Časť I. Ubytko, jazero a omáčky okolo.

Popri paddlebordovaní v posledný deň na našom obľúbenom kameňolome sme si tak s Brčkou pozerali mapu Poľska, spomínali, nerobili nič a všetko čo sa dá na slnku, zrazu z Brčky vyhŕklo „ Poďme len tak niekam.       

Dali sme hlávky dokopy, ešte trošku polistovali a v ľavom dolnom rohu mapy sme objavili  oblasť Soliňského jazera. Reku prečo nie.

V duchu starej dobrej tradície som bukovanie ubytka prenechal Brčke, jednak appky, fotky, instáče a iné blbosti sú jej doména, dvojak, ak vyberie zle bude to jej vina

No a tak moja Brčka rezervovala to najlacnejšie, čo našla a musím povedať, že to bola pecka. Naše ubytko sa nachádzalo na konci dedinky Daszówka, 3 noci v samostatnej izbe nás vyšli na necelých 130 €.

Ako sme neskôr zistili, v chate bol aj apartmán s 2 izbami a 4 posteľami, jedná manželská a jedna poschodka, rovnaký termín 3 noci cca 170€. Proste za babku.

Majiteľa resp. nejakú obsluhu sme videli iba raz a to vtedy keď nám dal kľúče.

Chata a majiteľ je dog-friendly, a to až natoľko, že keď som sa spýtal či treba niečo doplatiť za našu Punťu, len mávol rukou, povedal „bardzo Ładny pies“ a to bolo všetko.

To, ale čo bolo neskutočným prínosom tohto ubytka a prečo mu chcem venovať značnú časť prvej časti je, že toto ubytko je rajom pre tých, ktorí chcú mať svätý bohov pokoj na pár dní. Prvým znakom bolo, že asfaltka končila na odbočke ku chate. Proste to bola posledná štácia, od odbočky ďalej bola asi 150 metrov lesná cesta do poľa a finito.

Tí z vás, ktorí radi lovia hviezdy by určite ocenili aj fakt, že cesta cez Daszówku niekoľko km nemala verejné osvetlenie, takže ak z chaty po spomínanej lesnej cestičke prejdete za kopček (nejaký kilometer cca) dostanete sa na miesta s takmer nulovým svetelným smogom.

Chata je koncipovaná tak, že dole na prízemí je spoločná kuchynka a veľká jedáleň v zrubovom štýle, hlavne pre moje oko to bola lahôdka.

 

Komunitný systém, čo sa týka trvácnych potravín ako koreniny, cestoviny a dokonca kávy fungoval fajn, každý si niečo zobral, niečo nechal.

Na pozemku je k dispozícii altánok s kamenným grilom a ohnisko, drevo bolo v kôlni, stačilo si ho doniesť a narúbať. Samozrejme, že nie v množstve ako na jánske ohne...

Okolité pozemky patria okolitým hospodárom, takže za altánkom, kde pijete ráno kavej sa pasú kone a za rybníkom sa pasú kravy.

A ešte bonus, k dispozícii je aj rybník. Môžete si tam systémom „chyť a pusť“ zarybárčiť. Fakt. Úplne vážne.

Takže, ak chcete dovolenku na konci sveta tak smelo. Okrem nás bolo na chate asi cca 10 ľudí a nikdy nás nikto nerušil. Pre rezervačku si do gúgľa stačí dať „Daszówka Biesczady“ a instantné ticho na konci sveta je vaše.

 

Trochu histórie, faktov a postrehov:

Soliňská vodná nádrž vznikla po vybudovaní hrádze v rokoch 1960 až 1968 v zúžení rieky San medzi vrchmi Horbek a Jawor. Samotná elektráreň bola uvedená do prevádzky 20.júla 1968, čiže zhruba v čase kedy rusi počítali koľko tankov bude o mesiac neskôr potrebných na opätovné „oslobodenie“ Československa.

