Ďalší mesiac za nami, a to znamená jediné - ďalšia vyhoretá metastáza ohlásila kandidatúru na prezidenta. V septembri konkrétne Gabriela D., známa ako moderátorka popoludňajšieho vysielania v 90. rokoch, alebo starého Drobu ex-stará. Plebs sa síce smial, no keď Gabika vrazí do kampane len polovicu toho, čo každý mesiac do kozmetiky, tak možno predbehne aj Mikloška. No a inak...

Z domova

Čo nového, národniari?

Andrej Danko, z vôle ministra obrany kapitán, z vôle voliča predseda parlamentu a totálny kár z vôle vlastnej (lebo moc stvoriť takéhoto topora nemá ani Boh), má hlavu v smútku. Vyzerá, že ho nikto neuznáva, napriek jeho geniálnym nápadom. Napríklad pridanie prívlastku „národný dopravca“ k ŽSR malo na kvalitu cestovania až šokujúco závratný účinok. Vlaky horia láskou k vlasti, vozne sa trhajú národnou hrdosťou a cestujúcim sa vlastenectvom až zatmieva pred očami.

Trináste a štrnáste platy tak úplne nedomyslel a nechal na báze dobrovoľnosti, takže mu to nevďačná buržoázia komplet oprdela, preto pri svojom novom nápade už bol dôslednejší. Najnovší výdobytok moderného ľudovo-demokratického štátu – žobračenky na cestovanie ako z čias ROH budú povinné pre firmy nad 50 zamestnancov. Dva milióny motrokov môže konečne chytať pleseň v bazéne v Podhájskej, alebo tí bohatší zažiť slovenskú kvalitu za svetové ceny v nejakej tatranskej ozdravovni od Ja&Ty, a keďže si to zaplatia pol na pol so zamestnávateľom, tak aj oligarchovia sa nažerú a štátny rozpočet zostane celý.

No a toto tie novinárske hyeny vôbec nezaujíma, ale akurát to, kde si kpt. Danko urobil malý doktorát. Čo je vysokoškolský titul asi rovnako ľahko dosiahnuteľný ako úplne zbytočný (zdroj: vlastná skúsenosť), preto ho nafejkovať, to môže napadnúť iba úplne vytretému retardovi. Napríklad takému, ktorý ani nepozná rozdiel medzi doktorandským štúdiom a rigoróznou prácou a myslí si, že výsledkom oboch je rovnaký titul. V každom prípade, tomu brigádnikovi, čo tú prácu teraz píše, vôbec nezávidím a to ani nespomínam toho chudáka, ktorý to bude potom prekladať do dankovčiny.

Je teda až neuveriteľné, že Andrejko nie je ten najväčší bambus v SNS, lebo toto bremeno na seba vďačne berie náš obľúbenec Tonko Hrnko. Ten po dvojbodke v logu RTVS odhalil ďalší zákerný chazarský slniečkársky neomarxistický útok na našu chatrnú, no zvrchovanú svojeť. Tonko  si obul obľúbené bačovské kapce a sa obul do loga na dresoch hokejovej reprezentácie. Tam si grafik totiž dovolil nahradiť Tatru, Matru a Fatru troma vztýčenými hokejkami, čo je podľa Tonka rovnaký prehrešok, ako keď mu k bryndzákom dajú v parlamentnom bufete príbor, a nie lyžicu. Svojím fundovaným poznatkom „naše kopce nie sú hokejky“ potvrdil, že je rovnako schopný odborník na geografiu, ako na priemyselný dizajn, navyše dokáže pomenovať veci pravým menom. Parafrázujúc Karola Poláka „bodaj by sme mali viac takých Hrnkov“. Pretože to, že sa riešia takéto bohapusté kokotiny, môže znamenať jedine to, že na Slovensku je konečne dobre. Ibaže by...

Z domova

Prokurátorské peklo

...nie. V prípade vraždy Kuciaka+1 nastal významný posun. Po polroku orgáni prišli na to, že ho zabili pre jeho prácu. Keď budú niekedy majstrovstvá sveta v konštatovaní úplne zjavných vecí, tak Slovensko sa umiestni na najvyššej priečke a keď vystúpi na pódium, tak povie „Sme prví. To znamená, že sme vyhrali“. V každom prípade, je fajn, že sa vylúčili ostatné fantazmagórie ako ozbrojená lúpež, nevydarený obchod s drogami, alebo moja obľúbená – vražda súvisiaca s artefaktmi, ktoré mala Kušnírová v kontexte svojho štúdia archeológie, čo by neobstálo ani ako virál na novú Laru Croft. A hlavne Čižnár môže rozpútať to peklo, čo sľuboval, keď sa potvrdí, to čo sa potvrdilo. A že aj rozpútal. Taký amaterizmus, nekompetentnosť a debilita, to je naozaj ten spodný kruh pekla, rezervovaný pre Fica, Kaliňáka a človeka, čo vymyslel tie kožušinové šľapky. A toto celé inferno je zhmotnené v identikite „nestotožnenej osoby“, ktorá sa pohybovala na mieste činu, a už sa vie, že to nie je napríklad Krajmerov šofér, ktorý tam podupal po dôkazoch ešte pred obhliadkou. Ak máte suseda, ktorý vám lezie na nervy a chcete mu trochu zavariť a podobá sa na hento na fotke, tak ho udajte. Inak serte na to, lebo toto sa nevyšetrí nikdy. Lebo skutočné justičné peklo spravíme akurát tak týpkovi, ktorý si všimol, čo, koľko a od koho chodí na účet Kalimu a keď to povedal svojim šéfom, tak ho poslali do péčka, tak to nakoniec dal médiám. Zostaňte s nami.

