Čítanie beletrie je pre mňa nevyhnutnosť, únik z reality do iných svetov, katarzia (nie tá), láska. Napriek tomu venujem čítaniu menej času, ako by som chcela. Obdivujem ľudí, ktorí zvládnu prečítať  okolo stovky kníh ročne. Ale nie sme na pretekoch, teším sa aj z toho mála. Z vlaňajších vyberám niekoľko subjektívne najlepších.

Simon – Narine Abgarian

Narine Abgarian si ma získala knihou Z neba spadli tri jablká, preto som hneď siahla po ďalšej. Simon bol murár, vážený a obľúbený občan malého arménskeho mesta, známy najmä svojimi ľúbostnými aférami. Dej knihy začína na Simonovom pohrebe, kde sa stretnú jeho všetky štyri milované ženy. Každá z nich vyrozpráva svoj životný príbeh. Napriek neľahkým osudom a dobe, v ktorej sa odohrávajú je tento tragikomický román písaný láskavo a s humorom.

Roky – Annie Ernaux

Annie Ernaux – nositeľka Nobelovej ceny za literatúru v roku 2022 napísala túto svoju autobiografiu úplne unikátnym spôsobom. Text sa skladá z fragmentov dní, pocitov, myšlienok, spomienok, opísaných fotiek, novinových útržkov, denníkových záznamov zo života autorky a spoločnosti v období rokov od 1941 do 2006. Čítanie to bolo náročnejšie, zo začiatku som sa strácala v tom divnom štýle, ale vcelku je to zaujímavé čítanie. Aj som váhala, či to sem zaradiť. Tu je ukážka.

Kornélie – Beáta Balogová

Šéfredaktorka zapredaného denníka SME napísala pekný nostalgický príbeh o rodine z južného Slovenska, v ktorej predčasne zomierajú muži, o generácii žien – mamy, starej a prastarej mamy, v ktorej sa meno Kornélia dedí z generácie na generáciu. Veľmi pekné to bolo.

Tam, kde číha vlk – Ajelet Gundar-Gošen

Príbeh izraelskej rodiny žijúcej v americkom Silicon Valley rozprávaný z pohľadu ženy a matky, Lilach. Žijú na prvý pohľad idylický a úspešný život, až do chvíle, keď zomrie spolužiak jej syna Adama. Rieši vzťahy v rodine, antisemitizmus, rasizmus, šikanu a iné neľahké témy, nechýba kriminálna zápletka. Veľmi dobré, aj keď pochmúrne čítanie.

Bílá Voda – Kateřina Tučková

Túto tučnú knihu (688 strán) som si odkladala dlhšie, nakoniec som ju prečítala pomerne rýchlo, lebo to bolo výborné. Bílá Voda je pustá dedinka v najsevernejšom cípe českého Sliezska, kde ju z troch strán obklopuje česko-poľská hranica. Tu sa odohráva príbeh Leny Lagnerovej, ktorá sem po pokuse o samovraždu utiekla pred svojou minulosťou. Nájde tu malú komunitu rádových sestier, vedených svojráznou rehoľnou sestrou Evaristou. Tá prišla do Bílé Vody v roku 1950, kedy komunistický režim odvliekol všetky rádové sestry do internačných kláštorov s cieľom eliminovať ich. Rehoľnice boli v tom čase nasadzované na nútené práce, ponižované a mučené v komunistickom krimináli. Príbehy oboch žien sa vetvia a vzájomne prepletajú.

Čo okom nevidíš – Mariana Leky

Príbeh z malej nemeckej dedinky, rozprávaný dievčaťom menom Luisa. Jej stará mama Selma vie  predpovedať smrť. Vždy, keď sa jej v sne zjaví okapia (africká antilopa), niekto v dedine zomrie. Po ďalšom takomto sne je celá dedina v strehu, lebo nie je isté, kto z nich to bude tentoraz. Je to príbeh Luisy, ktorá tiež čelí smrti blízkeho, prepletá sa s osudmi ďalších zaujímavých až divných postavičiek z dediny. Nielen o smrti a láske. Veľmi pekné.

Ženy bez rodokmeňov – Katarína Želinská

Hlavná hrdinka vyrastá so starými rodičmi a odmalička trpí pocitom, že nezapadá do prostredia, kde sa narodila. Celý jej život od detstva cez dospievanie až po dospelosť ju sprevádzajú ženy, ktoré žijú nekonvenčne a netypicky. Najskôr je to nešťastnica z dediny, potom učiteľka, neskôr herečka, keď sa sama chcela stať herečkou či režisérkou. Príbehy zo života, spojené s týmito ženami, podáva s humorom, úprimne, občas ironicky. Len taká zaujímavosť, kapitoly majú mená spomínaných žien, no meno hlavnej hrdinky sa v knihe vôbec nevyskytlo. Nenápadná dobrá kniha.

Hodiny chémie – Bonnie Garmus

Hlavná hrdinka Elizabeth Zottová je vtipná, múdra odhodlaná chemička, ktorá v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bojovala o svoje miesto a postavenie v práci v prevažne mužskom kolektíve. V dobe, keď patriarchálna spoločnosť považovala ženy za menejcenné a predurčené len na rodenie detí a starostlivosť o domácnosť. S ľahkosťou a vtipne napísané o prekonávaní predsudkov.

Babel – R. F. Kuang

Túto knihu mám práve rozčítanú, som v polovici, takže ju ešte nemôžem zhodnotiť úplne. Zatiaľ sa mi páči, dobre sa číta a navyše je aj pekná. Babel je Kráľovský prekladateľský inštitút Oxfordskej univerzity, centrum svetového prekladateľstva a mágie. Tá sa však v knihe vyskytuje len okrajovo, nie je to Harry Potter. Dej začína v roku 1828, hlavným hrdinom je Robin Swift, Číňan vychovaný v Británii, ktorého sem priviedol tajomný profesor Lovell. Je to o jazykoch, kultúrach, kolonializme a morálnych dilemách.

A vy čo čítate?