Leto, to sú prázdniny a prázdniny mal aj mnohosrd. Ale to vôbec nevadí, pretože zmespäť a v tomto vydaní je pokryté celé uplynulé. Síce to neznamená, že by bolo dvakrát viac rozpracovaných tém, no zato je to rovnako dlhé ako obvykle. No a čo. Keď sa vám nepáči, choďte si čítať Blahove statusy.

 

Z domova

Leto v politike

Začiatkom augusta ma na Zlatých pieskoch poštípala osa. Išiel som vybrať niečo z tašky, tá pásikavá kurva bola vnútri a schytal som to rovno do môjho najobľúbenejšieho prsta – ukazováka na pravej ruke. Bolo to, ako keď vám kúsok od nechta niekto zarazí horúci klinec. Do hodiny to opuchlo tak, že som nevedel zohnúť prst, a jediné, čo som v ňom cítil, bola bolesť v rytme môjho srdca (čo by bol inak super názov pre nejakú EMO kapelu). Ale také už osy sú – otravné, zbytočné a často nebezpečné (ak tu je nejaký teológ, nech mi vysvetlí, ako môže paralelne existovať boh a zároveň niečo ako osa a sršeň... hm? nič? šach-mat, kresťania!), niečo ako slovenskí politici. Na rozdiel od bodavého hmyzu však politici koncom leta neskapú. Tak aspoň stručne:

- Nielen dobří holubi se vracejí, ale aj zlí hajzli. Bývalý policajný prezident Gašpar ide najnovšie svoje peklo nekompetentnosti rozpútavať ako poradca ministerky vnútra Sakovej. Aj šéf NAKA Krajmer bude uprataný k tomu Kaliňákovi s vagínou.

- Najznámejšiu slovenskú escortku Majku Troškovú, ktorej sa podľa jej najlepšieho klienta ešte budeme musieť ospravedlniť, preverujú fízli. Vzhľadom na vyššie uvedený bod sa asi nemá čoho báť, takže si svoj nový masážny salón v priestoroch, kam ju presťahovali vládni ochrankári, asi užije v zdraví.

- Nejaký parlamentný trtko odletel do mekky všetkých rusofilov na Krym. Keď mu to vyčítali, tak povedal, že je súkromná osoba a môže lietať, kam chce. To je pravda, môže, my mu zase rovnako slobodne môžeme povedať, že je rusofilný zmrd a jediná letenka, ktorú by mal mať dovolené si kúpiť, je na jednosmerný let do Noriľska. Už by som naňho aj milosrdne zabudol, keby sa pred pár dňami neprezentoval ďalším vydareným mozgovým prdom, a síce, že za okupáciu v roku 1968 nemôžu Rusi, lebo Brežnev bol Ukrajinec. Kokos, nechápem, čo sú Nemci furt takí dosratí z WW2, že ani Wolfensteina si tam človek poriadne nemôže zahrať, keď Hitler bol Rakúšan.

- Inak je to všetko charašo, lebo aj celá SNS trčí Putinovi z riti až po detvianske krpce. Ich predseda si išiel oprášiť stredoškolskú ruštinu priamo do ruskej štátnej dumy, kde si poťažkal, ako mu chýba v telke nu pagadi a iné psychedeliká.

- Aj Čarnogurský sa zase opustil a (zrejme omylom) priznal, že slovenská vláda je rusofilná. A to je už vážna vec, lebo kto sa lepšie vyzná v rusofilstve, než tovarišč Montenegro, že?

- Nelietalo sa ale iba na Krym, ale aj do Vietnamu. To vlastne ešte minulý rok, ale prišlo sa na to až teraz. Kaliňák vedome alebo nevedome požičal vládny špeciál Vietnamcom, aby mohli zobrať iného Vietnamca domov, aj keď jemu sa veľmi nechcelo, lebo ho tam čaká skúšanie novej kufríkovej sady na waterboarding. Samozrejme, na Slovensku nikto oficiálne nič nevie, ako pri každom prúsere, na druhej strane úplne každý, kto si ešte nevypichol oči, ani na sekundu nezapochyboval, že požičanie vládneho lietadla na únos a iné loptošiny je presne to, čo by Kali urobil, keby mu zavolal jeho šikmooký kamoš, a môže si výstupmi z polygrafu aj oblepiť garáž s harleymi. Ale aspoň žiadny Ťing Ťong neogrcal lietadlový hajzel, na rozdiel od kiskateho užeho, no ne?

