Rád chodievam do Viedne, lebo je to fajn mix pamiatok, architektúry, výstav, hudby, klubov, knižníc, kaviarní, reštaurácií, piva a iných vecí. A aj Vianočné trhy tu majú. Všetci poznajú tie spred radnice, avšak sú tu aj iné, oveľa zaujímavejšie. Tento rok som sa na plánovanú návštevu trhov a predvianočného mesta dostal na druhý pokus. Prvý bol taký naivný. Nakoľko náš dodávateľ s nami nekomunikoval veľmi efektívne ohľadom zatúlanej zásielky, šiel som tam osobne. Moja predstava bola, že zistíme, čo sa stalo a tovar mi pošlú poštou. Na predstavách je blbé to, že nie vždy sa splnia. Do obchodu som sa vybral, pre mňa z netradičnej strany, preto ma zľahka prekvapilo, že som po ceste narazil na moje obľúbené kníhkupectvo spojené s kaviarňou, či skôr s bistrom a to Phil. Keď sme tam boli nedávno, tak sme museli dosť dlho čakať, kým sa uvoľní stôl. Teraz som mal viac šťastia. Prečítal som si kus knihy, dal čaj a odišiel vybaviť reklamáciu. Tá bola vybavená promptne, nakoľko všetko bolo jasné, akurát, že posielať mi to nebudú, ale s radosťou mi to nabalia do ruksaku, ktorý som si prezieravo zobral. Keďže bol piatok a ja som musel mať tovar do soboty, nič iné mi neostalo, len súhlasiť. Bola aj myšlienka, že by som si odložil ruksak aj tašku do úschovne a navštívil by som body záujmu. Po ceste s ťažkým nákladom na chrbte metrom na Hauptbahnhof, táto myšlienka rýchlo odumrela a odcestoval som domov.

Chvíľu to vyzeralo, že pred Vianocami sa už do Viedne nedostanem, avšak nakoniec som sa tam vybral. Pri príchode na železničnú stanicu Petržalka som sa dozvedel, že pred minútou zrušili vlak, ktorým som chcel cestovať. Nastal rýchly presun na Hlavnú stanicu. Tam už problém nebol a šťastne som sa dopravil do Viedne. Prvá moja cesta viedla do Beerlovers, kde by si aj seňor Otras našiel svoje pivo. Ja som vybral takúto zostavu:

Môj prvý vianočný cieľ, Weihnachtsmarkt am Spittelsberg bol blízko, tak som sa tam vybral pešo. Stále som si myslel, že tieto trhy sú pomerne ďaleko od stredu mesta. Nuž nie sú. Nachádzajú sa kúsok od Mariahilfer Strasse a ani Karlsplatz nie je ďaleko, konkrétne 1400 metrov od Spittelsbergu, ako mi tvrdila navigácia.

Po ceste som míňal môj obľúbený čajový obchod s pidi čajovňou Sir Harley’s, bohužiaľ bolo plno a ako povedal majiteľ, tak bude až do záverečnej. Poďme však naspäť k trhom. Čo tam nájdete? Prevažne remeselné výrobky, lokálne potraviny, vrátane vín, medov, syrov a čo si len viete predstaviť. Na to, že táto štvrť bola v polovici osemdesiatich rokov určená na demoláciu, je tu pomerne živo. Kaviarne, bistrá, bary, reštaurácie, obchody s umením, čokoládou, umelci sú tu doma. Skvelý je aj fakt, že obchody sa zapájajú do trhov. Väčšinou je tu dosť plno, aj keď nie tak ako pred radnicou. Preto sem chodievam(e) poobede, alebo podvečer. Moje, respektíve naše útočisko sa volá Das Möbel. Ako vraví názov, je to obchod s nábytkom. Avšak nielen to, je to rovnako skvelé bistro, kde si dáte raňajky, obed, polievku, zákusky, čaj, kávu a podobne. Keď vám učaruje napríklad stolička na ktorej sedíte, môžete si ju kúpiť. Takmer všetko v tomto podniku je napredaj. Obsluha je super, kvalita jedál a nápojov tiež. Keďže je to obľúbené miesto, obvykle tu býva plno. Po ceste na Karlsplatz som sa zastavil v 7Stern bräu.

