Posledný mesiac za nami, a to znamená koniec roka a začiatok nového. Ak sa vám zdal rok 2017 na hovno, tak vás rovno upokojím, 2018 bude úplne taký istý. Oblet jedného kozmického telesa okolo iného kozmického telesa totiž nemá nijaký vplyv na vaše posrané životy. Ale predsa len takto na prelome rokov sa treba trochu zastaviť, zamyslieť a aj zmieriť. Preto tento mnohosrd bude trochu iný. Jednak strašne dlhý a dvojak viacmenej bez politiky, čiže aj úplne nudný. No a čo?
Bratislava
Snežilo
Už tri týždne pred oficiálnym výkopom meteorologickej zimy na Slovensku snežilo, a to nielen tak, že na Gerlachu a Počiatkovom konferenčnom stolíku, ale dokonca aj v Bratislave. To bola zlá správa, lebo bratislavské sneženie je vždy taká radosť iná, no aj dobrá správa, lebo celý tento cyklus (veľa snehu-odmäk-FB statusy o snehu-zmrznutie-poľadovica-samovoľná sublimácia) tu obvykle trvá asi tak 8 hodín a hlavne, sledujúc uplynulé bratislavské zimy, zrejme to bolo aj posledné sneženie. Lebo ako nás neustále presviedčajú tí, ktorí to celé prekukli, tak celé globálne oteplenie je len hoax a propaganda výrobcov zimných pneumatík, spomienky, ako sme sa kedysi celú zimu korčuľovali na Chorvátskom ramene, sú len skupinovou halucináciou a teplota 10 stupňov v januári v miernom podnebnom pásme je úplne štandardná. Ale na to sral pes, rozdiel medzi skepticizmom a klimaskepticizmom je rozdiel asi ako medzi korektnosťou a politickou korektnosťou. T.j. to prvé je aj celkom užitočné a to druhé naopak úplne zbytočná kktina, ktorá akurát všetkých, ktorí na tom neryžujú, poriadne sere.
Úplne zbytočná, no zato super otravná je aj obvyklá penetrácia tejto témy na sociálnych sieťach. Radšej štyrikrát dostať na snehu šmyk a vymrdať sa aj s autom do priekopy, než ísť raz na internet. Tam si užijete obľúbené klasiky ako:
- treťohorný vtip o najmenších ľuďoch na svete,
- závistlivé poznámky, že niekde nasnežilo viac a nepíše sa o tom,
- polemiky o tom, či sú zimné gumy fakt užitočné, alebo je to len o biznise, doplnené o anekdotálne dôkazy typu „pred 30 rokmi sme zimné pneumatiky nemali a bolo oveľa menej nehôd“,
- nadávanie, že šoféri „nevedia jazdiť po snehu“ vs. nadávanie, že jazdia pomalšie, ako by si nadávajúci predstavoval, že by podľa neho mali...
V poslednej dobe sa objavujú aj ďalší fenoméni, ktorí sa tvária, že objavili dôvody toho, prečo je doprava v hlavnej dedine niekde v pravej polovici stupnice od „nakokot“ až po „Káhira“. Dôvodom nie je to, že je tu cez pracovný týždeň dvakrát toľko ľudí, než sa oficiálne hovorí, ale celé je to vraj o tom, že „Bratislavčania chodia všade autom, namiesto toho, aby napríklad používali MHD.“ Tejto zimnej edícii inej obľúbenej mantry každého anti-auto aktivistu „Ja chodím do práce, ktorú mám 10 minút od domu, zásadne na bicykli a opovrhuje každým, kto to nerobí tiež.“ udeľujem 8 z 10 Feikových prepotených cykloelasťákov.
Zimné dni sú nudné a mdlé, a to je ten správny čas si tak po havranovsky zamoralizovať nad stavom spoločnosti, v ktorej sú ľudia strašne sebeckí, nezodpovední, materialistickí a povrchní, lebo uprednostňujú ako transport auto, namiesto niečoho, čo je síce oveľa pomalšie, no za to menej pohodlné a neporovnateľne menej flexibilné. Prečo nemôžu chodiť autobusom, ktorý stojí v rovnakej zápche ako autá a keď sa chcú dostať mimo perimetra jednej mestskej časti, budú s najväčšou pravdepodobnosťou musieť prestupovať? Alebo električkou, ktorá síce má potenciál dopraviť substrát na jednu šupu z jedného konca nášho little big shitty city na druhý a zároveň nestáť v zápchach, ale zato zastavuje pri každom bilborde, aby si ich všetci dôkladne prezreli a jej výsledná priemerná rýchlosť je asi 7,5 km/h? Alebo snáď trolejbusom, ktorý kombinuje všetky nevýhody predchádzajúcich dvoch dopravných prostriedkov?
