November – spolu so septembrom najmaďarskejšie znejúci mesiac v roku. Ale to nevadí, lebo odkedy majú Maďari Orbána, tak sú vlastne Slovania a už ich máme radi. A namiesto nich nás serú úplne iné veci. Napríklad...
Z domova
Ficove robotiny
Nie je kokot ako kokot. To je základná tovaroznalecká poučka každej sexuálne skúsenej ženy, no zároveň aj nevyhnutná pomôcka pre orientáciu v slovenskej politike. Na jednej strane tu máme politikov, ktorí si udržiavajú štandardnú hladinku kokotizmu, no a potom tu je niekto (alebo skôr niečo) ako Robo Fico. Napriek tomu, že už dávno disponuje najvyšším titulom v tejto kategórii – doctor cocotis causa, stále sa snaží prekonávať a tak ako budeme raz meniť kategórie prírodných katastrof, ako je Richterova stupnica (podľa intenzity otrasov z grgu ministra práce), aj Robo raz prepíše všetky hodnotiace tabuľky a zadefinuje nanovo, napríklad aj týmto článkom.
Soros, mimovládky, opozícia a médiá sa spojili, aby robili zle Robkovi, a tým aj celému Slovensku, to je osvedčená klasika. Len problém je, že aj osvedčená klasika sa vie veľmi rýchlo zmeniť na pekne skurvenú nudu (vypočujte si Last Christmas v strede novembra a potom deň pred Vianocami, že či vám to bude znieť rovnako príjemne). Robova upotená snaha osloviť toho najimbecilnejšieho voliča je pochopiteľná, lebo šak volič Smeru je vypatlaný dement, ktorého nezaujímajú také abstraktné fantazmagórie ako korupcia, rozkrádačky a slovo tender videli akurát tak v regáli s cukrovinkami od Milky. Robovho voliča momentálne najviac zaujíma, kto platí protesty, lebo keby sa zistilo, že Farská so Šeligom dostávajú prachy zo zahraničia, tak potom... no vôbec nič. Ale pekne to odpútava pozornosť od všetkého, prečo to celé začalo, a to sa oplatí. Už sa nemusíme baviť o zabitých novinároch, mafiánskych štetkách na úrade vlády a unesených Vietnamcoch, ale napríklad o tom, „ako si môže taký mladý človek ako Šeliga dovoliť byt, keď moja vnučka študuje za doktorku a nemá byt?“ (skutočný FB komentár nejakej starej pizdy k rozhovoru o tom, že ho mali sledovať a pred bytom mu mali postávať nejakí ľudia).
Fico to jednoducho dáva na full Mečiara a jediný, kto to zatiaľ dal na Mečiara až takto, bol Mečiar. Tesne predtým ako skončil. Lebo aj keď to tak v bežnom živote nevyzerá, aj jebnutí ľudia sú obmedzený prírodný zdroj, podobne ako napríklad drevo. Tam je viac paralel, napríklad že oboje je obnoviteľné (v jednom prípade chvalabohu, v druhom žiaľbohu), alebo že taký drevený papek má podobne rozvinuté kritické myslenie ako ficovolič. Len je oveľa užitočnejší, lebo ho môžete spáliť v kozube. No a to je problém, lebo koprofilných konzumentov Ficových sračiek je obmedzené množstvo, a čím viac tlačí na pílu, tým viac to motivuje práve tú zvyšnú časť populácie. A tak sa stalo, že ako Fico „spochybnil“ financovanie protestov, ľudia im za tri dni poslali viac prachov ako za celú ich existenciu. Slovami jedného z najväčších novovekých filozofov, Nelsona Muntza: „Ha-ha“. V podstate aj tento článok píšem, lebo dúfam, že Fico nakydá na dailymale. Číslo účtu potom nájdete tu.
Z domova
Ale sme im dali, mimovládkam!
