediný, kto prežije atómový výbuch, sú šváby. Tak aj Fiki vyviazol z vraku ešte včas a na drevených dverách v ľadovej vode odplával. Kým sa potápali aj ostatné USS v okolí, Fiki s nadšením prepichoval záchranné kolesá a umne si strážil svoj drevený vor. Medzi slepými je aj jednooký kráľ a tak riadne zmätený národ ošálil tým, že im predostrel niečo nové. Prakticky v krčme, kde sa pila len borovička a vodka, vytiahol na stôl fľašu Jägera. Veľa ľudí by aspoň zo zvedavosti okoštovalo. Tak aj bolo a postupne získaval na svoju stranu kopec alternatívychtivých hláv. Založil si vlastnú stranu OneDirection a Jäger tiekol čím ďalej, tým viac. Postupne už v krčme takmer nikto vodku nechcel.

Motanie v politike okrem iného prináša aj nové kontakty. Nikdy neviete, kde a kedy si nájdete spriazneného pošuka. Môže sa to stať v bare, kine, obchode, ale napríklad aj na zastávke autobusu. V časoch, keď Fikimu ešte nechcel každý druhý človek hodiť mrmel na oko a plesknúť ho roxorom po lopatkách mohol ešte jazdiť MHD. Ako tak postával a čakal na bus, vyzerajúc ako veľká business kopírka, išiel okolo vystrelený mladý čávo na favoritke so spustenými oknami a hudbou na plné gule. Keď zbadal na zastávke kockatého, hrbatého monka v saku, ihneď v ňom spoznal autora práce, z ktorej nedávno pajcoval myšlienky. Jeho meno bolo Koki. Chtíč spoznať osobne autora takých nezmyslov bol príliš silný. Zastavil a ponúkol Fikimu lift. Odvtedy sa párkrát stretli, pofajčili, poohovárali kamarátov a šli ďalej. Tak to vydržalo, až dokým Fiki neskladal OneDirection a prizval aj Kokiho. Odvtedy to ťahali spolu 10 rokov v politike.

Okrem iných záľub bol Koki vždy veľkým fanúšikom cestárov. Konkrétne ich čiar na cestách. Vždy, keď mal chvíľu (3-krát denne), si také čiary vyrábal sám, na stole, z bieleho prášku. Keď sa mu už čiara nepáčila, schoval ju do nosnej dierky a vyrobil novú. Občas mu z toho trochu prejebalo a Fikimu vyrobil problém, napríklad keď sa časom ocitol na pozícii ministra vnútra a jeho zverenci strieľali na passat plný vysokoškolákov zato, že nemali porobené okraje vo všetkých zošitoch. Všetko to dokonca natočila aj kamera v policajnom aute, ktorá, žiaľ, mala podľa Kokiho rozladené ISO a nezachytila streľbu. Správne sa dala použiť len na vyberanie pokút :/ Na techniku sa nikdy nedá spoľahnúť!!! Zato na fet áno. Keď fetujete dostatočne dlho, prinesie vám to kopec kamarátov, z ktorých kopec môže byť užitočných. Niekto má na základke za kamoša syna bufetárky, čo obnáša prednostné vybavenie objednávky a občas aj nejaké uliate preexpiráty.

Koki zase holdoval fetovaniu po baroch, kde sa stretol aj s junákmi, ktorí si zmysleli, že by bolo fajn vytiahnuť nejaké prachy zo štátu, keď ich štát vyťahuje z obyčajných občanov. Také srandašáky sa dajú robiť len vtedy, keď poznáte na pieskovisku chlapca s najväčším kýblikom. A ten mal Fiki, ktorý sa stále vozil na favoritke s Kokim. Preto dostala hláška „ruka ruku myje“ nový rozmer a vznikol krásny kamarátsky vzťah. Kým Koki pomáhal vytláčať lóve zo štátu jak pikao z tuby, Fiki dbal na to, aby mal s jeho stranou a inými kamošmi dostatočnú podporu hlavne od ľudí bez formičiek. Bežných ufúľaných okupantov pieskoviska. Jeho pozitívny vzťah ku geriatrii dokázal pretaviť do niekoľkodňovej tour po slovenských kulturákoch, kde sa bozkával so sfanatizovanými múmiami, ktoré menili plienky v okamihu, keď im podal karafiát.

Kariéra profesionálneho ojebávača mu išla veľmi dobre, čo prinieslo okrem pracovných aj súkromné úspechy. O chlapa, ktorý vyzerá ako automat na mlieko oprela bicykel (nie hocijaký, ale nablýskanú skladačku s dlhými strapcami na kormáni) bývalá finalistka Miss Universe Slovensko Mrs. Littlebit. Slečna inak veľmi tupá, s hlavným želaním, aby na svete zavládol mier (btw má na to copyright) po vytrtkaní získaní titulu dokázala kariérne narásť rýchlejšie, než Braňo Mojsej exne liter domácej. Multitasking povýšila na nový level, keď hneď potom, čo si utrela kozy od oleja po fotení pre pánsky plátok, utekala Fikimu do kanclu zoradiť abecedne poslanecké návrhy zákonov za 9 kíl mesačne.

