Január, január, január,
pred domom vám furt nestojí jaguár.
Prvý mesiac roka za nami a vy už ste snáď všetci zistili, že z vašich novoročných predsavzatí zostal iba smrad z prepoteného uteráka, ktorý ste mali trikrát v posilke a že tento rok bude rovnako na hovno ako tá básnička vyššie. A to je fajn, lebo ľudia potrebujú istoty. A jedna istota je aj mnohosrd, preto tento mesiac vyšiel zase načas. Nemáte za čo.
Z domova
Kiska vyznamenuvával
Ešte sa ani nevyvetralo Fajnorovo nábrežie zo smradu z pušného prachu sálv na oslavu našej zvrchovanej a svojstojnej svojeti a už ten zapredaný scientologický kiskatý uže zase niečo posral. Tentokrát rozdával nejaké vyznamenania, či čo, čo by si nikto príčetný ani nevšimol, keby sa do toho nezačali srať všetci mienkotvorcovia. A to je fajn, lebo informácií je stále viac a utvoriť si názor je stále zložitejšie, preto je fajn riadiť sa tým, koho nejaká vec najviac sere. Napríklad taký Fedor Gál. O ňom viem tak zhruba prd, no Blahu jeho vyznamenanie vytočilo tak, že skákal až po plafón s freskou nahého Lenina. A Blaha je taký mokot, že keby bola súťaž mokotov, tak Blaha by sa ani nemohol zúčastniť, lebo by netrafil k registračnému stánku. Takže ten Gál bude asi celkom v pohode týpek. Alebo Čarnogurský. Ten sa ozval, že by mal Kiska vyznamenať jeho, lebo má už tri vyznamenania z iných štátov. Čo tým chcel povedať, neviem. Asi potrebuje aj štvrté vyznamenanie, aby si mohol zaťažiť sovietsku vlajku, čo má namiesto koberca.
No a keď váš mentálny vek sú tri roky, tak to nemôžete nechať tak, ale musíte si urobiť svoje vlastné vyznamenania, lepšie, s blackjackom a štetkami! Teda v tomto prípade iba so štetkami, no zato poriadnymi – Cuper, Tóthová, Prokeš, Binder, Gašparovič, Kozlík, Slota a samozrejme nestarnúci bordelpapá Mečiar nemôže chýbať. A o vyznamenanie sa zaslúžili tým, že sa v čase, keď vznikala táto republika, vyskytovali práve pri válove. Si tak myslím, že vyznamenanie by mala symbolicky dostať práve Slovenská republika, lebo že za tých 25 rokov tu je stále viacmenej funkčný štátny celok a nie zaparená kopa hovien s dvojkrížom navrchu, napriek hentým vyjebancom vyššie, to je naozaj výkon hodný úcty.
Ale keďže sú vyznamenania zjavne v móde, nemôžeme byť pozadu, preto je tu prvý ročník udeľovania významnej štátnej ceny – Rádu Slovenského kára, skratka SKár, pod záštitou Petra Justina Topoľského a Tomiho Popoviča.
Nominácie
V kategórii „Najbanálnejší zástupný pseudoproblém“ sú nominovaní:
Robert Fico za kauzu „Dvojaká kvalita potravín“
Vládna koalícia + OĽANO za „Zákaz maloobchodného predaja vo sviatok“
Robert Kaliňák za jednoaktovku „Ogrcaný záchod v prezidentskom špeciáli“
V kategórii „Záchrana slovenskej pravice“ sú nominovaní:
Richard Rybníček za „TOSKA“
Radoslav Procházka za „#sieť“ – ocenenie in memoriam
Ivan Štefunko za „Progresívne Slovensko“ – premiéra zatiaľ nestanovená
V kategórii „Najlepšia komédia/muzikál“ sú nominovaní:
Filmové štúdio ĽSNS za videoklip „Imigranti sem chcú ísť podpaľovať a znásilňovať, preto ich dáme do basy a budeme živiť“
Erika Jurinová za jednoaktovku „Ako sme zo Žilinskej VÚC vyhnali omietkového démona“
Štefan Harabin za triptych „Kandidujem na prezidenta a vôbec nič neskrývam, dokonca ani rodné číslo“, réžia: Baki Sadiki
Ministerstvo práce a sociálnych vecí za „Zvýšili sme rodinné prídavky o 16 centov“
V kategórii „Najlepšia reprodukovaná pieseň“ sú nominovaní:
HZDS za „Vivat Slovakia“
Duo F&F (Robert Fico a Milan Ftáčnik) – Dievčatá
hudobná skupina Kuffa a její tygři – Tichá Noc
Hlasovať môžete v diskusii.
