Prvý letný mesiac je tu, a to znamená jedinú vec. Pivovary sa začnú pretekať, kto dá na pulty radler s pridrbanejšou príchuťou. Môj tajný tip na toto leto je púpava-romadour-medvedí cesnak, ale nechajme sa prekvapiť. Lebo inak nás už asi neprekvapí nič.

 

Kultúra

Stop billa teroru!

Centrála Billa

Fritzl Straβe 18, Viedeň

28. máj 2018

„No a na záver našej porady, meine Damen und Herren, by som ešte rád pochválil pracovníkov Oddelenia pre šikanu Ostblok zákazníkov za perfektné zvládnutie projektu „Dvojaká kvalita potravín“. Ten blbý slovenský bývalý kanzler nás svojimi tlačovkami dostal na titulky novín, dokonca to začala riešiť Európska komisia. Taký výsledok sme ani nečakali, takže sme teda na mrazenú pizzu pridali tri gramy mozzarelly navyše, ale zdraželi o polovicu. Hähä, schmutzige Slowaken chceli rakúske potraviny a dostali rakúske ceny.“

Sálou sa rozoznie búrlivý smiech a dunivý potlesk.

„Ale nesmieme zaspať na vavrínoch. Takže ak máte nejaké nápady, ako tým untermenschom znova znepríjemniť život, tak som samé ucho.  Hm, nikto nič?“

Zodvihne sa jedna ruka.

„Čo keby sme v nedeľu zavreli?“

„To funguje možno u nás, ale tie schweine by si akurát zanadávali a potom išli nakúpiť inde. Niekto ďalší?“

Po chvíli ticha padne ďalší návrh.

„Slováci strašne slopú. Mohli by sme prestať predávať alkohol.“

„Pekná myšlienka, Helmut, ale chceme ich iba nasrať, nechceme hneď aj skrachovať.“

„Entschuldigung.“

„Nič sa nestalo, ako som hovoril, každý nápad je vítaný. Tak nech sa páči, ostatní.“

Pokašliavanie a rozpačité pohľady... Náhle sa postaví nevysoký muž s čiernymi vlasmi a výrazným nosom.

„Možno by som o niečo vedel.“

„A vy ste kto?“

„Volám sa Abraham Bösemeister. Som tu nový, predtým som pracoval pre mimovládny sektor.“

„Bitte, máte slovo.“

„Začnem otázkou. Čo podľa vás Slowaken najviac neznášajú?“

„Prácu?“

„Mydlo?“

„Schwul... pardon, homosexuálov?“

„Sehr gut, už ste blízko! Slowaken neznášajú úplne všetko cudzie. Sú na to aj prieskumy, ale to je teraz egal. Podstatné je, že títo Slowaken čítajú jeden taký zeitung, Zem und vek. Ten Billa predáva a teraz ho predávať prestane. A potom uvidíte to Scheiss-tornado.“

„Und das ist alles? To sa mi zdá trochu málo.“

„Chápem vašu skepsu, ale garantujem vám, že to bude fungovať. Už som na jednom podobnom projekte spolupracoval. Bolo to pre vašu konkurenz. Možno si to ešte pamätáte – nazvali sme to „Neger v letáku“.

Miestnosť zašumí údivom. 

„Mein Gott, to ste vy?“

„Genau. Samozrejme nemôžeme ten dreck len tak potichu vyradiť z ponuky. To už spravili v OMV a skoro nikto si to nevšimol. Musíme to zvirálniť. Ale aj to už mám premyslené. Budeme sa tváriť, že konáme na podnet zákazníka, vyberieme nejakého aktivistu alebo slniečkara, potom to preženieme sociálnymi sieťami, fanúšikovia Land und Alter budú kvičať ako Falco, keď hral Jeanny vo Wiener Stadthalle a my budeme mať werbung, akú nám nespravil ani kuchár Giuseppe. A zadarmo!“

„Einfach genial! Len mám ešte jednu otázku. Was ist das... slnietsch...kahr?“

 

No a teraz ako to bolo naozaj:

Zákazník: „Dobrý deň, všimol som si, že predávate časopis, kde sa píše, že chemoterapia je podvod a že Židia chcú vyhladiť Slovanov. Fakt to musíte mať na pultoch?“

Billa: „Dobrý deň, fakt takúto sračku predávame? Sorry, vyradíme to z ponuky. Ďakujeme za podnet, vaša Billa.“

Nuda, čo? Ale taká už realita býva. Našťastie mám dobu postfaktuálnu, takže čo je naozaj, už takmer nikoho nezaujíma. Podľa ďalšieho optimistického prieskumu je vyše polovica Slovače presvedčená, že svet riadia tajné spolky, ktoré nás chcú zotročiť a nastoliť totalitu. Okrem iného. No a keď ste prijebaný ako Tibor a jeho družina, tak bežná realita pre vás už ani nie je nudná, ale možno až nepochopiteľná. Vo vašom svete sa potom nič nedeje „len tak“, ale všetko má nejakú bizarnú príčinu a niekto to celé riadi. Keď  sa Tiborovi Eliotovi jeden z jeho vlkodavov dosere v obývačke na peržana, tak to je určite zásah špeciálnej kynologickej jednotky Mossadu, nie preto, že chvíľu predtým omylom zožral jeden výtlačok ZaV.