Samotná hrádza je charakteristická pre tzv. ťažký gravitačný typ priehrady.  Ťažký preto, lebo váži cca 2 milióny ton, gravitačný preto, lebo jej hmotnosť a gravitácia na ňu pôsobiaca je protiváhou tlaku vody. Keby sce neznali.

 

 

Centrami oblasti jazera sú samozrejme Solina a neďaleký Polańczyk. Ak chcete stráviť deň na pláži, tak choďte do Polanczyka, i keď sme tam boli cez vrcholiace leto, nebola to žiadna masovka, čisto a kultúra.

V Polanczyku nájdete aj poštu ak chcete svojím blízkym poslať napr. pohľadnicu. Apropó- pošta a apropó- posielanie pohľadníc. Poľská pošta cez víkendy nefunguje a v piatok od 12:30 do 20:00. Hádajte, v ktorý deň ráno sme sa na poštu vybrali...

Ak chcete poslať pohľadnicu v rámci Poľska, no problem, známky kúpite v každej trafike. Ale iba tie „krajowe“. Čiže ak máte napr. babku v Cieszyne tak pohoda, keď za mostom v Českom Těšíne, tak musíte ísť na poštu. Fakt.

Na moju otázku, že prečo, som dostal odpoveď: „Bo te znaczky pocztowe na Slovacju su inne“. Tak sme sa o niečo múdrejší šli flákať kým nebude 12:30.

Určite si pamätáte ako sme menili cestou na Hel v Katowiciach v bistre euráče na zlotuvky: https://www.dailymale.sk/articles/spagetos-a-brckavy-dano-w-polsce_6034

Doteraz som si myslel, že v Poľsku sa dá platiť hádam aj filipínskym pesom, a to až do momentu kedy sme chceli ísť na výletnú plavbu. Tu sa to volá „Rejsy statkami“, stojí to 40 zł, plavba trvá nejakých 50 minút. Akurát, že ani v jednom zo 4 biurów nebrali € a ani nemali platobné terminály... Fakt. Aby som bol teda fair play, tak v druhom mali ceduľku, že terminál síce majú, ale nefunguje... Dobre.

Osobne si myslím, že boli dohodnutí a fakt nás to prekvapilo., takže tých 100-200 zlotuvek treba pri sebe pre istotu vždy mať.

No a keďže sme na stránkach denného muža tak samozrejme, že neobídeme ani jednu z troch najpodstatnejších vecí v živote, okrem sexu a futbalu, a to pivo. Sme v poľsku, takže PIWO. Výber majú dobrý, lepší ako u nás, ceny ako u nás, až na taký milý fakt, že keď chcete vrátiť pivové fľašky napr. v Biedronke, slečna pri pokladni odo mňa pýtala paragón, že či som tie fľašky čo chcem vrátiť kúpil u nich.. Dobre.

Inak je záloh 1 zl, samozrejme, keďže sme v Poľsku, tak bonus je, že  pomer medzi vratnými a nevratnými fľaškami je asi 60:40, takže treba vždy kuk či je butylka zwrotna lub bezzwrotna.

Tento tragický fakt je ale vyvážený tým, že hlavne remeselné pivá majú v Poľsku boom a nájsť sa dá kadečo, za mňa bolo top toto:

 

Kto je Pele z Bieszczadu sa dozviete tutoka: https://wyprawomaniak.pl/sklep-u-zdzicha-wetlina/

Chuťovečky ale vyrába aj napr. pivovar Solina, je to niečo na štýl náchodskeho primátora, aj keď vysokostupňové pecky im ešte chýbajú. Inšpirácia tu: http://www.browarsolina.pl/

To by bolo tak na úvod asi všetko, nabudúce sa pozrieme bližšie na ďalšie skvosty regiónu, a to aj pre prípad keď bude celý deň pršať, predsa len v Beskydách nič výnimočné.

Vidíme si nabudúce!