Podobný efekt by mohol mať aj najnovší nápad alternatívneho premiéra, a to okresať financovanie mimovládok. Mimovládky sú noví migranti a každý správny ficovolič ich hejtuje, a nevie prečo. Robokok chce upraviť 2% z daní tak, že si ľudia budú môcť vybrať, či pošlú svoje prachy Sorosovi, alebo svojim fotrovcom. Lebo zlé mimovládky dostávajú peniaze tajne zo zahraničia na štátne prevraty a inú protislovenskú činnosť, preto im obmedzí príjmy, ktoré sú zo Slovenska, dobrovoľné a úplne transparentné. Logic’d. Ale bežný ficovolič rozumie z toho aj tak iba „mimovládky“ a „dôchodcovia“ a potom si to v tej dutej hlave zosyntetizuje asi ako „mimovládky kradnú dôchodcom peniaze rovno z peňaženky, a za to môže určite ten psychopat Matovič a feťák Sulík, Robo teraz zrobí tak, že mimovládky budú musieť platiť dôchodcom!“ a celkovo to znie dobre, lebo veď konečne môžeme poslať peniaze rodičom! Akurát neviem, aká strašná ekonomická a duševná socka musím byť, keď potrebujem legislatívne nariadenie na to, aby som mohol poslať mame dvadsať éčiek.
No ale oficiálne zdôvodnenie je, že „sa to veľmi nevyužíva“ (využilo to tento rok 800 000 ľudí) a „aspoň sa ukáže, ako ľudia naozaj podporujú mimovládky“. Tak ja by som Robovi navrhol, že by niečo podobné mohol spraviť aj pri financovaní politických strán. Financovanie zo štátneho rozpočtu by sa zrušilo a ľudia by platili dobrovoľne podľa sympatií. Potom by sa ukázala skutočná podpora tej jeho jedinej stabilnej alternatívy pre Slovensko.
Z domova
Sme volili
"Komu anál?"
Marian Kotleba, afterparty po Republikovom zjazde ĽSNS, marec 2017
Po roku sme si konečne mohli poriadne zavoliť, a keď píšem poriadne, tak to myslím doslova. Komunálky sú práve tie voľby, kde sa načakáte, lebo ľudia tvrdnú za plentou aj dvadsať minút, lebo rozhodnúť sa, koho voliť vopred, je pre zaprdené konzervy, ktoré nevedia žiť v prítomnosti. Navyše v Bratislave sme dostali až štyri papiere, v dvoch veľkostiach a iba jednu obálku, čo bol rébus ako z novej Lary Croft. No ale dali sme to, v Bratislave sa skončila éra Nesrovnala, ktorý mal na bilbordoch „dokončíme začaté zmeny“, takže sa už nedozvieme, ktoré to kurva mali byť, lebo som si za štyri roky nič nevšimol. Vallo to prevallcoval, z čoho ja nie som taký odvallený (ani z týchto slovných hračiek, ale idem s prúdom), lebo okrem toho, že jeho predvolebná kampaň prekonala aj alzáka a veľký, väčší, najväčší black Friday na mall.sk (čo je inak pravda, lebo trval asi 6 týždňov), tak kampaň s hlavnou myšlienkou „Mimobratislavčania musia platiť viac“ mi pripomenula samolepky v MHD „Čierni pasažieri cestujú za vaše peniaze“.
Ja ako Bratislavčan budem mať z toho hovno, lebo budem platiť rovnako ako teraz. Ale chápem, že koncept „my sme tu doma“ funguje aj na lokálnej úrovni, ale osobne ma škodoradostný pocit, že Etela z Hnúšte má drahšiu električenku a René z Michaloviec vysolí viac za parkovanie služobnej Fabie až tak nenapĺňa. Možno raz, čo ja viem, o 10, 30 alebo 50 rokov, kandidáti na hocičo, pochopia, že ľudí treba motivovať pozitívne, nie pridrbanými represiami. Ale tak zase, voľby nie sú výber životného partnera, alebo komplementára do komanditnej spoločnosti, takže úplne stačí rozhodnúť sa podľa jednoduchého pravidla, a síce voliť toho, kto je z ponúkaných možností najmenší čurák (tzv. politický model Kiska), alebo kto nie je čurák stále, ale iba niekedy (model Sulík). Ak ma Vallo nebude nútiť nosiť pestrofarebné podkolienky a jazdiť do roboty na kolobežke, tak budem spokojný.
