Olga Tokarczuk. Poľská spisovateľka, esejistka, poetka a scenáristka, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru za rok 2018. Získala ju za „za naratívnu fantáziu, ktorá s encyklopedickou vášňou predstavuje prekročenie hraníc ako formu života“. V roku 2018 získala aj Medzinárodnú Man Bookerovu cenu za knihu Bieguni, zároveň je aj dvojnásobná nositeľka poľskej ceny za literatúru Nike za knihy Bieguni a Księgi Jakubowe.
Obrázok: wikipédia
Sympatická žena, moja obľúbená autorka. A nielen svojimi knihami si ma získala. Je známa podporou sexuálnych menšín, práv žien a ekológie, otvorene kritizuje konzervatívnosť, nacionalizmus a porušovanie zásad právneho štátu v Poľsku. V roku 2020 založila nadáciu na podporu kultúry a umenia, ochranu ľudských práv, demokracie, občianskej spoločnosti, občianskych slobôd, boj proti diskriminácii, podporu práv žien a všestranný rozvoj Poľska.
Krátko spomeniem ako v roku 2021 rozhovorom pre taliansky denník, v ktorom sa dotkla poľských katolibancov a otvorene hovorila o diktatúre v Bielorusku, pobúrila poľskú pravicu slovami, ktoré nikdy nepovedala, čo viedlo k bojkotu jej kníh. Na sociálnych sieťach iniciovali proti nej kampaň s cieľom zničiť a odoslať jej knihy #OdeślijOldzeKsiążkę. Nadácia Olgy Tokarczuk tak dostávala množstvo poškodených kníh s vyhrážkami a vulgárnymi odkazmi. Odpoveďou nadácie bolo, že zaslané knihy budú určené na charitatívnu aukciu a výťažok z predaja pôjde na pomoc LGBTI ľuďom. Tu máte, konzerwy! Nakoniec vydražili 40322,43 zł (cca 9000 €).
https://www.facebook.com/FundacjaOlgiTokarczuk
Pri udelení Nobelovej ceny Tokarczuk hovorila o tom, ako knižný trh nálepkuje literárne žánre kvôli predajnosti. Už to nie je len triedenie kníh do regálov, čo malo pomôcť kníhkupcom a knihovníkom zorganizovať na svojich regáloch obrovské množstvo vydaných kníh a čitateľom, aby sa zorientovali v rozľahlej ponuke. Rozdelenie do žánrov je výsledkom komercializácie literatúry ako celku a zaobchádza s ňou ako s produktom na predaj s celou filozofiou brandingu, cielenia atď. Ona vždy bola intuitívne proti tomu, pretože to vedie k obmedzovaniu autorskej slobody, k neochote experimentovať a vylučuje to z tvorivého procesu akúkoľvek výstrednosť, bez ktorej by bolo umenie stratené. Dobrá kniha nemusí obhajovať svoju žánrovú príslušnosť. Preto je ťažké zaškatuľkovať jej knihy a štýl písania. V každej knihe možno nájsť niečo poetické, mieša prvky rôznych žánrov, realitu s magickým svetom, skrýva odkazy na históriu a známe diela iných autorov. A ďalším zaujímavým prvkom jej kníh je rozprávač.
Keďže ja talent na písanie nemám a recenzií sú plné internety, len stručne zhrniem informácie a moje dojmy ku knihám, ktoré som prečítala v slovenčine alebo češtine.
Pravek a iné časy (Prawiek i inne czasy)
Prvá kniha Olgy Tokarczuk, ktorá sa ku mne dostala a dostala ma. Pravek je dedina v Poľsku, kde sa v období od prvej svetovej vojny až po osemdesiate roky 20. storočia odohrávajú osudy niekoľkých generácií niekoľkých rodín. Realitu bežného života preplietajú mysteriózne momenty. Kapitoly sú nazvané časmi, Čas Praveku, Čas Genovevy, Čas utopenca Vodnára, Čas domu... Bolo to také smutno-krásne čítanie, asi si zopakujem dakedy. Za mňa 5/5
Bizarní povídky (Opowiadania bizarne)
Ako názov napovedá, v knihe nájdete desať rôznorodých poviedok, ktoré sú naozaj bizarné, väčšinou s nejednoznačným koncom. Mieša sa v nich história, sci-fi, fantasy, prvky hororu a pritom nič prvoplánové. 5/5
Běguni (Bieguni)
Beguni – pútnici, cestovatelia, čo ich vedie k pohybu? V knihe sa striedajú príbehy a úvahy o cestovaní nielen v priestore a čase. Ani neviem dať dokopy rozumnú vetu. Táto kniha bola pre mňa dosť náročná, úplne iná ako všetky ostatné, ale zas tie jej vety, myšlienky a čo všetko v nich pospája. 4/5
Stratená duša (Zgubiona dusza)
Táto kniha má len 40 strán a minimum textu. Obsahuje jemné, melancholické ilustrácie výtvarníčky Joanny Concejo. Je to skôr zberateľský kúsok na chvíľkové pokochanie sa.
Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď (Prowadź swój pług przez kości umarłych)
Túto knihu recenzenti charakterizujú ako detektívku, krimi, ekologický alebo „morálny thriller“. Hlavná hrdinka Janina Duszejková, stavebná inžinierka, učiteľka angličtiny, na prahu dôchodku žije na česko-poľských hraniciach, spätá s prírodou. V zime spravuje chaty v susedstve. Jej vášňou je astrológia, miluje zvieratá, pôsobí ako šibnutá ezoterička. Jedného dňa nájdu jej suseda mŕtveho, neskôr aj ďalšieho. Vôbec nie je náhoda, že sú pytliaci a „významní členovia spoločnosti“. Dej nie je príliš akčný, ani typicky detektívny, ale čítavý s peknými myšlienkami a nečakaným(?) záverom. 4/5
Knihu sfilmovala Agnieszka Holland, v Poľsku film označili za „protikatolícku propagandu ekoterorizmu“ (haha).
Knihy Jakubovy (Księgi Jakubowe)
Označovaná ako opus magnum autorky. A naozaj ide o veľké dielo, keďže má 853 strán (má zostupné číslovanie strán), jeho napísanie trvalo sedem rokov a predchádzal mu autorkin rozsiahly historický výskum (píše o ňom v knihe Vnímavý vypravěč).
Román je rozdelený do siedmich kníh. Začína v roku 1752 v Rohatyne a končí v Korolówke v ére holokaustu. Hlavný hrdina Jacob Frank je charizmatický a kontroverzný poľský Žid, ktorý sa vyhlasoval za mesiáša. Prechádza Habsburskou a Osmanskou ríšou s davmi svojich učeníkov. Konvertuje na islam, potom na katolicizmus, je prenasledovaný ako heretik a uctievaný ako Mesiáš (je to úchylák!) a spôsobuje zmätok na všetkých stranách. Jeho príbeh je vyrozprávaný z pohľadu jeho súčasníkov, priateľov, jeho ženy a nad tým všetkým je ešte rozprávač príbehu.
Ako inak, nájdeme tu paralelu so súčasným multikultúrnym stretom, rozkol medzi náboženstvami, vrstvami spoločnosti, hospodársky a morálny úpadok spoločnosti a hľadanie vinníka. Nebojte sa veľkého rozsahu, choďte do toho. „Moudrým v upomínku, krajanům k zamyšlení, laikům pro poučení a melancholikům pro pobavení.“ 5/5
Vnímavý vypravěč (Czuły narrator)
Kniha esejí, fejtónov a prednášok, v ktorých približuje, aké zážitky a myšlienky ju formovali, filozofuje, rozoberá niektoré svoje diela. Zaujímavý pohľad na myseľ autorky – rozprávačky. 5/5
Empúzion (Empuzion)
Najnovšia kniha, ktorú som dočítala len nedávno. Dej sa odohráva v roku 1913 v Görbersdorfe v Dolnom Sliezsku, uprostred hôr, kde sa nachádza sanatórium pre pľúcne choroby. Sem sa príde liečiť Mieczysław Wojnicz, študent z Ľvova. V penzióne pre mužov, kde sa ubytuje, diskutujú a filozofujú pri poháriku „divotvorného“ likéru. Takmer všetky ich debaty končia pri ženách. „Otázkou žien“ sa táto mužská partia zaoberá mimoriadne rada. Všetky mizogýnske názory na tému žien a ich miesta vo svete sú parafrázami textov svetoznámych autorov, ktorých Tokarczuk vymenovala v autorskej poznámke. Medzi mužským a ženským elementom sa zmieta aj Mieczysław, od začiatku je v príbehu cítiť niečo tajomné, temné. A záver ma celkom pobavil. 4/5
