Viem, že novoročné predsavzatie nie je taká aktuálna téma ako mastektómia Angeliny Jolie, či hurikán v Amerike. Najmä v tomto ročnom období kedy nás skôr zaujíma kde a kam a hlavne s kým vyrazíme omočiť členky do slanej vody.
Ide o to, či ste si niekedy po konkretizovaní novoročného predsavzatia aj natvrdo po niekoľkých mesiacoch priznali, že ste zlyhali, alebo naopak vytrvali a niečo snáď pozitívne z toho vzišlo. Mne konkrétne dlho tieto hlúposti utekali, najmä preto, že neznášam Silvester a to bavenie sa a opíjanie na povel. Nemusím a nechcem byť cvičená opica, ktorá sa baví keď jej niekto povie, že koniec roka je dôvod na radosť. Tento rok som však spravila výnimku, bavila som sa, aj keď som nechcela a predsavzala som si nesplniteľné, aj keby som to veľmi chcela.
Mojím predsavzatím sa stalo „buď otvorená novým možnostiam, najmä v osobnej a nie pracovnej sfére“. No, pod týmto sloganom sa môže skrývať všetko od zmeny partnera, make-upu, výmena power jogy za jumping. Skúšanie erotických pomôcok, sťahovanie sa, či zmena sexuálnej orientácie. Niektoré z nich ako ich píšem možno stoja za úvahu. Pre mňa to však znamenalo, že už nesmiem byť takou kategorickou zastánkyňou ideálov. Najmä čo sa týka partnerov a mužov všeobecne. Ešte minulý rok som razila teóriu, že ak ten chlap nie je na prvom rande na tuti ten pravý, teda že ak existuje len možnosť, že spýtavo zdvihnem obočie tri krát už na druhom stretnutí, tak som skončila. Tento rok som si povedala, že ak budem zdvíhať obočie príliš, tak mňa tak skoro nikto nedvihne a cez prah neprenesie.
Takže sa to začalo pomaly a nenápadne a zo mňa sa stala randiaca mašina. Večne usmiata, upravená, samozrejme milá a zdvorilá. Žiadne negatívne info som o sebe neposkytovala, flirtovala som primerane, obliekala sa nadpriemerne. Pýtala som sa veľa! Na všetko, ich názory, ich obľúbené športy, či kapely a knihy. Najviac zo všetkého som veľa počúvala! Smskovala, mailovala, chatovala, whatsappovala, viberovala a telefonovala som pomaly celé dni. V hlave som si analyzovala, ktorý pripadá do úvahy a selektovala na patetických úbožiakov a tých, čo ma zaujali nejakým spôsobom. Negatívne aj pozítívne, hlavne že vyvolali emócie!
Máme koniec mája a ja som stihla absolvovať viac rande ako zjesť krajcov chleba. Pár ich bolo perfektných, na moje počudovanie. Po prvotných dvíhaniach obočí, opadla tá nervozita z nepoznaného a užila som si veľa fun, ako sa hovorí. Tu je pár z nich...
Prvé rande, mega nervozita. Na fotke vyzeral ako boh pomsty. Nevedela som sa dočkať tých jeho modrých očí. Moje fotky boli všetko možné len nie ja natural, i keď proporcie, ako výšku miery a váhu asi neskryješ ani tým najlepším photoshopom. Na moje prekvapenie ale prišiel chlapec menší odo mňa (to je už čo povedať) s hláskom šestnásťročného chlapca, WTF?
Druhé rande, menšia nervozita, menšie očakávania. Vyššie opätky, obtiahnutá košeľa a nenápadne odhalené trojky. Veľmi príjemné prekvapenie, vysoký, mužný, tmavé vlasy, ale počas rozhovoru zistené IQ húpacieho koníka. Chlapec do postele? Áno, prosím!! Chlap do života? Rozhodne nie!! Srandičiek a vtipov bolo na jeden rozhovor až priveľa, ale život nie je len o tom byť pohotový v každej konverzácii. Ak by som hľadala milenca, mal všetky atribúty. Pekné ruky, vlastný byt a nebol vulgárny. Jemné narážky na sex mi neboli nepríjemné. Telo boha a pohyby šelmy. My ženy však potrebujeme priateľa, milenca, partnera. Nie glosátora v dobre stavanom tele.
Tretie rande, žiadna nervozita, takmer žiadne očakávania. Už som nahodila zbrane väčšieho kalibru. Aj štekle, aj hlbší výstrih. Kráčal oproti mne a ja si hovorím, hmmm toto by nemuselo byť zlé. Myslím, že som ho zaujala, alebo moje trojky. Randili sme dlho a často, preskočila iskra dve, tri aj päť. Bol veselý, priamy a veľmi dobrý spoločník. Miestami sa síce utápal vo svojich alibistických pohľadoch na svet, ale s tým sa vysporiadam neskôr. Vedel rozpravať, aj sa správať. Bol lev. V živote, znamením, v posteli, aj na parkete. Nastúpili správy typu idem do toho, som rozhodnutý a bla-bla. Na moje veľké počudovanie sa jedného dňa všetko otočilo a on zrazu nebol šťastný so svojim životom, ktorý mi dovtedy vykresľoval lepšie ako Van Gogh. Bojí sa zaľúbiť a nie je v stave riešiť. Vy chlapi meníte názory a nálady častejšie ako my ženy? Takého nechcem! Lev nelev, orgazmus neorgazmus, to nevyrieši jeho psychickú nerovnováhu.
Štvrté rande ani nebolo rande, len som mu mala ísť robiť na chvíľu spoločnosť. Bol unavený a samému sa mu nechcelo ísť na otočku do Modry a späť. Žiadne zbrane som nenabila, dala som vami tak nenávidené tepláčiky, vestičku, trochu lesku a po dvoch pohároch vína som mu celkom príjemne ovínená sadla do auta. Bol milý a príjemný, tak samozrejme sebavedomý a vlastne plachý a absolútne môj typ. Cesta tam a späť sa pretiahla na niekoľko hodín. Veľa sme sa nasmiali a veľa si toho o sebe povedali. Mala som pocit, že mi niekto rozumie, nebojí sa rodiny ako moru a normálnosť mu nepripadá out. Po jednom rande som prišla domov presvedčená, že to je ON. Naliala som si ďalší pohár vína a čakala na správu. Kým som zaspala nič. Ráno som nenašla ani zmeškaný hovor ani sms. Hmm, nezavolal ani nenapísal dodnes. Aspoň poďakovať za spoločnosť mohol, ignorant...
Zobralo mi to vietor z plachiet. Poviem úprimne ako to je. Nie som zvyknutá na sklamania. Ono to nie je o tom, že oni presviedčajú mňa? Čo vlastne chlapi chcú? Modelku, či žienku domácu? A chcem vôbec ja chlapa, ktorý sa po takomto rande ani neozve? Pravdepodobne som svoje predsavzatie nedomyslela, chlapa a partnera mi nezaručí fakt, že cudziemu mužovi dám možnosť presviedčať ma o svojich kvalitách viac ako trikrát. Nepomohli ani štekle a výstrih, a to musím podotknúť výstavný. Takže čo teraz? Mám čakať do 31.12.2013 a konkretizovať svoje predsavzatie na „Nájdem si úžasného chlapa“? Alebo kašlem na to a idem nosiť svoje štekle, tváriť sa ako chcem a hovoriť prvé čo ma napadne!
Pic by J-Intell