Preto vysvetľovať týmto ľuďom jemné nuansy medzi slobodným obchodným rozhodnutím súkromného podnikateľa o tom, čo bude a nebude predávať a cenzúrou/totalitou/diktatúrou* (*nehodiace sa škrtnite ** / **v prípade, že ste konzumentom alternatívnych médií, naopak ponechajte všetky tri možnosti, zapnite caps-lock a pridajte ľubovoľný počet výkričníkov) je asi rovnako efektívne ako vysvetľovať Blahovi trhovú ekonomiku. Alebo vysvetliť sám sebe, ako dokáže taký priemerný čitateľ ZaV prečítať tie ich grafomanské grcanice ďalej ako po perex. Takže sa do toho ani nebudem púšťať, nech si alt-kokoti pokojne myslia, že ich už zase zakazujú. Lebo veď táto snaha išla od zákazníka, keď zoberieme tri písmená zo slova „zákazník“, dostaneme „zákaz“. Zákazník sa volal Jakub Goda – Jakub je pôvodom hebrejské krstné meno, Goda sa zase nápadne podobá na židovské slovo Gój. Čo je slovo, ktoré označuje nežida, no to sa nás tento Goda určite pokúšal osrať, ale my už vieme, odkiaľ tento zajordánsky vietor fúka! 

No a ozval sa aj poslanec „vpredu blabla, vzadu haha“, ktorý si najprv tiež zapičoval na cenzúru a totalitu, a hneď potom napísal, že by mali prestať predávať aj Denník N, čím potvrdil, že je rovnako konzistentný ako inteligentný. Na druhej strane oceňujem, že Blaha dáva vedieť, kde naňho človek nenarazí, mal by to robiť častejšie. Možno začnem uvažovať, že skočím do Billy, napriek ich obchodnej politike, že zákazník má tráviť v rade na pokladňu minimálne toľko času ako samotným nakupovaním.

 

Z domova

Prezidentský mnohosrd

Kiskaty uže vystúpil v parlamente so svojou správou o stave republiky. Asi je každému jasné, čo tam hovoril, preto je väčšia sranda pripomenúť si reakcie na prejav, než prejav samotný. Tak napríklad Kotleboys ani nenechali Kisku prejav dokončiť. Lebo nič tak nepresvedčí o tom, že ste jediná skutočná opozícia™, ako keď niekoho, kto pičuje na súčasnú vládu, nazvete vlastizradcom. Chalani si to rovno napísali na papier, keďže má toto slovo ale až štyri slabiky, tak každý dostal za úlohu vyrobiť jedno písmeno. To bolo takmer blbuvzdorné, takže to mali, okrem S otočeného dolu hlavou, v podstate bez chyby. Písmená potom zdvihli v parlamente nad hlavy a mali z toho skoro takú infantilnú srandu, ako keď Mišún napísal centrofixkou v straníckej centrále na dvere kabínky „Milanovy smrdja vajca!“

Mimochodom, poslanec Mizík držal písmeno T, čo má veľkú symboliku, lebo na T začínajú slová ako tupec, trkvas, trtko alebo tokok. Mizík je mimochodom ten expert na judaizmus, ktorý minulý rok napísal FB status, kde pičoval na Kisku, lebo štátne vyznamenania udelil Židom, a to je vraj fuj. Nedávno mal súd, kde to mal vysvetliť, no hájil sa tým, že on to nenapísal, on ani nevie, ako fungujú fejsbuky a vlastne nevie vôbec nič, no zato my vieme, že keď na to príde, každý moderný nácek je v hĺbke svojho srdiečka len malé zbabelé hovno. Aj keď to tiež nie je nič nové, takže poďme ďalej, lebo svoje cenné pohľady poskytli aj ostatní.

Tak napríklad kapitán Syntax bol prekvapivo umiernený a povedal, že kritiku treba prijať a „prejav sme zvládli“. Našťastie ho zastúpil jeho spolustraník Tonko Hrnko*. Ten so svojou obvyklou charizmou pollitráka naplneného cigaretovými špakmi (a podobnou mentálnou výbavou) zajebal, že „Ak chce niekto kritizovať, musí mať na tú kritiku právo.“ No presne, čo si nejaký prezident tu bude otvárať hubu na našu zvrchovanú svojeť? Čo si myslí, že podáva správu o stave republiky, alebo čo?

