NO!vember
Víla Amálka nedávno do diskusie napísala:
„Každé obdobie má svoje čaro a dôvody, prečo šomrať.“
Začala som hneď písať reakciu na tento komentár do diskusie, ale potom som si s ohľadom na VČK povedala, že to skúsim trošku rozšíriť a spraviť článok.
Aktuálne máme jar – obdobie, ktoré takmer každý miluje. Mám ho rada aj ja napriek svojej alergii na peľ. Kvety kvitnú, stromy sú znova zelené, zhadzuje sa oblečenie. Dá sa sedieť vonku – na grilovačky a posedenia na terasách reštaurácií a kaviarničiek sa už asi každý teší. Vzduch vonia, (nielen) zvieratká sa pária, svet žiť.
Jeseň je zase sympatické útlmové obdobie. Spočiatku je ešte príjemne, ale už sa vonku nespotíte. Príroda farebnie, ľudia sa uťahujú znova do interiérov, život sa trošku spomaľuje. Máločo je krajšie ako slnečný jesenný deň v prírode, keď ráno je hmla a potom vyjde slniečko, prípadne si za ním treba v prípade inverzie vyšľapať nejakú tú túru. Country nemám rada, ale tu Nedvěd pekne spieva: „Nepoznám hezčí ráno než když do mlhy se vstává. I suchá tráva kouří jinak a slunce jinak mává.“ A môžeme piť burčiak!
Naproti tomu teplotne extrémne obdobia, t.j. leto a zima, sú silno vyhranené. Málokto je k nim ľahostajný, ľudia ich buď milujú, alebo nenávidia.
Áno, existujú bájni ľudia, ktorým vraj vyhovuje teplota vzduchu ≥ 35 °C, keď je človeku tak teplo, že by si najradšej vyzliekol aj kožu. V mestskom prostredí bez klimatizácie je to naozaj pošušňaníčko. Ja osobne takúto teplotu vyhľadávam jedine na dovolenke pri mori, aj to mi skôr vyhovuje, keď je max. 32°C. Uznávam však, že teplé dlhé letné večery sú úžasné (ak vás, ovšem, nedoštípu komáre či iný hmyz). Dať si povedzme sex on the beach na terase na Hlavnej, keď je mesto plné korzujúcich ľudí, je sen. Áno, viem, pláž tam nemáme, ale aspoň potôčik tam je ;-) K letu neoddeliteľne patria aj čerstvé a voňavé jahody, paradajky a iné lakocinky zo záhrad.
V zime sa vonku dlho pobývať nedá a ak, tak iba vykonávajúc aktívny pohyb – prechádzka, lyžovanie, bežkovanie, sánkovanie a pod. Keďže lyžovanie mám veľmi rada a celkovo milujem sneh, toto obdobie je pre mňa super. Na lavičke v meste obzerajúc si život okolo seba či na terase si však neposedíte (a ak hej, ľutujem vaše močáky). Zo zdravotného hľadiska veľmi vyhovuje aj alergikom. Ak je správna zima, tak všetky potvory typu kliešte a komáre pomrznú, nebudú vás otravovať ani osy. A môžete vyraziť na predražené preplnené v každom meste rovnaké super vianočné trhy. Mnohí ľudia však zimu nemajú radi, lebo (prekvapivo) je zima - ako keby sa nevedeli primerane obliecť. Takíto čudáci pomaly od februára už túžobne privolávajú jar.
Nasleduje môj súkromný hejt. Ja osobne naozaj, naozaj veľmi neznášam NOvember. Nie jeseň ako takú, ale len tento jeden konkrétny mesiac. Je už tma a dni sa rapídne skracujú. Je chladno, ale nie dostatočne na to, aby bol sneh, ešte nemrzne. Už nie je ani príjemne teplo ako v októbri, to sa už skončilo, ale ani tá pravá zima – na tú si treba ešte počkať. Pekné farebné listy už sú opadané, je mokro a taká tá nepríjemná zima okolo 8-10 stupňov. V októbri je zvyčajne ešte príjemne a príroda je farebná, november je depresívny. V decembri už má človek aspoň výhľad na Vianoce a voľno, ale v novembri skrátka nič. A často sú tu hmly, resp. také tie celozamračené dni s jemným popŕchaním. Je to podľa mňa také o ničom medziobdobie.
Zvyčajne jediné pekné dni, ktoré v novembri zažijem, sú mimo Slovenska. Pred pár rokmi sme boli z projektu v anglickom Lutone a okolí a mali sme tam 5 krásnych slnečných dní, kým u nás v Košiciach bolo hnusne pred odletom, z hlásení z domu viem, že nič sa k lepšiemu nezmenilo ani počas toho, ako sme boli preč, no a prekvapivo rovnako hnusne bolo, keď sme prileteli nazad. Podobne to bolo o pár rokov neskôr, konkrétne minulý rok v Liverpoole a Yorku (OK, jeden deň pršalo, ale tak normálne, že hodinu a pol lialo a predtým pekne a potom tiež, nie celodenné mrholenie). Doma v Košiciach potom zase klasicky hnusTne.
Je pravda, že moja rodina na dvoch miestach západného Slovenska moje tvrdenia o NOvembri často neguje, vraj u nich tak škaredo nie je. Z toho usudzujem, že Košice sú zrejme v takej mizernej lokalite, kde je skrátka v NOvembri obvykle naozaj nepríjemne, drží sa tu hmla a pľušť. K spomínanému počasiu pridajte bájny VKV (povedzme, že veľký košický vietor, aj keď to prvé prídavné meno zvykne byť v neformálnej reči Košičanov iné) a je to ozaj eňo ňuňo. Radosť zažiť jedine že by nie. Na chalupe, ktorú má polovičiakova rodina na dolnom Spiši, je aj v NOvembri obvykle jasno a bezvetrie, ale Košice sú (nielen?) v tomto ako zakliate.
NOvember mi prináša jemnú depku, mám chuť viac jesť, po robote je hneď tma, nechce sa mi nikam ísť, lebo mám pocit, že o pol piatej už je koniec dňa. Žiadny iný list v kalendári neprevraciam s takou radosťou ako práve NOvember. Ak by som mohla vymazať jeden mesiac z kalendára, bol by to teda jednoznačne NOvember.
Rozmýšľam, kto môže mať v našich končinách rád NOvember. Možno niekto, kto má v tomto mesiaci narodeniny, prípadne má vtedy v práci voľnejšie. Ale iný dôvod fakt nie som schopná vidieť. Ak existuje, dajte mi vedieť v diskusii. Som zvedavá, či ešte niekto okrem mňa trpí NOvembrofóbiou.
P.S. V tomto roku tento obávaný mesiac takmer celý strávim v Ázii, takže šach mat, NOvember!