Srať na to, že bratislavská socka prevezie každý deň 210 tisíc ľudí, takisto srať na ten zaujímavý paradox, že MHD-čkou vraj nikto nechodí, no pritom je furt plná, Bratislava je jednoducho mesto, v ktorom sa raz odveziete električkou, a hneď sa stanete expertom na dopravný urbanizmus a kde fakt, že nejazdíte autom každý deň z vás automaticky robí experta na určenie, kto auto ešte potrebuje (spravidla vy) a kto už nie (všetci ostatní), lebo nejazdiť autom je nové „nemať televízor“. Vzhľadom na uvedené, ďalšie novoročné predsavzatie by mohlo byť niečo v štýle „budem sa menej srať do vecí, o ktorých hovno viem“. Samozrejme ja chcem ísť v tomto príkladom, takže...
Ekonomika
Prepad bitcoinu
Najobľúbenejšia kryptomena sa pred Vianocami dosť výrazne prepadla, asi o 30%. Krátko na to sa ale dostala na svoju pôvodnú úroveň. Čo to celé znamená? Neviem.
Bratislava
Si nariadil!
Hej, brácho, pocem! Áno, ty v tej mikine. Hej, ty, čo tam jebeš pod panelákom tie piráty, šak koľko vás tu je? Kukaj na tú hmlu. Sila, čo? To jak keď sa vám v kočikárni rozjebe bong. A vieš jak vlastne vzniká hmla? Nevieš, lebo to ti Čistychov nepovie. Bratislava, okrem toho, že neni ako víno, neni ako káva, tak je v nej aj celkom vlhko, asi jako v teplákoch tvojej manky, keď ide v telke Voštinár. No a keď zebereš toto vlhko a pridáš prach, tak máš hmlu jak v snoopovom aute. No a vieš, z čoho máš pokokot prachu? Napríklad z tých vybuchujúcich chujovín, čo tu už päť minút jebeš na zem jak postihnutý.
Inak vieš o tom, že je to zakázané? Nevieš? No ale je. Hej, to ja viem, že sa to predáva. No hej, móžeš si to kúpiť, ale nemóžeš to používať, a čo? Jak že je to kokotina? No... počkaj, asi je. A že kým dojdu mestskí, tak budeš už dávno doma u manky a nič ti nemóžu? No dobre, ale... Piči... no... to si ma asi dostal. Tak daj, odpálim si aj ja jedného.
Tak ako k Štedrému večeru patrí ušatý Kevin a najstaršia reklama na Desigual alias Mrázik, tak k Silvestru zase patrí ukájanie sa nad hlasným zvukom a jasným svetlom. Napriek tomu, že situácia sa v posledných rokoch dosť zlepšuje a ako v Mosule si pripadá človek iba v posledný deň roka, a nie už mesiac predtým a potom, ako kedysi v tých rokoch 90-tych, bratislavskí mestskí poslanci schválili všeobecne záväzné nariadenie o zákaze používania voľne dostupnej zábavnej pyrotechniky. Tým dali v tejto veci odkaz jasnejší, než drbnúť popolník pod ceduľu o zákaze fajčenia. A preto to dopadlo presne tak, ako sa dalo čakať – keď zakážete niečo voľne dostupné a zároveň šanca, že za porušenie dostanete nejakú sankciu je veľká asi ako ritná diera petržalského bytového psa počas silvestrovského ohňostroja, tak je logické, že sa na to každý vysere.
A najlepšie je, keď na podporu toho, ako bojujete proti hluku a smradu z pyrotechnicky, odpálite na druhý deň poobede pri Dunaji 25 sálv na počesť výročia SR, z ktorých každá rozvibruje okná ešte 10 kilometrov ďaleko. Takže ďalšie predsavzatie by mohlo byť, okrem toho známeho biblického „nebuď kokot“ ešte uvedomenie si, že keď niečo zakážem, to ešte neznamená, že to prestane existovať.
Ostatné
Ako moderný človek s prstom na krkavici doby, aj ja nakupujem cez internet. Napríklad také knihy. V novembri som si objednal dva kusy z tejto komodity v internetovom obchode, ktorý nebudem menovať, ale jeho názov je spojením slova „mega-„ a toho, čo predáva. Predtým som tam už dvakrát nakupoval na dobierku, a bolo to v pohode, tentokrát som sa odviazal a zaplatil vopred, čo bol krok, ktorý viedol k absurdnej komédii, ktorú sa mi tu nechce opisovať, lebo všetko sa dá pochopiť z mailovej komunikácie s týmto obchodom (upozorňujem čitateľov hlavne na dátumy jednotlivých správ). Osoby a obsadenie: internetový obchod ako oni, ja ako ja.