Abecedu ovládala na 100%, pretože netrvalo dlho a stala sa hlavnou štátnou poradkyňou s platom, ktorý väčšine ľudí nič nehovorí. Stáva sa, že slovenské dievčence nedoceňujú jánošíkovský koncept falusu a zachce sa im údenej štangle, prípadne quattro formaggi za predkožkou a tak aj naša hrdinka s jej nezbednou pičkou zabažila po „štramákovi“ s rysmi Gargamela zo šmolkov. Tá zemeguľa ti je dosť malá, človeče, lebo zhodou náhod bol náš Gargamel zbeh zo špičky talianskej čižmy – Kalábrie, inak hlavne domova dobročinných organizácií a charity. Mimo iného pomáhali chudobným juhoameričanom dovážať do Európy krevetky a mango, aby sme mali čo dať na vianočné stoly. Keďže v Taliansku je strašne veľa charity, dobročinnosť je veľmi nákladná a eurofondy sú obmedzené, vzal Gargi gondolu, namontoval na ňu kolieska a odrazil sa až na východné Slovensko. Nemýlil sa, keď veril, že tu sa mu nejaké drobné ešte podarí nájsť. Chcelo to len dať po pivku s niekým spoza volantu. Fiki bol moc škaredý a tak prišla vhod práve slečna radkyňa. A tak sa ako jedna z mála krajín môžeme pochváliť, že prispievame na charitu doslova interkontinentálnych rozmerov, a tak si mango nájde svoju cestu aj do najvzdialenejších kútov Európy.

Pravdepodobne z túžby po riadne vypasenej novinárskej kačičke sa v tejto bohumilej činnosti začal vŕtať mladý novinár, ktorý zistil, čo nemal a tak sa jedného večera stal so svojou priateľkou obeťou vraždy. Nastal mediálny shitstorm väčších rozmerov ako Studenkovej ego. Vládne špičky sa predbiehali vo vlogoch o tom, ako urputne ich to zasiahlo, behom pár minút Fiki obvolal CSI Miami, Las Vegas aj New York. Horacio zložil okuliare a prehlásil, že ho to mrzí, ale nevie, kde sa Slovensko nachádza. Rovnako tak aj ostatní profíci spoza mláky. Napriek tým mangám a krevetkám! Nechápem.  Ostali sme teda na to sami. Poslali sme tam špičkových absolventov pitevných kurzov na žabách vo večernej škole v kulturáku v Suchej nad Parnou. Nech je prvotná obhliadka čo najhladšia a najprofesionálnejšia, povolal tam Fiki aj šéfa protikorupčnej jednotky, keby tam niekto chcel náhodou podplatiť hladného, prešľapujúceho realiťáka so záluskom na novú nehnuteľnosť. Druhý deň vyšetrovania priniesol nové zistenia a vyjadrenia. Jedno z nich bolo poznanie, že vrahom bol čávo s parkinsonom a použil vzduchovku, lebo pri nabíjaní mu vypadlo niekoľko nábojov, kým trafil do komory.  Taktiež to bol kávopič, lebo najprv si s mladou dvojicou doprial kofeínový shot pri Chartshow, šálku si na chrapúňa neumyl a až potom čin vykonal.

Zoberte si klasický piatok večer, kamoš na lavičkách v parku pri kulturáku naťahuje vodné v kýbli a popritom vám rozpráva, ako si objednal cez eshop nový šlajder na zakrmovanie rýb z brehu. Riadne sa zjebete a na druhý deň sa v TeleRáne dozviete od Kvetky Horváthovej, že ste pred dvoma dňami zabili dvoch mladých ľudí. A to vám ten šlajder ešte ani nedošiel. S tepom 300 si zvaríte jedno na lačno a keď sa odjebaný zobudíte, tak na druhý deň zisťujete, že to bola len nočná mora.

Spomínaný článok mladého muža rozprúdi také dianie, aké na Slovensku už dlho nebolo. Verejné pobúrenie v kombinácii s neschopnosťou celej vlády na čele s OneDirection, ktorá na to nevie nejako adekvátne reagovať, prebudí všetkých opozičných vlkov, aby začali ňúrať aj v najspodnejších šuflíkoch kartoték plných sračiek a krívd spáchaných na obyčajných občanoch. Národ dokonca vyšiel do ulíc, volajúc po pruhovaných overaloch pre bratrov v triku. Stoličky sa pod nimi triasli viac ako dildo pani Littlebit a tak muselo prísť nevyhnutné. Fiki odstúpil s tým, že ako pravý egocentrický šašo pred celým svetom nastavil podmienky samotnému prezidentovi a po ich akceptovaní sa ešte nenápadne vysmial celej republike do fejsu. Druhý klaun síce sľúbil, že odstúpi, ale keďže slovo si vyžaduje chlapa, ešte dlho sa občania nedočkali činov. Koki potreboval vydezinfikovať domácnosť od cestárskych čiar a poskartovať pár zbytočných A4-iek v kancli. Tento príbeh môže pokračovať v ďalšej časti potom, čo autor naberie ďalšiu inšpiráciu... Dovtedy poďme do ulíc