- Áno, aj ten za to môže, plus ešte médiá a samozrejme opozícia na čele s psychopatom Matovičom. Spojili sa s Vietnamcami, zmanipulovali únos aj nemeckých fízlov, kúpili Frankfurter Allgemeine Zeitung a čo ja viem, čo ešte, lebo oni sa proste vo svojom protislovenskom štvaní nezastavia pred ničím. Toľko zhruba obsah vlogu poslanca Fica, a to som ho ani nevidel. Áno, jebe mu stále viac.

- Hrnkovina mesiaca:

Náš obľúbenec Tonko Hrnko s charizmou sebe vlastnou sa k tejto kauze vyjadril tiež, a síce že: „to, čo sa v poslednej dobe udialo okolo údajného prevozu vietnamského podnikateľa letkou ministerstva vnútra, je nedôstojné a mimoriadne škodí dobrému menu Slovenska.“ Keď je niečo nedôstojné, tak je to Hrnkov ksicht a dobrému menu Slovenska škodí hlavne to, že takéto fúzkaté améby prdia do parlamentných lavíc za naše prachy. Pritom tento jeho problém ma celkom jednoduché riešenie – keď vám vadia veci, ktoré škodia dobrému menu Slovenska, tak také veci nerobte, do piči!

- Pred pár dňami sa skončilo vyšetrovanie Valkovej vraždy, z toho mi vychádza, že kto zabil Kuciaka a Kušnírovú sa dozvieme niekedy v roku 2026 (prípadne 2034, lebo obete boli až dve).

- Stále sú ľudia, ktorí si myslia, že predčasné voľby by neboli dobré riešenie. Lebo by nemuseli „dopadnúť priaznivo“. To je asi rovnaká logika, ako nedať si operovať zapálený slepák, lebo môžete dostať infekciu.

 

Z domova / Zo sveta

Je teplo

V júni aj v júli už to vyzeralo nádejne, a síce že konečne budeme mať leto, ako si ho pamätáme od našich starých materí. Že dajú sa robiť všetky tie letné kratochvíle ako kupkanie, teraskovanie, aperolček chlipkanie, komárčeko tľapkanie a fenystilčekom sa natierkanie. Zároveň ale vykonávať všetky tie bežné každodenné veci, ako spinkanie, trtkanie, robkanie alebo v MHD sa vozkanie, ktoré sa pri viac ako tridsiatich celziách robia asi ako piškanie s erekciou. Akože dá sa to, len je to oveľa ťažšie.

Keď je niečo horšie ako letné horúčavy, tak sú to letné televízne správy, ktoré sú každý jeden deň asi takéto:

- reportáž z terénu – ako sú majitelia a návštevníci kúpalísk spokojní s tohtoročnou sezónou?

- reportáž o dôležitosti dodržiavania pitného režimu (optional: ak chceme natiahnuť čas, doplníme rozhovor s lekárom), môžeme spojiť s informáciou o počte ošetrených kolapsov z tepla

- upozornenie na takmer smrteľné nebezpečenstvo pobytu vonku medzi 10,00 a 14,00 a ešte väčšie nebezpečenstvo viac ako 5-stupňového rozdielu medzi teplotou v miestnosti a vonku (doplnené o rady, ako nastaviť klimatizáciu)

- porovnanie ako horúčavy zvládajú jednotlivé demografické skupiny (s dôrazom na deti a dôchodcov) a ako rôzne povolania (vodiči autobusov, zmrzlinári, cestári, instagram modelky).

Škoda, že sa medzi chujoviny o tom, koľko stupňov má v kabíne električkár Juraj, ako s horúčavami bojujú jednotlivé mestá (tak napríklad v Bratislave dostanete na Hlavnom námestí zadarmo pohár vody, to je mimochodom to námestie, kde pred pár rokmi odjebali všetky stromy a nechali tam súvislú betónovú plochu, takže si tou vodou môžete obliať chodidlá, keď sa vám na tom betóne roztopia flipflopy) nedostanú aj iné správy na túto tému.

Napríklad, že či to neznačí nejaký veľkolepý prúser, voči ktorému bude nejaká migračná kríza len taká mucha v polievke. Alebo teda aj nie, lebo možno síce budeme o pár rokov na Domaši pestovať ananásy, len či ich bude dosť aj pre tých pár desiatok miliónov ľudí, ktorí budú zdrhať z krajín, kde sa už nebude dať žiť. Akože nie tak metaforicky, že „šíííš, zas som nemal kde zaparkovať!“, ale úplne doslova tam prežijú tak maximálne škorpióny, aj to iba s fľašou vody v aktovke. A že týchto ľudí bude toľko, že si Kollár so Sulíkom budú musieť založiť ďalšie FB kontá, aby mohli napísať, že s 50-stupňovými teplotami treba bojovať tam, kde sú a prečo sa trepú do Európy a neujdú hneď do vedľajšej bezpečnej krajiny, kde je len 48.

