Úvodom sa chcem poďakovať všetkým fanúšikom, ktorí rôznymi informačnými kanálmi upozorňovali na fakt, že bol koniec mesiaca a mnohosrd nebol napísaný. A to dokonca dvakrát. Ako človek, ktorému absolútne uniká plynutie času a ešte sa ku mne nedostala technologická hi-tech vymoženosť zvaná kalendár, vám všetkým, na hodinky klepkajúcim hujerom, posielam pusu od Harabina na časť tela podľa vášho výberu. Ste fakt užitoční, ďakujem. No a vzhľadom na tento výpadok bude tento mnohosrd sumarizovať udalosti uplynulých dvoch mesiacov. Teraz sa určite všetci pýtate, či bude dvojnásobný počet tém. Nie. Ale zato to bude dvakrát taká zábava? Tiež nie! A to sa oplatí!

Kultúra

Já bych ty mrtvoly zakázala

V auguste bola fakt silná úroda uhoriek, takže napríklad v hlavných správach na TV Nova (lebo slovenské programy sa fakt nedajú pozerať) bola dvojminútová reportáž o tom, že mladou dívku píchla vosa, ale čo je horšie, z bdelej kómy sa prebralo aj KDH, aby sa realizovalo v tom, čo ide tomuto zoskupeniu najlepšie – prikazovať, zakazovať a starať sa do vecí, ktoré vlastne nikoho nezaujímajú, aby vyriešili problémy, ktoré neexistujú. Napríklad taká výstava ľudských tiel. To je strašné zlo, lebo „Vystavovať ľudské telá je neetické, morbídne. Pri takomto zaobchádzaní môžeme hovoriť aj o hanobení mŕtvol.“ To uviedol hovorca hnutia, ktoré sa hlási k hodnotám náboženstva, ktoré má v logu ukrižovaného chlapa.  

No a nasledovala osvedčená KDH klasika – žiadosť o zrušenie výstavy, lebo veď čo už je viac kresťanské, než zrušiť všetko, čo sa mi nepáči? Veď to určite robil aj Ježiš – chodil po Nazarete, do všetkého pičoval a žiadal to zakázať. To vám ale mainstream nepovie. Samozrejme táto snaha KDH bola zase efektívna ako prd v zapnutej plynovej komore, takže výstava už pomaly skončila a kresťošov môžu zase srať iné problémy prvého sveta, napríklad metalový koncert a znovu sa ozvala aj Aliancia za spodinu, aby ukázala, že mať matku a fotra je oveľa lepšie ako napríklad... čo ja viem, rakovinu pankreasu. Keby ste nevedeli...

Inak na spomínanej výstave som bol ešte pred piatimi rokmi, okrem dosť nekresťanskej ceny (tuším 30 éčok, za ktoré som čakal mŕtvol viac, no zato tam pobehovali medici a medičky, ktorí dávali odborný výklad, vedeli ste napríklad, že močák dospelého človeka je v prázdnom stave veľký asi ako sušená slivka? jasné, že nevedeli, lebo sa zaujímate iba o seba!) som si tam nič ducha hanobiace nevšimol. Je pravda, že žiadna z mŕtvol nemala na sebe priklincovanú notársku zápisnicu so súhlasom nechať sa nabalzamovať a pretŕčať sa v Inchebe, ale vraj ho nemá ani taká Žofia Bosniaková. A takisto ako nevieme, či dotyčné mŕtvoly súhlasili s výstavou, rovnako nevieme, či sú vlastne všetci darcovia exponátov skutočne mŕtvi. Možno taký majiteľ vystaveného pokrájaného mozgu naďalej behá po svete a volí KDH.

 

Bratislava

Hazard s hazardom

Ale aby sme boli fér, jednoduché a spoľahlivo nefunkčné riešenia nie sú doménou iba sutanistov, ale vlastne všetkých politikov, vrátane tých komunálnych. Tak napríklad taký Nesrovnal. Takto minulý rok si ma v Pétržke pred volebnou miestnosťou odchytil jeden týpek a s charizmou predavača bambusových ponožiek ma chcel donútiť podpísať petíciu proti hazardu. Asi vyškolený najlepšími telemarketingovými spoločnosťami to na mňa najprv skúšal sugestívnymi otázkami...

 - Vám nevadia herne a kasína?

- Čo ja viem, ani ne.

...cez pohnuté ľudské osudy...

- Mám kamaráta otca brata kolegu, ktorému hazard zničil celý život!

- Aha. A čo ja s tým?

...až po citové vydieranie:

- A čo keby ste tomu prepadli vy alebo niekto z vašej rodiny?

- Hm.