Zo sveta
My do vás ten rasizmus už natlčieme
Možno si ešte niektorí pamätáte kauzičku spred pár rokov, keď handráreň Zara uviedla na trh novú kolekciu detského oblečenia Auschwitz baby, a až potom im niekto vysvetlil, že pruhované tričko so žltou hviezdou je asi podobne dobrý dizajnový nápad ako biele habity so špicatými kapucňami. Háemko zažilo tento mesiac podobné hovnádo, keď dalo na trh zelenú mikinu s nápisom „coolest monkey in the jungle“, na ktorej samo osebe nie je nič zlé, akurát ju navlieklo na decko nesprávnej farby. No hej, síce sa ozvali hlasy, že či nie je rasistické práve to, keď prvé, čo si na malom harantovi všimneme, je farba jeho kože, no rýchlo boli prehlušené fňukajúcimi bojovníkmi proti rasizmu, ktorí to celé videli kontextuálne v štýle „možno to nie je rasizmus, ale mohol by byť“. V tomto prípade až „mal by byť“, ale k tomu sa ešte dostaneme. Háemko zareagovalo presne podľa PR manuálu – a síce sa ospravedlnili pomaly aj za kurdskú genocídu, mikinu stiahli z predaja a podľa všetkého nová módna kolekcia budú už len jednofarebné odevy (ale nie biele) s nápismi ako „enjoy this gluten free organic vegan multi-cultural politically correct hoodie responsibly“.
Tu by to celé mohlo aj skončiť, ale ako povedal Nelson Mandela: „Kokotské problémy si vyžadujú kokotské riešenia.“ Takže pár aktivistov proti rasizmu zdemolovalo nejaké tie predajne s HM handrami. Lebo veď nič tak zreteľne svetu neukáže, že nie si žiadna blbá opica z pralesa než to, keď hulákajúc jak Mazurek na Predstaničnom námestí rabuješ a rozjebávaš cudzí majetok. No ale plot twist jak do Shyamalana prišiel až vtedy, keď nejakým zapredaným mediálnym presstitútom napadlo, že by nebolo zlé raz si urobiť svoju robotu a spýtať sa tých, ktorých sa to týka. Spýtali sa matky malého Dedeho Liama (ktorá sa mimochodom volá Terry Mango... Zara, Mango, H&M, náhoda?), toho času nezamestnaného škôlkopovinného exmodela zelených mikín, že či sa jej spomínaná mikina zdá rasistická a ona si dala jednu ruku vbok, ukazovákom druhej zamávala vo vzduchu a za vrtenia hlavy, až sa jej roztriaslo afro, odpovedala, že: „Oh hell no, my skinny white buoy!“ (na účely článku bola uvedená situácia hyperbolizovaná). Dokonca zašla tak ďaleko, že sa odevného koncernu zastala a protestujúcim odkázala, že by sa na to mohli už vysrať. Lebo kým ona zážitky s rasizmom už má, jej päťročný syn bol tejto krásnej životnej skúsenosti doteraz ušetrený a ona ako zodpovedný rodič 1 by bola celkom rada, keby to tak aj zostalo. To ale nemala robiť, lebo ak je niečo väčšie svinstvo ako rasizmus, tak je to dnes zjavne odmietnutie sa automaticky stať jeho obeťou a maskotom. Preto sa statoční bojovníci za nedobrovoľnú ochranu pred rasizmom začali pani Mangovej vyhrážať a pičovať, že sa zapredala a robí hanbu svojej rase a to až tak, že sa musela odsťahovať z domu, lebo sa bojí o svoju bezpečnosť.
No...to je happyend jak v Hmle od Kinga, ale hlavné je, že má pár ľudí pocit sebauspokojenia z toho, že zabojovali o krajší svet (presne jak v Hmle od Kinga). A najlepšie na tom je, že nič z toho nemuselo stať, keby si v Háemku oddelenie rasovej odevnej čistoty robilo svoju robotu poriadne a dalo k tovaru ceduľu „táto mikina je dostupná iba pre bielych“. Amatéri.
Zo sveta
Češi volej přezidenta
Naši západní ex-břatia sa v týchto dňoch rozhodujú, či na Hradčanoch zostane ten komparzista z Walking Dead, ktorý si tam ugrciaval do ochrchlanej vreckovky doteraz, alebo nie. Proti Milošovi Becherovi stojí nejaká česká Kiska, ktorá sa volá Drahoš. Preto mu už ortodoxní Zemanisti vymysleli prezývku Ďábloš. Lol, títo Čehúni... ale varia dobre.
