Nedávno sme tu mali článok o serióznom vedeckom výskume, ktorý sa venoval tomu, po čom ženy túžia. Napriek tomu, že si myslím, že sa nedá zistiť, po čom ľudia (bez ohľadu na to, či majú v medzinoží vagínu alebo penis) túžia a vedeckým výskumom už vôbec nie, v diskusii zaznela úplne legitímna otázka, že či sa podobný výskum vykonával aj medzi tzv. silnejším pohlavím. Hneď úvodom musím povedať, že nie, nevykonával. Aspoň teda ja som žiadny výskum, ktorý by sa exaktne venoval tomu, koľko času do týždňa by chlapi radi trávili na záchode, nadávaním v dopravnej zápche, sledovaním internetového porna, sedením na pive s inými chlapmi, váľaním sa na gauči alebo inými vecami, ktoré my chlapi robíme, nenašiel. A to som sa dostal asi až na piatu stranu v gúgľoch.
Ale narazil som niečo možno ešte užitočnejšie, a to na štúdiu, po čom muži túžia vo vzťahu, t.j. manželstve alebo dlhodobom partnerstve. Síce milovníci percent, koláčových a stĺpcových grafov si na svoje neprídu, no o to je táto štúdia zaujímavejšia. Jej hlavnou premisou je, že muži a ženy sú odlišní, a to konkrétne vo vnímaní a myslení. "No shit, Sherlock!", poviete si, ale ak sa tu náhodou ocitla nejaká militantná feministka, ktorá ešte stále tvrdí, že ženy sú chlapi s kozami, tak už aj veda ju vyviedla z omylu a písali sme si o tom napríklad tu.
Pocity
Čo je ale podstatnejšie, tak v partnerskom súžití majú muži hlavný problém s tým, že ženy očakávajú, že budú rozmýšľať ako ony, čo sa chlapom samozrejme nedarí. Napríklad keď majú hovoriť o svojich pocitoch. Niekedy to vyzerá, že chlapi majú asi toľko emócií ako smaltovaný hrniec (moje dva centy k téme: sú ženy, ktoré práve toto na mužoch priťahuje), no problém je jedine v tom, že spracovať im ich pocity trvá dlhšie ako ženám, ktoré sú schopné a často aj veľmi ochotné hovoriť o nich hneď, ako sa u nich nejaké vyskytnú. A tým dlhšie myslím o niekoľko hodín dlhšie... Ako vyplýva zo štúdie, je to jednoducho naše nastavenie a prirodzenosť. Takže keď sa ma nabudúce bude niekto vypytovať, čo mi je a ja nebudem vedieť relevantne odpovedať, aspoň sa budem mať na čo vyhovoriť, prípadne odpoviem „Neviem, ale možno ti budem vedieť povedať zajtra.“
No a čo teda my chlapi od žien, s ktorými kráčame po svojej ceste životom teda chceme? (*disclaimer: napriek vyzneniu tejto vety, nasledujúci text je vhodný najmä pre ženy)
Rešpekt
V prvom rade vraj úctu, obdiv a rešpekt. V pôvodnom článku sa doslova píše, že muži radšej nechcú byť milovaní, ak sa necítia rešpektovaní, prípadne potrební. To je trochu nešťastná veta, lebo ja ako známy romantik a idealista tvrdím, že človeka, ktorého ľúbime, toho aj rešpektujeme a obdivujeme, ale v tomto prípade to smeruje skôr k vonkajším prejavom našich citov. Zatiaľ čo ženy potrebujú prejavy lásky a emócií, muži túžia po tom, aby im ich milovaná skôr dávala najavo to, čo je uvedené v prvej vete tohto odseku. V prípade zlyhania v tomto smere muži pociťujú hnev, ktorý však nie je namierený voči svojmu okoliu, ale skôr sebe samému a vzniká z pocitov poníženia a dešpektu.
Peniaze
Ďalšia dôležitá vec je, že chlapi sú živitelia a ochrancovia. Táto prirodzená genderová rola však nesúvisí so schopnosťou zarobiť čo najviac prachov, ani sa nespája s materializmom, ale ide zase o emocionálne bremeno, ktoré muži na seba prevzali už len tým, že sú mužmi. Toto mužov často zväzuje, zneisťuje a vedie u nich k pochybnostiam, či túto úlohu zvládnu. Lebo, napriek tomu, že by to nahlas nikdy nepriznali, aj chlapi sa cítia neistí a zraniteľní.
Sex
Téma sex zrejme nemôže chýbať v žiadnom výskume a konkrétne v tomto sa uvádza, že muži vo vzťahu chcú viac sexu. Avšak nie preto, že by sme boli neustále nadržané prasatá, ale jednak (a tuto sa od žien neodlišujeme) pre pocit, že sme pre svoje partnerky stále atraktívni a dvojak, že je to ten najsilnejší a najhlbší spôsob ako prejaviť svoju lásku. Je tam toho inak viac, ale tak asi každý vie, čo mu sex dáva alebo nie, mne sa o tom písať nechce. Keď chcete čítať o sexe, počkajte si na slovenské vydanie Fifty shades of grey. Má to byť od Ikaru, tak sa môžeme tešiť na sofistikovaný preklad popretkávaný archaizmami, čo pornografickému románu dá určite to správne korenie.
Romantika
Aj muži majú radi romantiku. Problémom je však ich neistota (už zase!), či sú schopní ju zabezpečiť presne v štýle, ktorý poteší ich polovičky, čo môže mať za následok to, že sa javia ako neromantické necitlivé polená. Aj spoločná návšteva železiarstva môže byť romantické gesto, ak to muž navrhne žene nie preto, aby spolu odvliekli domov 20 metrov pozinkovaného pletiva, ale aby s ňou trávil čas. S čím súvisí aj spôsob, ako chlapi svoju lásku prejavujú. Kým ženy rady počúvajú slová „milujem ťa“, alebo čo sa to teraz hovorí, páni tvorstva dávajú prednosť činom, a tým sa nemyslia gestá ako nosenie na rukách, ale skôr praktické záležitosti, ako oprava auta, vyladenie počítača a podobne. Chceme predsa, aby sa naše polovičky cítili pohodlne a bezpečne, a to sa nedá bez funkčných bŕzd a pri zavírovanom počítači.
A čo ženy?
A čo toto všetko znamená pre ženy? Nie veľa, stačí si vraj svojho chlapa vážiť, snažiť sa mu porozumieť, ale zase nie nasilu a aspoň sem-tam mu dať najavo, že je pre ne dôležitý, cenný a jediný správny.
* * *
Otázka však je, či na to vôbec potrebujeme prieskumy a výskumy. Lebo ak sme sa vôbec niečo práve dozvedeli, tak sú to dve veci. Po prvé: každý prieskum je otázkou výkladu. Napríklad moje cynické ja by na všetko to uvedené vyššie povedalo asi toľko, že v otázkach lásky sú chlapi aj ženy všetko rovnaké, citlivé, neistotou trpiace, po milom slove a dotyku bažiace attention whores. A moje romantické ja by povedalo, že presne tak to má byť. A po druhé: výcucy z prieskumov generujú neskutočne nudné články.
Origoš článok tu (engrish)