Síce jeho argumenty boli úplne na piču (chýbalo „pomyslite na deti“), no zato bol skurvene otravný, takže som sa prekvapivo rozhodol nezveriť svoje osobné údaje v prospech veci, o ktorej nie som vôbec presvedčený a svojou pasivitou tak prispieť k rozpadu rodín a celkovému duchovnému a civilizačnému rozkladu tejto spoločnosti. No ale 130 000 Bratislavčanov sa zase rozhodlo opačne (z toho platných hlasov bolo o 30 000 menej), a to je v reči matematiky tretina obyvateľov BA a v reči politiky zase „skoro všetci“. Preto sa Nesrovnal s veľkou pompou pustil do hlasovania o zákaze hazardu v Bratislave. No a keď už mal naštartované buldozéry, aby zrovnali so zemou všetky herne s úmyslom postaviť na ich miestach detské ihriská s výbehom pre poníky, keď sa už každý hrací automat mal prerobiť na bezplatný automat na žuvačky a jukebox s diskografiou Jaroša, Fíha Tralala a Podhradskej & Čanakyho a žetóny do rulety roztaviť na vrchnáčiky na pomoc slepcom so svalovou dystrofiou a všetko bolo pripravené, tak nastal taký malý technický zádrhel, a síce že, mestskí poslanci to... no neodhlasovali.  

Normálny človek by sa s povzdychom, že zastupiteľská demokracia zase ukázala svoju temnú stranu, na to vysral, ale Ivo nie. Ivo dal hlasovať ešte raz a konečne to vyšlo. Teda nevyšlo, lebo prokurátor podal protest, lebo jaksik hlasovať viackrát o tej istej veci, až kým nedostaneš želaný výsledok, je tak trochu protizákonné. Ale hejteri hejtujú a prokurátori protestujú, takže si Ivo zase povedal, že srať na to a hazard jednoducho nebude. A prokuratúra spracúva loptu a... podáva žalobu. Nakoniec ešte na tom Asociácia zábavy a hier (mimochodom, hovorkyňu im robí tá pipka, ktorá fajčila Skrúcanému a nakrúcala si to na mobil, lebo šak chápete – zábava a hry) cez nejaké vlastné žaloby možno celkom nabalí, ale Nesrovnal si povie, že šak čo – zakázal som hazard? Zakázal. V každom prípade – zostaňte s nami.

Z domova

Fico vs. Kiska

Miesto: Hotel Bôrik

Čas: niekedy v 2016

Osoby a obsadenie: Andrej Kiska – prezident, Jaromír Čižnár – generálny prokurátor, Robert Fico – chuj

Kiska: Chlapi, potrebujem s vami niečo prebrať.

Fico: Nie, nehnevám sa, že si ma porazil v prezidentských voľbách, čo si kokot?

Kiska: Čo?

Fico: Čo? Jaj, nie toto? Tak čo chceš?

Kiska: Ale taká blbosť, účtovníčka nejako blbo zaúčtovala kampaň a asi mi tam vybehne niečo na daniach.

Fico: Aha, jasné a koľko? Jeden mega? Dva?

Kiska: Ale nie, nejakých 15 tisíc, neviem presne.

Fico (smiech): To fakt?

Čižnár (smiech): Ti jebe?

Kiska: Ale chalani, vážne, fakt by som s tým potreboval niečo spraviť.

Fico: Ježiš, no dobre, potrebuješ to otočiť? Chceš aj nejakú vratku? Vieš čo, dám ti rovno číslo na Baštiho...

Kiska: Ale nie, ja len, či by sa to nedalo nejako vybaviť, šak ja by som to prípadne aj zaplatil.

Fico (žmurkne): Aháá... Jaro, čo povieš? To vieš vybaviť, ne?

Čižnár (žmurkne naspäť): Jasné, vybavíme, neni problém.

Fico: Tak vidíš Andrej, vybavené.

Kiska: Aha, super, dikes chalani.

Fico: V pohode, šak sme na jednej lodi.

Kiska: Ok, tak čaute.

Fico: Čau. (šeptom) Skap, ty úžerník vyjebaný.

Kiska: Čo?

Fico: Nič, nič, ahoj, vidíme sa...

Kiska odchádza.

Čižnár: Ty vole, to je matroš.

Fico: No mi hovor, to bude bomba, keď to vyjde von.

Čižnár: Ideš hneď zvolať tlačovku, ne?

Fico: Ešte nie, až tak o rok a pol.

Čižnár: Prečo?

Fico: Neviem, sa mi to tak zdá lepšie.