V každom prípade, kampaň je napätá, šance sú vyrovnané, sčasti aj preto, lebo nároky na nového prezidenta majú Česi podozrivo nízko, napríklad podľa prieskumu najviac ľudí bude voliť Zemana, lebo... je Čech. Čo je niečo ako „pracovné benefity – gastrolístky“, lebo byť Čech je jaksi základná podmienka na funkciu prezidenta, čiže toto náročné kritérium spĺňa aj Ďábloš. Blbé je, že Ďábloš nie je ako Kiska – nie je scientológ, nie je ani taký bohatý, ani nepožičiaval sockám na počítače, z ktorých potom tie isté socky vypisovali na internety, že Kiska je úžerník, preto sa (anti)kampaň vedie strašne blbo. Našťastie, človek-debilión ešte stále, áno, aj po tých rokoch, fičí na hrozbe imigrantov, takže hlavný smer je jasný – Ďábloš do Čiech navlečie moslimov a černochov. Nejakým spôsobom. A Zeman naopak, tiež nejakým spôsobom, urobí presný opak, podľa osvedčeného vzorca:
1. Zvolenie Zemana za prezidenta
2. ???
3. Koniec imigrácie
Prezident síce z titulu svojej reprezentatívnej funkcie skôr ovplyvní úrodu žateckého chmeľu než akúkoľvek migráciu, no predpokladám, že bežný český Venca Vomáčka si to predstavuje nejako takto:
Každý cudzinec prichádzajúci do ČR bude musieť absolovať tzv. Becherův test, t.j. exnúť pol litra becherovky. Každý, kto odmietne, bude určite nejaký skurvený moslimák. A tu prichádza Milouš, ktorý každého takého previnilca umláti drevenou nohou alebo začne rozprávať – po dvoch vetách aj ten najsilnejší imigrant upadne do kómy a stačí ho prehodiť na rakúsku stranu hraníc. A je to!
Zjavne ľuďom jebe aj mimo Slovenska, čo je dobrá správa. Tá zlá správa je, že ľuďom jebe aj mimo Slovenska.
Slovo mesiaca
Určite to všetci dobre poznáte. Sedíte si tak za svojím deskom v open space, ťukáte do keyboardu a kukáte do screenu, keď sa vám v bruchu ozve „chrrškvrrňau“ a zrazu viete, že ten kurací cecok s nivovou omáčkou, pol ryža, pol sebaľútosť, sa už pýta von. Postavíte sa a na celý open space zakričíte: „Tak len aby ste vedeli, teraz idem srať! A som na to kurva hrdý!“ Váš kolega oproti uznanlivo pokýva hlavou a začne pomaly tlieskať, postupne sa pridávajú aj ostatní kolegovia, postavia sa a celý priestor sa zmení na duniacu sálu skandujúcich ľudí. Sebavedomo kráčate od stola, zo svojej kancelárie vykukne teamleader a ukáže vám palec hore, senior HR generalist-ke sa v očiach lesknú slzy dojatia, junior HR generalist-ka si zase na vás zasnene pozerá, nakrúca si na palec prameň vlasov a hryzie si spodnú peru. Za konštantného plácania si dlaňou s ostatnými kolegami prejdete chodbou až na záchod, stiahnete dole gate a za hlasného prdenia vyložíte svoj náklad do misy. Všetci to počujú, pretože ste naschvál nechali otvorené dvere...
Teda všetci to nepoznáte, toto sa vám totiž iba vtedy, keď ste chlap. Ženy sa za svoje telesné vylučovacie procesy, napríklad za menštruáciu, naopak vraj hanbia a dokonca ich psychicky traumatizujú. Ako som sa dozvedel z tohto článku, môžu za to dva hlavné problémy. Ženy sa za svoje krámy hanbia, lebo:
a) sa o nich hovorí,
b) sa o nich nehovorí.
No čo, šak pýtali sa žien, takže je to logické. A keďže strašne nemám rád, keď sa ubližuje ženám, slovom mesiaca január je menštruácia. Len tak, aby sa o tom hovorilo. Alebo aj nehovorilo, to podľa toho, či vás traumatizuje to prvé alebo to druhé.
Tak papa vo februári – mesiaci, ktorý má presne toľko dní, ako menštruačný cyklus. #sompremostil