*Throwback Thursday

Prerušujeme túto rubriku mimoriadnym vydaním inej úplne od veci rubriky. Tonko Hrnko si moje srdce získal už dávnejšie, mimoriadne vydareným komickým číslom „Vystrihli ma“. To spočívalo v tom, že Tonko si pozrel v telke nejakú reportáž už z neviem čoho a nenašiel sa tam. Následne obvinil RTVS z toho, že ho vystrihli, kým ostatné televízie jeho perly ducha odvysielali. Čím chcel povedať, že RTVS ho úmyselne ignoruje, asi ako pomstu za to, že im chcel kedysi zrušiť v názve dvojbodku. Potom sa zistilo, že ostatné televízie to ani nevysielali a vo svetle týchto faktov Hrnko kapituloval, no zároveň zostal hrdo stoporený, lebo uzavrelo sa to tým, že „no dobre, tak v skutočnosti ma nevystrihli, ale môj názor je, že ma vystrihli a tak to proste cítim“. Takto lapidárne zhrnúť jednou vetou rozmýšľanie polovice našej populácie, to sa podarí naozaj iba takémuto myšlienkovému velikánovi, pri ktorom ešte aj Ľupták vyzerá ako Tony Stark. Odporúčam Tonka sledovať. Je to taká sranda iná, ale furt sranda.

 

De facto premiér Fico zareagoval klasicky – blabla Kiska je opozičný politik blabla, ukradnutý pozemok, blabla zneužívanie funkcie... A hlavne sa ani nezúčastnil osobne, lebo „Sedel som v kancelárii, chcel som si to vypočuť v televízii. Tam je to objektívnejšie.“ Áno, ten istý kár, ktorý v kuse tvrdí, že médiá sú zaujaté a neinformujú o Slovensku pravdivo a novinári sú protislovenské prostitútky, považuje prejav v telke za objektívnejší ako prejav naživo. Čo už, bypass na modzok je niečo, čo nevie zohnať ani Kaliňák.

De iure premiér Pellegrini sa začína na de facto premiéra nápadne podobať, a to nielen fyzicky (až to vyzerá, že byť v špičke Smeru nie je funkcia, ale nejaký gény mutujúci vírus), ale aj názorovo, takže v podstate povedal obsahovo to isté, len (zatiaľ) bez tých žlčovitých slín odlietajúcich mu od papule. A síce, že Kiska nepovedal nič pekné, a to teda mal. Lebo šak dobre, možno žijeme v smradľavej, skorumpovanej, mafiánmi ovládanej žumpe, ktorú už nevyčistí ani konvoj hovnocucov, ale efektívnejšie bude zaliať vápnom a vykopať novú, no na druhej strane, to predsedníctvo EU bol veľký úspech. Inak nič neilustruje súčasnú politickú situáciu tak výstižne ako táto fotka.

Ale aby som nebol zase za zatrpknutého hejtera, čo vie len pičovať, tak tu je pár vecí, na čo môžeme byť ako Slováci hrdí:

Máme peknú prírodu. Síce ju dojebávame odzadu a bez lubrikantu, ale stále vyzerá, že aspoň ešte do Vianoc nám vydrží.

Počasie je fajn, ani príliš teplo, ani príliš zima; a keď predsa len sem-tam silno naprší, tak máme vodu len po dvere na aute a nie napríklad po krk.

V tomto roku nám prišiel znásilniť prácu a ukradnúť naše ženy zatiaľ iba jeden azylant!

Zabudol som na niečo? Jáj, jasné, pekné dievčatá!

 

Slovo mesiaca

Máj mohol byť celkom v pohode, ale potom prišiel posledný májový deň a už nič nebolo ako predtým. Najprv ohlásil kandidatúru Milan Krajniak, tiež známy ako posledný križiak. Aj keď dlhú dobu to vyzeralo, že krížovú výpravu vedie iba proti rezňom a tlačenke, potom začal prejavovať svoj kresťanský svetonázor, ktorý je na stupnici od nula po kardinál Richelieu niekde na osmičke, a už to s tým križiakom bolo jasnejšie. Ledva nám na ksichte zmizli červené stopy z masívnych facepalmov a kandidatúru ohlásil Majko Kotleba. Až to chvíľu vyzeralo, že hlavné kritérium na prezidenta sú iniciály M.K. To by potom mal kandidovať aj Kočner, našťastie sa táto téza nepotvrdila, lebo kandidatúru ohlásil Ferko Mikloško. Áno, už zase. Lebo je jasné, že keď to skúšali dvakrát a získali ste toľko percent ako nízkotučný tvaroh, tak tretíkrát to už musí vyjsť. S Daňom, Harabinom alebo Švecom sa nám to teda pekne rozrastá, preto slovo mesiaca jún je samozrejme kandidatúra. A keď sme pri tom tvarohu, tak slovo kandidatúra znie podobne ako kandidóza, čo je ochorenie spôsobené premnožením kvasiniek. A rovnako ako keď sa premnožia kandidáti na prezidenta bez kúska sebareflexie, tiež z toho svrbí celá piča.