 

Dramatizácia podľa skutočných udalostí. Námet, scenár a réžia: Robert Fico

 

Z domova

Licencovaní debili

 

Členom a sympatizantom ĽSNS sa musí nechať jedna vec. Možno nie sú dobrí v prírodných vedách, práve, matematike, kultúre, písaní, čítaní, rozprávaní a tak v celkovom fungovaní v tomto storočí (plus-mínus v troch ďalších), no zato sú neprekonateľne jebnutí, a to im nikto nezoberie. Samozrejme takúto vzácnu a krehkú črtu si treba chrániť, preto sa zo slovného spojenia „Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko“ stala ochranná známka registrovaná na úrade priemyselného vlastníctva. A čo to pre nás znamená? Tak napríklad podľa denníka SME asi toľko, že si zo žabiek zelených už nemôžeme robiť piču, lebo „Za vtipy z ĽSNS budú hroziť tresty, úrady jej poskytli krytie“. Páči sa mi, ako si toto, kedysi seriózne mienkotvorné médium, vytrvalo ide svoju vytýčenú marketingovú líniu „Koľko clickbaitových článkov ešte potrebujeme, aby nás už nikto nebral vážne? Výsledok vás prekvapí!“.

No áno, licenčná známka je presne o tom, že keď je niečo registrované na úrade priemyselného vlastníctva, tak už to ani nemôžete použiť vo vete alebo na obrázku. Preto nikde nenájdete vtipy o známych svetových značkách. No fakt, skúste to. Nenájdete. Ani keby ste sa posrali. No dobre, každý, kto sa dočíta ďalej ako po nadpis (čo je podľa vedeckých výskumov bohužiaľ iba nejakých 40 percent ľudí a v prípade svedkov Mariánových to bude asi ešte o 88% menej) zistí, že v skutočnosti ide iba o to, že si Kotleba chce svoj merchandising predávať sám a bol by sprostý, kebyže nie. Žiadna iná politická strana nemá vo voličskej základni takých vymletých dementov presvedčených voličov, že by si oblepili samolepkami svojej politickej strany snáď aj sklá okuliarov. V prihláške do konania nájdete stovky chránených predmetov, od nepostrádateľných klasík každého kotleblba ako štamprlíky a podpivníky, až po väčšie exkluzivity ako kúpacie čiapky alebo obliečky a určite sa tam niekde nájde aj lubrikant s nápisom „honím Kotlebu, honím správne“. A priznajme si, každý, komu len tak letmo preletí cez rozum „myšlienka“, že by si mohol kúpiť niečo ako obliečky s bielym dvojkrížom, si zaslúži skutočnú certifikovanú Voccom overenú teleshoppingovú kvalitu.

 

Slovo mesiaca

Možno to bola reklama na Tuc, bradaté leto alebo na strašne veľkú, to sa už nedozvieme, no na niektorej prezentácii klientovi vypotil marketér, ktorý vycítil, že si práve dláždi cestu rovno na pracák, pamätnú vetu „aj zlá reklama je reklama“. A zlá reklama je práve slovom mesiaca september. Alebo august? V každom prípade, uvedenú tézu následne prevzala do svojich osnov aj  Marketingová fakulta Vysokej školy života a tak vznikol tzv. Kotlebov teorém, ktorý hovorí, že „neexistuje negatívny spoločenský jav, ktorý by Kotlebovi nezdvihol preferencie“. Podľa neho, iba prosté informovanie o tom, ako napríklad členovia ĽSNS nevedia trafiť na Kriváň alebo ako jeden ich brilatý jebko stopne lóve na opravu okien na gymnáziu, lebo ako člen politického zoskupenia, ktoré vraj bráni slobodu slova, neznesie kritiku, je v skutočnosti reklama. Oukej.

Predsa veď každý normálny človek, keď sa pre niečo rozhoduje, tak vždy podľa toho, čo má najhoršie recenzie a referencie. Tento hotel má dve hviezdičky z 10 na tripadvisore? Tam musím ísť! Samsung vypustil na trh telefón, ktorý spontánne vybuchuje? Tak ten si musím rýchlo kúpiť, dúfam, že sa mi bude dať nabiť nabíjačkou, ktorá vyráža poistky a spárovať s autom, ktoré som si kúpil nedávno, len preto, lebo úplne zlyhalo v crash testoch. Akurát teda furt nechápem, prečo skrachoval Mazurekov e-shop, ktorý túto sales strategy doviedol do dokonalosti, a síce, že tovar síce nedodá, no zato vám vynadá a vyhráža sa žalobami, čím to dopracoval k absolútne najnižšiemu hodnoteniu, ale tak každá výnimka má pravidlo, či jako to je. V každom prípade aj vo voľbách budem voliť stranu, ktorá zoskupuje tú najviac zdegenerovanú lúzu, lebo veď už aj tak musia mať teraz preferencie tak okolo sto percent.

 

A to je všetko. Aha, a ešte zdraželo maslo, či čo. Ďalší mnohosrd bude už tento mesiac! Ak nie, môžete mi to ako obvykle strhnúť z platu.