Ale šak neznepokojujme sa tým, to už budeme možno starí, takže si to odserú naše deti. Kuknime si radšej, kde sa v lete váľajú Lelkesovci, možno aj vedci medzitým na niečo prídu, veď už zistili napríklad aj to, prečo sa na vás pozerá pes, keď sere. Takže to bude v pohode.

 

Slovo mesiaca

Keď v slove august vymeníte dve písmená, dostanete slovo Gustáv. Skúste si teraz spomenúť na nejaké slávneho Gustáva a hneď si aj odpovedať, prečo vám napadol práve Husák. Navyše dve vymenené písmená tvoria slovo „au“, a to už nemôže byť náhoda. Pred 50 rokmi sa udialo jedno historické au, ktoré bolelo skoro rovnako ako rana hrdzavým kalachom do nártu, akurát oveľa dlhšie. Dubčekov socializmus s ľudskou tvárou bol experiment, ktorý Rusom voňal ešte menej ako boršč bez vodky, tak nám prišli ukázať, kto má väčšieho čuráka delo na tankovej veži. Slovo mesiaca je teda okupácia.

50 rokov nevyzerá ako taká dlhá doba, aby sme si museli tento geopolitický úlet do zblbnutia pripomínať, no keďže 50 rokov je aj priemerný vek štandardného slovenského rusofila, vidíme, že zblbnúť na Čarnogurského sa dá aj za oveľa kratšiu dobu. Napríklad takí Rusi sú z toho zblbnutí ešte furt. V roku 1968 si mysleli, že idú oslobodzovať zbedačených Čechoslovákov od invázie Američanov a západných Nemcov, ktorí sem násilím chceli penetrovať svoje choré západné hodnoty ako sloboda, vysoká životná úroveň alebo demokracia a zničiť všetky výdobytky socializmu ako školy v prírode, kubánske pomaranče a mliečne desiate. To isté si myslia teraz, tutok nejaký bývalý sovietsky generál nostalgicky spomína, ako zachraňoval v Prahe Pepov a Jiřiny spod jarma imperialistickej kontrarevolúcie a keď sa ho spýtajú na civilné obete, tak to dá na Kolesíka – „mŕtvi? civilisti? ale prosím vás, ts ts ts!“. No hej, lebo keď sa nejaký pologramotný Serioža niekam dojebe na tanku a s nabitým samopalom, tak ako to asi môže dopadnúť, že? Ale tak také je Rusko – krajina, kde včera sa oficiálne nestalo a zajtra zase nemusí prísť vôbec, takže sa nečudujme, že si vykladajú históriu jak Kuffa bibliu.

To Slovač by mohla mať viac rozumu, keďže sme to zažili na druhom konci hlavne, no štokholmský syndróm podporovaný hybridnou vojnou je mocný čarodej. Také kvantá sračiek, aké vyliali z kýbľov s logom ruskej ambasády pri tejto téme alternatívne médiá, sme tu nemali od kauzy piata Avenue-gate, a to je už čo povedať. O to komickejšie pôsobia tí, ktorí im tieto hovná žerú, keď dokážu v jednej vete zapotiť, že máme byť vďační Rusku, lebo nás zachránilo v druhej svetovej vojne a hneď sa spýtať, že čo má Rusko s rokom 1968, lebo šak to bol ešte ZSSR. Ooooukej.

 

To je ale iba jeden z drobných paradoxov, ktoré tvoria jeden poriadny, veľký skoro ako Rostasovo ego. Títo alternatívni myslitelia chcú byť tak strašne slobodní vo svojom myslení a názore, mimo diktát „mainstreamu“ a vlastne všetkého zabehnutého, že sa stali presným opakom slobodných ľudí. Sú otrokmi vlastnej prijebanosti, spochybňovania a snahe byť vždy za každú cenu proti a nejsť s myšlienkovým prúdom. V podstate dopadli rovnako ako hipsteri, ktorí sa onehdá chceli tak strašne odlišovať od ostatných, až vyzerajú všetci rovnako. No a čo z toho vyplýva, deti moje osprostené? Že keď je niečo ešte horšie, ako keď vám nejakí chrontaví debili okupujú krajinu, tak je to vtedy, keď vám okupujú modzok.