A že to vlastne nedopadlo až tak zle, nás presvedčil jednak aj sám Fico tvrdením, že Smer ako strana vyhral voľby, v čom má síce výnimočne pravdu, až na to, že sa nevolili strany, ale ľudia, a tam už sú výsledky trochu iné (čo asi vie aj samotný Ficotron, lebo hneď začal špekulovať, či komunálky nezrušiť). Pohoreli aj Kotleby, ale u nich skôr preto, lebo už nemajú koho postaviť, keďže všetkých 15 členov ĽSNS, ktorí sa vedia aspoň podpísať, je už v parlamente. No ale kondóm tomu celému nasadil až kapitán zmrDanko, ktorý...
Z domova
Just Danko things
...napadne výhru Valla na Ústavnom súde, lebo nezávislých kandidátov vraj môžu podporovať politické strany, ale nie nezávislé občianske platformy, či čo to. Kapitánovi celkovo tento mesiac išla karta, a to nie len taká hocijaká, ale rovno samé kárové esá. Kauza Rigová Rozália vstúpila do ďalšieho dejstva, pán doktor prácu konečne zverejnil, takže sa hneď dalo aj zistiť, že ju opajcol z piatich učebníc a tých 5 dvadsaťstranových citácií aj zabudol odzdrojovať. Načo kapitán honoris causa hodil na zem formičky, kopol do pieskového hradu, jedným prštekom ukázal na Sulíka a druhým na Kisku a potom si zapchal uši a hodil sa o zem. Ačohentizmus začína byť asi najpopulárnejší argumentačný faul, a že tento fenomén vznikol v krajine, ktorej cárovi je majster Yoda_nko zarazený do riti až po výložky, asi tiež nebude náhoda.
Lebo nejaká opajcnutá rigorózka je len taký flusanec na vrchu obsahu tejto pomyslenej toi-toiky. Osobne neverím kapitánovi doktorovi ani rodný list, lebo také niečo sa nemohlo normálne narodiť, to musí byť nejaký experiment šialeného vedca, ktorý to možno aj myslel dobre, ale ako dobrý nápad vyzeral na papieri aj socializmus a jeho praktické dopady zoškrabujeme z podrážky doteraz. A furt je to prd platné, lebo aj 30 rokov po je predsedom parlamentu kryptosocan, ktorý mrnčí, že na Slovensku kapitalizmus nie je a nesmie byť a chce zdaniť hypermarkety, lebo predávajú veci dvakrát drahšie, ako ich nakupujú. Ale to sa dá pochopiť, lebo keď váš jediný kontakt so súkromným podnikaním je vytunelovanie Lesostavu, vaše vnímanie môže byť trochu skreslené.
Tolerovať sa dá aj keď sa tento prerastený komsomolec olizuje s ruskými oligarchami, pičuje na sankcie a tliacha o veľkom Rusku ako o strategickom obchodnom partnerovi (pričom okrem dreva na matriošky a zemiakov na vodku tam nevyvážame ani hovno). No teraz sabotuje medzinárodné dokumenty, vďaka ktorým Slovač nemusela chvíľu pred svetom vyzerať ako retardovaný sedlák, ktorý v reštaurácii vyžerie polovicu jedálneho lístka, zaleje to polovicou nápojového, potom sa pogrcá pod stôl, čašníčku vyťahá za kozy a keď treba platiť, tak vytiahne dva pokrčené gastráče a so slovami „aj tak sa to nedalo žrať“ odchádza. A neviem, či tomuto rudému bolševickému nokovi Vova sľúbil doživotnú zásobu vojenských hodností a čestných titulov, alebo to tento paznecht robí z vlastnej imbecility, no svojimi rozhodnutiami pomáha budovať novú železnú oponu a keď to tak to pôjde ďalej, tak my budeme na tej horšej strane ako satelit veľkej a mocnej krajiny, ktorá je taká úžasná, že v nej nikto nechce žiť. A to je o dosť väčší prúser ako Dankova vetná skladba.
Slovo mesiaca
Slovom mesiaca november je Bugár. Hlavne preto, že sme o ňom veľmi nepočuli, a pritom on je ten, ktorý to celé vyššie napísané umožnil, takže ďakujeme, posielame kilo domácej čabajky a balenie flector náplastí na ubolenú chrbticu.
