Pred pár rokmi Clive Barker napísal hororovú poviedku, ktorá bola o dvoch spolužiakoch, z ktorých jeden bol tak trochu magor, ktorého fascinoval ľudský strach. Najmä cudzí. Preto sa zaujímal, čoho sa ľudia boja a potom im robil rôzne bakané veci. Hlavný hrdina mal najväčší strach z ticha. V detstve totiž na istý čas ohluchol, čo nebolo práve príjemné. Hluchota totiž neznamená, že nepočujete nič, ale naopak, „počujete“ rôzne zvuky, napríklad dunenie alebo šepot. Preto ho magor uväznil v tmavej miestnosti bez zvuku a kochal sa na ňom. Dopadlo to ale trochu inak, ako očakával, ale to si prečítajte radšej sami. A aj keď je to už dávno, pamätám si to, lebo išlo o jednu z najviac disturbujúcich vecí, aké som kedy čítal (a to nespomínam vegetariánku s fóbiou z mäsa uväznenú len s hovädzím stejkom dovtedy, kým ho nezje).
A minule som si na to spomenul, keď som sa dočítal o tzv. tichej komore, ktorá sa nachádza Laborátoriách Orfield v Minneapolise. Komora je konštruovaná tak, že vďaka oceľovo betónovým stenám a meter hrubej izolácii zo sklených vlákien absorbuje 99,99 % zvuku, za čo jej aj patrí zápis u Guinnessa.
Milovníkom ticha teraz asi zaplesalo srdce, no pravda je taká, že pobyt v komore je krajne neznesiteľný. Najdlhšie bez straty zdravého rozumu sa tam vraj dá vydržať len 45 minút. Absolútne ticho je totiž také netypické, že sluch sa začína po čase prispôsobovať a človek počuje oveľa viac vecí, ktoré produkuje jeho telo, než zvyčajne – napríklad tlkot srdca, žalúdočné zvuky, prípadne iné orgány.
Navyše rýchlo dochádza k dezorientácii a strate rovnováhy. Pri pohybe v tme nás totiž usmerňuje zvuk našich krokov a pri strate zvukových a vizuálnych vnemov rýchlo strácate prehľad, kde je hore a dole, či vpredu a vzadu. Zrejme preto sa tam sedí na stoličke. Po istom čase dokonca prichádzajú halucinácie. Samotný zakladateľ spoločnosti Orfield, Steven Orfield (aké originálne) vydrží v komore úctyhodných 30 minút, no priznáva, že náhly veľmi hlasný pravidelný tlkot jeho srdca ho dosť irituje. Podobné zariadenie používa aj NASA, a to obrovský bazén, kde sa testuje odolnosť astronautov jednak voči tichu (vo vesmíre nie sú zvuky, dokonca fakt nepočuť ani laserové kanóny a warpové motory kozmických lodí) a beztiažovému stavu.
Komora ale pochopiteľne nie je určená na mučenie ľudí, ale pre technologické a priemyselné účely. Prenajímajú si ju spoločnosti, aby zistili hlasitosť svojich výrobkov – napríklad zapnutého mobilného displeja a takisto sa Orfield venuje hĺbkovej analýze zvuku ako takého. Medzi klientmi bola napríklad spoločnosť Harley Davidson, ktorá chcela svoje motorky vyrábať síce tichšie, no bez straty typického traktorového chrchľania. Rovnako sa komora využíva na marketingový výskum, kedy Orfield pomáha výrobcom vymýšľať ku konkrétnemu zvuku metaforické výrazy, čo využil napríklad výrobca pračiek Whirlpool.
Mňa to veľmi zaujalo a keby to nebolo tak ďaleko, tak sa určite prihlásim a vytiahnem to minimálne na 50 minút. Podľa mňa sa tam ľudia iba nudia a navyše tá stolička nevyzerá tiež bohvieako pohodlne. Každopádne, spomeňte si na tento článok niekedy, keď budete nerezovou lyžičkou trieskať po radiátore tým mladým hajzlom pod vami, čo majú zase bytovicu, nech sú už ticho.
P.S.: Kto má prvé české vydanie Knihy krve 1. od Barkera (tým myslím v tvrdej väzbe od Laser-u), nech dá vedieť, kúpim.
viac tu
