Americké poriadkové zložky musia byť v niektorých prípadoch veľmi vynaliezavé, čo sa týka chytania hľadaných osôb. V roku 1985 sa úrad US Marshals Service dohodol s Metropolitnou políciou Washingtonu D.C. na spoločnej operácii s cieľom nalákať zločincov na úteku, aby prišli sami a prihlásili sa priamo na polícii.
Operáciu zastrešovala jednotka F.I.S.T. (Fugitive Investigative Strike Team), ktorá už mala za sebou pár úspešných operácií, hoci v inom zameraní. Tentokrát si chlapci maršali povedali, skúsme reku s tými zločincami nejako vypiecť, aspoň s tými jednoduchšie zmýšľajúcimi, či nám neskočia na lep na nejakú zadara akciu z Lidla z Wallmartu. V predchádzajúcich operáciách sa tomuto úradu podarilo prostredníctvom ponuky o “cennej” zásielke alebo výhry v lotérii, ktorú si len bolo treba prísť vyzdvihnúť na určenú adresu.
V roku 1985 bol vo Washingtone a okolí veľký záujem o lístky na zápasy amerického futbalu tamojších Redskins (teraz už Washington Commanders), tak sa fistovníci (členovia F.I.S.T.-u, nepredstavujte si niečo iné, vážení) rozhodli, že pošlú vyše tritisíc listov na posledné známe adresy hľadaných osôb, že v rámci propagačnej ponuky spoločnosti Flagship International Sports Television vyhrali dve vstupenky na zápas Redskins-Bengals a zároveň sú pozvaní na predzápasový brunch vo Washington Convention Center ráno 15. decembra 1985. Stačí prísť osobne, preukázať sa týmto listom a nejakou ID kartou. Tí ultra-mega šťastní dokonca môžu v dodatočnom žrebovaní na mieste brunchu vyhrať aj celosezónne vstupenky na rok 1986 alebo hlavnú cenu týždenný zájazd na Super Bowl XX v New Orleans s plnou penziou.
Spoločnosť Flagship International Sports Television (v skratke F.I.S.T. - wink-wink) bola samozrejme vymyslenou spoločnosťou, čo ale v čase bez internetu bolo ťažké si overiť. Dokonca na drzovku bol pozývací list pre výhercov podpísaný menom I. Michael Detnaw, čo je možno pekne prečítať ak vyspelujete prvé písmená prvého a druhého mena a prečítate priezvisko odzadu. Maršali a policajti urobili aj ďalšie reklamné a propagačné akcie, ktoré boli tak dobré, že 15. decembra ráno právnik zastupujúci skutočného miestneho vysielateľa zápasu Redskins podal žalobu na súd, aby vydal príkaz na zastavenie činnosti spoločnosti Flagship International, pretože spoločnosť Flagship International nemá príslušnú licenciu na vysielanie na území D.C.
Nadišlo ráno 15. decembra 1985 a vo Washington Convention Center sa pomaly začali zhromažďovať úspešní výhercovia. Pozvánky boli písané na 9:00, ale prví zájemcovia čakali už od 8:00. Hneď po príchode ich vítal maskot klubu Redskins (samozrejme policajt v prestrojení), rozdávali sa balóny a občerstvenie (čašníci boli policajti v prestrojení) a s výhercami sa fotili doširoka usmiate hostesky a cheerleaderky (samozrejme príslušníčky policajného zboru v prestrojení), ktoré nenápadne ohmatávali výhercov, či nemajú pri sebe zbrane.
Po príjemnom a úsmevnom privítaní sa museli (zatiaľ) šťastní výhercovia preukázať listom a nejakým ID, ktorý usmiati pracovníci televízie Flagship International (ozaj, písal som, že aj to boli policajti v prestrojení?) telefonicky overili so zákulisím, že ide skutočne o šťastného výhercu, pretože niekto by tu mohol o niečom klamať, všakáno?! Každý takýto overený výherca dostal na krk svoju farebnú menovku. Niektorí výhercovia dostali výrazne farebnú menovku pre tzv. double-winner, t.j. získali špeciálnu výhru, určenú pre tých, ktorí boli hľadaní za závažné zločiny.
Po srdečnom uvítaní a rozdaní menoviek boli príchodzí rozdelení do skupiniek 14-16 ľudí a postupne odvedení o poschodie vyššie do prednáškovej sály, kde pre každú skupinku mal príhovor šéf operácií FISTu (tak televízie, ako aj policajnej jednotky) Louie McKinney, parádne oblečený v smokingu a klobúku, ktorý po usadení v sále začal s výhercami žartovať a rozprávať o nadchádzajúcom zápase.
Keď boli chlapci v dobrej nálade a pripravení, McKinney povedal dohodnutý signál “prekvapenie” (kto by to čakal, že prekvapenie bude prekvapenie), na čo nabehli do miestnosti uniformovaní policajti aj s namierenými zbraňami, ktorí teraz už omnoho menej šťastných výhercov zatkli a odviedli zadným vchodom do pripravených autobusov. Autobusy však nešli na futbalový štadión, ako bolo predtým sľúbené, ale do štátnej väznice. Niektorí sa síce vyhovárali, že policajti zatkli nesprávnych, že to hľadajú jeho dvojča alebo majú len falošné ID, ale to akosi nepomohlo a šlo sa pekne do basy.
Pár dní po úspešnej operácii boli zverejnené údaje o zatknutých osobách. Jednalo sa 101 ľudí, za široké spektrum zločinov - pätnásti za napadnutie, päť za lúpež, šesť za vlámanie, štyria za útek, 19 za porušenie kaucie, 18 za rôzne drogové delikty, 59 za porušenie podmienečného prepustenia z väzby a 41 ďalších za rôzne obvinenia od znásilnenia, cez podpaľačstvo až po falšovanie.
Zaujímavé je aj finančné vyčíslenie celej operácie, keď náklady predstavovali 22.100 dolárov (terajších cca 62 tis USD), na jedného zatknutého 218 dolárov, keď vtedajšie bežné náklady mali US Marshals vyše 1200 dolárov na chytenie jedného zločinca.
Párty ako má byť. Dnešný bulvár by napísal, že FISTovačka to bola vskutku uspokojivá.
Pri pohľade naspäť si ale neviem celkom predstaviť, ako veľmi sa museli policajti a maršali rehotať pri príprave tejto akcie, keď vymýšľali názvy a pozvánky, uvítací ceremoniál v kongresovom centre a aj ako potom odvádzali zločincov do basy.