 

Zo zahraničia

Dilema agenta Bureša

Že Slovensko je chudobné na nerastné a iné prírodné bohatstvo, to už dávno vieme. Že kokotov zato máme toľko, že ich môžeme vyvážať, to vieme tiež. A že medzi Čechmi a Slovákmi, čo do jebnutosti, je minimálny rozdiel, sme zistili zhruba vtedy, keď si jeden tento vývozný artikel zvolili bratři za přemiéra. Babiš má všetko, čo z neho robí ideálneho vrcholového politika karpatského typu. Je to miliardár, preto ho volia hlavne socky a lúza. Je to bývalý štbák, takže ho volia všetci, čo sa hanbia voliť komunistov. Je výrazne protibruselsky orientovaný, takže všetky jeho firmy sú napojené na eurodotačný cecok. A ako Slovák v Čechách je samozrejme striktne protiimigrantský. Čiže keď prišla požiadavka, či by nemohol dať azyl 50-tim sýrskym sirotám, tak povedal jasné „soryjako, ale ne“. A kým sme rozmýšľali, v akom skurvenom svete to žijeme, keď nejaké promile vo volebných preferenciách je dôležitejšie, ako pomôcť dvom školským triedam osirelých deciek nežrať hlinu v zbernom tábore, tak Babiš zmenil názor a teda, že dobre.

To by mohol byť happyend ako z thajského wellness centra, len fakt neviem, či by im v tom libanonskom lágri nebolo predsa len lepšie. Lebo to dopadne asi tak, že už pri pristátí vládneho špeciálu ich budú vítať slušní Česi™ transparentom „píseční negri tady nechceme“, potom im nejaký Čenda rozbije na detskom domove tehlou okno, Venca nasprejuje hakenkrojc a keď už budú vedieť trochu po česky a podarí sa ich dať do školy, tak sa ozve zase nejaká Marie alebo Šárka, že si „nepřeje, aby její  Péťa chodil do stejný školy s čmoudama“.

Nejaké alternatívne pamédium vypustí odhalenie, že jedného decka strýka bratranca koňa brat má prepojenie na ISIS, čo vzápätí preberú ako hotovú vec všetky Babišove médiá a najznámejší čechojaponec Okamura zadrbe, že aj teroristi boli kedysi deti. A už to nebudú siroty, ale bezpečnostné riziko väčšie ako keď sa Zemanovi minie v kredenci myslivecká, takže keď sa niektorého z tých deciek opýtajú, či sa im tu páči a či sa už cítia integrovane, tak povedia, že čakali niečo iné, čo Klaus mladší jasne vyhodnotí ako „vidíte pánové, žádné multikulti prostě nefunguje“. Ale tak čo už, keď tie deti prežili vojnu a stratu rodičov, tak snáď prežijú aj nefalšovanú stredoeurópsku pohostinnosť.

 

Slovo mesiaca

Slovo septembra je iphone, lebo práve v tomto mesiaci predstavilo jablko svoje nové lopaty. Je to klasika, rovnaké alebo horšie funkcie ako konkurencia, len dvakrát drahšie, čo je zjavne presne, čo fanúšikovia tejto značky chcú. Ja na to nepičujem, objavil som totiž kedysi taký užitočný lifehack na podobné situácie – jednoducho si to nekúpim. Ale zase nie som feministka .Táto subkultúra sa totiž k novým ajfounom vyjadrila tiež a ako vieme, kde sú moderné feministky, tam je sranda. Taká iná, ale furt sranda. Nové ajfouny sú totiž dosť veľké, ale nemôže za to dopyt, alebo hardvérové obmedzenia, ale je to všetko čo? No sexizmus.  Čo iné, že?

A prečo je to sranda? Lebo to má  všetky základné ingrediencie správnej kauzy moderného feminizmu – tri zježené piče s twitterom a pridrbaným pseudoproblémom („musela som vymeniť iphone 6 za iphone SE, lebo som mala stále boľavé zápästie“), ktorý automaticky vydávajú za problém všetkých žien na svete („toto zásadne ovplyvňuje zdravie žien...“); ťažko pochopiteľné premostenie k sexizmu („...technológia je zameraná na mužov“), vzápätí popreté krásnym logickým kotrmelcom („ženy kupujú viac iphonov ako muži, nechápem, prečo Apple nemyslí na ženské telá“) a uzavreté morálnym apelom („mali by sme zúriť, platíme za to rovnako ako muži!“).  K dokonalosti tomu chýba už iba analýza, ako to celé vníma zvyšných 69 pohlaví, takže udeľujem len 9 jabĺk dženderu z 10.

Navyše, pre úplnosť by som to ešte zasadil do historického kontextu – feministky prvej vlny pred 100 rokomi bojovali za právo voliť. Feministky druhej vlny pred 50 rokmi pálili svoje podprsenky v boji za slobodné rozhodnutie, s kým šukať a či pracovať, alebo doma rodiť deti. A feministky tretej vlny dnes od počítača autisticky škriekajú, lebo nevedia, či majú po roku upgradnúť telefón za liter, lebo im možno jebne na zem pri písaní nasratého hasghtagu. Inak keby Jablko dalo na trh telefón, ktorý by bol menší, alebo akokoľvek inak odlišný od bežného ajfounu a s označením „pre ženy“, hádajte, kto bude pičovať ako prvý. Vitajte v roku 2018.