Táto kniha je rovnako divná, ako je granadír divne jedlo. Poďme však od začiatku. Na Vianočných trhoch v Starej tržnici boli aj zástupcovia vydavateľstva Artis Omnis. Toto vydavateľstvo mám rád, tak som sa pristavil s úmyslom, že by som si možno aj niečo kúpil. Prevažnú väčšinu kníh, ktoré mi ponúkali som však mal už doma. Tak veľmi sa snažili a snažili, nakoniec prišli s touto knihou od Dominiky Madro. Kniha má názov a dozvedel som sa, že je inšpirovaná Fínskou mytológiou. Téma ma zaujala, tak som ju kúpil.
Prvou štvrtinou som sa prehrýzal veľmi statočne, lebo sa mi veľmi ťažko čítala, postavy sa pletú, úvod je veľmi dlhý, komplikovaný, nezrozumiteľný a zdalo sa mi, že popis udalostí sa opakuje. Niekoľko krát som odolával pokušeniu knihu odložiť. Keďže nie je veľa kníh, ktoré som nedočítal, tak som sa trápil a trápil. Pomaličky sa kniha stavala pútavejšou a čitateľnejšou, alebo som si len zvykal na štýl písania.
Nakoniec som ju dočítal.
Hlavne postavy Galjan a Galjanka podľa mňa nemajú taký priestor ako by si zaslúžili, hlavne Galjanka nie. Bohovia sú komplikovaní, malicherní a vrtkaví, čo je z jedna z mála pozitívnych stránok tejto knihy... Bohovia presne takýto sú. Jazyk knihy je zložitý, použité sú novotvary, ktorých význam sa mi ťažko chápe. Význam takých pchancov, úplne nechápem, aj keď pár prvoplánových významov mi napadlo. Rovnako aj takí nevyznávači dajú zabrať pri pochopení textu.
S touto vetou z anotácie: "Autorka pútavo opisuje mytológiu i súčasnosť predsmrtnej ríše Dräkavrš i štyroch posmrtných ríš bohatým jazykom hodným epickej ságy, v ktorej sú jednotlivé postavy farbisto vykreslené a rovnako dôležité ako rozvetvený dej." rozhodne nesúhlasím. Autorka má bohatú fantáziu, čo je chvályhodné, kniha je však veľmi ťažko čitateľná a ako som už písal vyššie niekoľko krát som ju chcel odložiť.
Viem, že som ju príliš nepredal, avšak keby ju niekto chcel, viem mu ju po vzájomnej dohode posunúť.