16.11.2017, oni:
Dobrý deň,
Vašu objednávku evidujeme a pracujeme na jej odoslaní.
Platbu sme od Vás prijali na náš účet 15.11.2017.
Píšeme tento email ako potvrdenie, že čiastku sme prijali a na odoslanie pracujeme.
Kolegovia alebo ja Vás budeme počas nasledujúcich 2 dní informovať o odoslaní.
22.11.2017, ja:
Dobry den, uz je to skoro tyzden. Bolo to uz odoslane?
22.11.2017, oni:
Dobrý den, pane Nemeši,
děkujeme Vám za dotaz, požádáme kolegy v expedici o prověření přepravy Vaší zásilky Z6879045641.
29.11.2017, ja:
Dobry den, podarilo sa to medzitym "preverit"? Pripadne nedajboze aj odoslat? Lebo ubehol dalsi tyzden a knihy, ktore mate na sklade stale nemam.
30.11.2017, oni:
Dobrý den pane Nemeš,
děkujeme za zprávu a upozornění, Zásilkovně byla ještě jednou předána elektronická data k zásilce.
Vidím, že ani po tomto kroku se zásilka neobjevila. Vytvoříme a odešleme Vaši objednávku tedy ještě jednou. O jejím odeslání Vás budeme informovat.
Za komplikace se omlouváme.
6.12.2017, ja:
Dobry den, podarilo sa to odoslat? Lebo ubehol dalsi tyzden (dokopy uz tri od objednania) a stale zasielku nemam, ani info o odoslani.
7.12.2017, oni:
Dobrý den,
děkujeme za Váš dotaz.
Velice se omlouváme za vzniklé komplikace. Původní zásilka se ztratila a z tohoto důvodu jsme Vám vytvořili novou totožnou objednávku.
Zásilka by Vám měla být doručena v průběhu příštího týdne.
Promiňte prosím prodlení.
14.12.2017, ja:
Dobry den, dnes som volal na vasu infolinku a bolo mi povedane, ze objednavka ani neodisla (ale je vraj uz zabalena, co je za tyzden tiez celkom uspech, su to predsa len az dve knihy). Vzhladom na to som sa rozhodol pre zrusenie objednavky a vratenie penazi. Oznamujem vam to pre istotu aj touto formou, kedze po skusenostiach s touto objednavkou nemam tak uplne doveru v mentalnu vybavu zamestnancov infolinky, tak dufam, ze sa to dostane k niekomu, kto zvladne vybavit vratenie penazi a nebude to trvat mesiac. Snad je toto uz posledny mail, ktory v tejto veci pisem.
15.12.2017, oni:
Dobrý den, pane Nemeši,
děkujeme za informaci a ještě jednou se velice omlouváme za vzniklé komplikace a čekání, které jsme způsobili.
Vaše přání zcela respektujeme a bereme na vědomí. Co se týče přeplatku, ten Vám samozřejmě bude co nejdříve vrácen zpět.
Moje jemné náznaky naozaj pochopili a aj keď „co nejdříve“ trvalo asi týždeň, tak peniaze vrátili, čo je vzhľadom na predchádzajúci priebeh tohto celého snáď aj happyend.
Toto celé je ale ešte celkom slabý odvar toho, čo som zažil na našich úradoch začiatkom decembra. Keďže som sa presťahoval, rozhodol som sa ako (s)právne uvedomelý občan zmeniť si trvalý pobyt a vybaviť si nové doklady, v mojom prípade občiansky a vodičský preukaz.
Celá tortúra začala na ohlasovni pobytov v petržalskom Technopole. Po príchode som tam bol úplne sám, som bol hneď zavolaný k okienku, kde som takej príjemnej pani dal výpis z LV, ona asi dve minúty ťukala do počítača, potom mi dala dva papiere, ktoré som podpísal (ešte som menil trvalý pobyt aj svojej dcére, čím som to skomplikoval a celý proces sa tým natiahol asi o ďalších 50 sekúnd). Nakoniec sa ma spýtala, akú mám zdravotnú poisťovňu, keďže do všeobecnej to nahlasujú priamo oni, takže mi stačí ísť už priamo k policajtom vybaviť si nové doklady, že by to oni už mali mať v systéme.