Pivovar je v prevádzke od roku 1994 a patrí medzi pivné inštitúcie vo Viedni. Kedy si bol mojou povinnou zastávkou pri návšteve mesta. A to nielen kvôli pivu, ale aj kuchyni. V poslednej dobe sa mi zdá, že ich produkcia nie je stabilná, aj tentokrát IPA bola pomerne stará a nie celkom piteľná, ich bocky, a.k.a. silné zimné ležiaky sú tu vždy excelentné. Bohužial údený už bol vypitý, svetlý bol však skvelý ako vždy. Bodenständige Küche je tu vždy na skvelej úrovni. Ak sa necháte nahovoriť a navštívite tento podnik, všimnite si Bier automat pri vchode. Karlsplatz nie je ďaleko, avšak keď ste majster sveta, ktorý si myslí, že sa vo Viedni vyzná, trochu si zájdete. V podstate mi to nevadilo, lebo túlačky mám rád. Akurát moje nohy mali na to radikálne iný názor.

 

Vianočný trh na Karslplatzi je tiež zameraný skôr na remeselné výrobky a aj jedlá a nápoje sú od malých producentov. Je však výrazne väčší a nie je schovaný v ulíčkách, avšak zaberá kus námestia. Svojou polohou pred kostolom rovnakého mena ako námestie, sú lákadlom pre fotografov. Ťažko sa vyhnete fotke trhov s majestátnym kostolom.

Rodinná zóna, dôstojný priestor pre deti, kultúrne podujatia, samozrejme tradičné jedlo pitie vytvárajú neopakovateľnú atmosféru. Ja som stihol koncert Harriho Stojku. Áno, mäkké je správne. Toto je prosím pán, ktorý hráva jazz, blues s cigánskymi koreňmi, hrá dlho a dobre, za mňa si ide skvelú muziku. Asi nielen za mňa, lebo poslucháčov mal, že veľa. Má za sebou množstvo vydaných platní a hrá mu to nadmieru dobre. A je aj fanúšikom JImiho Hendrixa.

https://www.youtube.com/watch?v=fHNt-ApUv18

Ešte v nedávnej minulosti, tu bol stánok s punčami, ktorý mal v ponuke aj pár cidrov. Stánok stále je len ponuka cidrov sa zmenšila na jeden. Ale aj ten padol dobre.

Dobre naložený s vedomím, že ešte mám dosť času som zapadol do Salm Bräu. Pivovar sa od roku 1994 nachádza hneď vedľa Belvederu (aj tu bývajú skvelé trhy). Je umiestnený v historickej pivnici, tušim zo začiatku 18. storočia.

Podnik je zameraný na tradičné rakúsko nemecké štýly a tiež na sedlácku kuchyňu. Vianočný bock bol už žiaľ vypitý, tak som skúsil niečo z bežnej ponuky. Weizen mali skvelý, helles ani nie. Napriek veľkému náporu turistov tu vládne skvelá nálada. Veľmi dobre som si pokecal s pánom s Kanady, ktorý sa na druhý deň chystal do Bratislavy. Cesta naspäť opäť nebola úplne jednoduchá, nakoľko pred stanicou Petržalka sa stala nehoda a z Kittsee na konečnú premávala náhradná autobusová doprava.

Čo sa týka cien, tak pivo je drahé. Okolo 4,20 - 4,40 za malé „obyčajné“ pivo nie je málo. Ceny nápojov a jedál som na trhoch neštudoval, nakoľko som vedel, že tu okrem cidera konzumovať nebudem.

 

Opäť jeden vydarený výlet vo Viedni.