Už vtedy som si hovoril, že veď to predsa nemôže byť takto jednoduché a fakt som sa nemýlil. Odviezol som sa na Záporožskú a tu nastal problém – nemal som kolky a vlastne som ani nevedel, aké potrebujem. Našťastie tam mali tú kolkovú mašinu, kde si najprv navolíte, čo idete vybaviť a automat vám sám vyberie, ktorý kolok potrebujete a vy len zaplatíte. Kartou! V tomto momente ubehlo už asi tak 20 minút, čo som vypadol z domu. Z ďalšieho automatu som si zobral časenku a bol som až druhý v poradí. Čo už, no... O ďalších 5 minút som bol vnútri, kde zase iná teta ťukala chvíľu do počítača, potom som podpísal dva papiere, následne ma odfotila, dvakrát som sa podpísal na tablet, nadiktoval číslo, na ktoré mi má prísť notifikačná sms, keď budem mať doklady hotové a ešte mi poradila, že obidva doklady asi nebudú naraz, tak mi stačí prísť, keď budem mať hotový aj ten druhý, aby som nechodil dvakrát.
Celé toto som vybavil asi za trištvrte hodiny aj s cestou, všetci boli slušní, takmer až milí, padali všelijaké zvláštne frázy, ako „nech sa páči“, „prosím“ a „ďakujem“ a cestou späť som si uvedomil, že tento štát ešte nie je v úplných sračkách a asi o týždeň mi prišla jedna sms a na ďalší deň druhá a doklady som mal hotové a ak ste čakali nejaké iné rozuzlenie, tak to ma fakt nemrzí, lebo ja tu nie som na to, aby som vaše očakávania plnil. No ale hlavne by tuto mohlo prísť predsavzatie, že budete svet vnímať menej čiernobielo. Napríklad rôzni libertariánski trtkovia by tieto dva zážitky ani nevedeli spracovať, lebo veď všetko štátne je skostnatelé, nefunkčné a úplne nahovno, naopak skutočnú efektivitu a komfort zabezpečia iba súkromní podnikatelia. Hm, a vidíte, niekedy sú veci úplne inak, ako by ste čakali, že budú.
Slovo roka
Namiesto slova mesiaca si dáme rovno slovo celého roka, lebo veď jednak je to logické a dvojak sa mi nechce vymýšľať až dve. A hlavne, máločo sa podarilo tak minulý rok dojebať, zohaviť, umučiť a opakovane hromadne znásilňovať za hromadného skandovania hlučnej menšiny a ignorácie mlčiacej väčšiny, ako práve tento pojem, a keďže toto slovo je mužského rodu, tak sa mu ani nedostalo osvetovej kampane zo strany feministiek, pritom by si práve tento pojem mohol dať vytetovať #metoo na riť, keby nejakú mal. Mám na mysli slovo „fakty“. Tie nielen, že nemajú riť, ale hlavne už ani žiadnu silu. Fakty sú so last century, dnes fičia dojmy, názory a viera a je pritom úplne jedno, či si myslíte, že pri odbočovaní na hlavnej nemusíte dávať blinker, alebo že Kotleba nie je neonácek, alebo Zem je plochá (ale ostatné planéty nie), doba postfaktuálna zožerie každého. Takže si aspoň takto pripomeňme, že kedysi niečo také ako fakty existovalo a aj na tom záležalo. A aké z tohto vyplýva ponaučenie pre budúci vývoj? Vlastne ani neviem, snáď iba, že „nemusím mať na všetko názor“, ale to asi vyznie v tomto článku vcelku ironicky. V každom prípade si myslím, že doba racionálneho presviedčania je už za nami, preto na fakt veľké mentálne chujoviny už budem do odvolania reagovať iba slovami „áno, máš pravdu“.
PDF 2018!
Aha a moment, ešte bilancovať som zabudol, tak len stručne:
Najčítanejší článok celkom prekvapil, neboli to imigranti, Kotleba, ani obťažované ženy, ale taký skromný ľudský príbeh o kúpe ojazdeného auta. Ok, ale sú tam aspoň Cigáni.
Najplusovatejší komentár spáchala FunkCIA, keď poukázala na pokrytectvo tunajších diskutérov.
Najmínusovatejší koment zase vyfasoval užívateľ Šampón, a celkom zaslúžene, keď sa mu podarilo spojiť asi najdebilnejší diskusný zlozvyk ešte snáď z čias Arpanetu, spolu so spúšťačom mínusiek. Gratulujem.
Najlepšie hodnotený komentár ever má stále SLSP.
Mimochodom, ku konca roka máme uverejnených vyše 4600 článkov a vyše 637 000 komentárov, čo teda nie je práve málo. Dáme v tomto roku 5000 a milión? Odpoveď je jasná – čo ja viem?
