Marec je tretí mesiac v roku, čo pre nás znamená jediné – čoskoro začnú vianočné reklamy. Inak keby ste nevedeli, tak mesiac marec je pomenovaný po rímskom bohovi Marsovi, ktorý je zase pomenovaný po tej sladkej a lepkavej čokoládovej tyčinke. Tým Rimanom asi pekne drbalo, určite mali aj boha Snickersa a bohyňu Deli. Sa nečudujem, že sa tá Rímska ríša rozpadla, aj keď niektorí tvrdia, že to bolo preto, že nemali v Ústave tradičnú rodinu a namiesto modlenia sa si dávali do kakáča. Ale my, cukrovinkoví konšpirátori vieme, kde je pravda. Inak ale nič nové, stromy pučia, lietadlá padajú a spisovatelia umierajú. Jednoducho, marec ako ho poznáme.
Z domova
Tak nám zrušili IC-čka
Táto správa určite poteší všetkých CP-čkárov. ZSSK zruší 16 IC vlakov, a to všetko preto, lebo si ten hnusný Regiojet dovolil dať nižšie ceny za lístky, než ZSSK. Chápem rozhorčenie menežmentu ZSSK. Veď na Menežmente stratových štátnych podnikov na Fakulte Marxizmu-Leninizmu Univerzity Sergeja Kozlíka v Zriedkavej Papierničke ich na niečo takéto určite nikto nepripravil. Táto bohapustá nehanebnosť však už má aj slovenský názov, a síce volá sa to konkurencia. Pán Gábor zo ZSSK by to mohol dať svojej asistentke vygúgliť.
No a na konkurenciu sa dá reagovať rôzne, napríklad:
- znížením cien (to už sa asi nedá, lebo podstatná časť cieľovej skupiny cestovania vlakom si to užíva za 0,- eur),
- zlepšením kvality (to už sa asi tiež nedá, lebo České dráhy nemajú ďalšie vyradené vagóny s prepotenými koženkovými sedadlami, ktoré by nám mohli prenajať),
- ponúknutím nejakej pridanej hodnoty (v tomto prípade napríklad poskytnutím tabletky magnézia na kŕče v lýtku zo státia na jednej nohe v zajebanej uličke tridsaťročného vagóna).
V prípade, že ste šéfom štátneho podniku a vaše 5-ciferné koncoročné odmeny alebo služobné BMW 760li sú úplne nezávislé od toho, či vygenerujete firme stratu alebo ešte väčšiu stratu a vlakom ste sa viezli naposledy, keď ste išli na školský výlet do Demänovskej jaskyne, tak môžete použiť aj možnosť d. úplne sa na to vysrať, povedať že sa to nedá a nedá a vlaky zrušiť.
Z domova
Zvolenská ide hore
Kauza CT-čko minulý rok rozvírila pokojné hladiny slovenského kradnutia a rapu, navyše sa stala vec nevídaná, a síce, že padali kvôli tomu hlavy. Sem-tam si človek spomenie, že čo sa s tým vlastne odvtedy deje, hlavne, že čo na to orgány činné v hluchote a slepote a či už podala Piussi na Ministerstvo kultúry žiadosť o grant, aby o tom mohla nakrútiť dokument.
Ale pozor, kauza ani zďaleka nevysublimovala do stratena! Blond milfka Zvolenská nebola potrestaná iba stratou ministerského postu, ale aj povinnosťou prdieť do kancelárskej stoličky na novom fleku v Bruseli. A to je horší a krutejší trest, než stružlikanie drevených hračiek v dielničke v Shawshanku, alebo kameňolom v Conanovi! Alebo aj nie.
Keďže som asi posledný bloger, ktorý ešte nikomu nenapísal otvorený list, tak to môžem urobiť teraz. Nebojte sa, bude to celkom krátke.
Vážený pán predseda vlády (prípadne tá fúzatá bravčová hlava z MPSVR)!
S apatiou, akú len moderný občan Slovenska môže mať, sledujem vývoj kauzy „predražené CT“. Keďže som ešte nebol v Bruseli a navyše by som si rád privyrobil na nenáročnom, no dobre platenom mieste „experta“, obraciam sa na vás týmto listom. Mám približné znalosti o niekoľkých témach, preto sa hodím na tento post určite rovnako dobre, ako hocijaká iná osoba, ktorá vám trčí z riti. Nežiadam však o „vybavenie“ takéhoto pracovného miesta, to by som sa ani necítil komfortne profesionálne alebo osobnostne. Mám len jednu otázku, ktorá je čisto praktická, a síce: O koľko eur musím ojebať štát (v prenesenom význame občanov tejto krajiny), aby som splnil hlavné kvalifikačné predpoklady na pracovnú pozíciu „expert“ v štruktúrach Európskej únie? Stačí zaokrúhliť na tisícky eur smerom nahor.
Vopred ďakujem za odpoveď a zostávam so vztýčeným prostredníkom.
Váš verný nevolič
Zo zahraničia
Aj Gréci idú hore
Helas, volám sa Lefteris Kokkotis a som Grék. Vy, bohatí Slováci to asi ťažko chápete, ale my Gréci sa máme fakt na hovno. Niečo vám o tom napíšem. Tak napríklad ja študujem politológiu a vyzerá to, že si vôbec nenájdem prácu v odbore. Je to strašné, lebo ešte pred desiatimi rokmi vláda veselo otvárala priemyselné politologické parky, kde stovky absolventov politológie mohlo veselo robiť, to čo im ide najlepšie, a síce siahodlho kecať o tom, čo je každému dávno jasné. Ale situácia sa prudko zmenila a ja možno budem musieť robiť prácu, ktorá je užitočná a nie tú, o ktorej snívam, keď spím na prednáškach. Ani moja sestra na tom nie je o nič lepšie. Študovala históriu a archeológiu a namiesto toho, aby v kraťasoch a tielku a s dvoma búchačkami na stehnách utekala cez džungľu pred nasratými kanibalmi, tak musí robiť čašníčku.
To ale nie je jediný problém. Celé Grécko je na kolenách! Len si predstavte, že daň z príjmu musíte platiť už keď zarobíte 5000 eur. A navyše vláda zaviedla daň z nehnuteľnosti. Stavím sa s vami o pekáč musaky, že o takejto dani ste na tom vašom Slovensku ani nepočuli. Pred pár rokmi sme si zobrali hypotéku na náš byt. Čo sme však vôbec netušili bolo to, že hypotéka je úver a treba ho platiť a v opačnom prípade vám banka byt môže normálne zobrať! Našťastie vďaka naším proľudovým zákonom, ktoré niečo také zakazujú, máme ešte stále kde bývať.
Otca vyhodili z roboty, kde robil 30 rokov. Teraz pracuje za 400 eur, a to tam musí byť celý deň! Ani si neviete predstaviť, aké ťažké je to pre človeka zvyknutého na pravidelnú štvorhodinovú siestu. A vôbec, u vás na Slovensku alebo kdekoľvek na svete tiež ľudia pracujú celý deň? Našťastie mama pracuje dve hodiny denne, ale zase dostáva iba 150 eur. Z toho nám ledva vyjde na retsinu a gyros, nieto ešte na účty. A to ide všetko stále hore. Veď len za elektrinu platíme o neuveriteľných 20 percent viac, než pred 5 rokmi. A to ani nespomínam, koľko míňame na mobil.
A preto som pred dvoma mesiacmi volil pána Tsiprasa a jeho Syrizu. Ako študujúci politológ viem, že vždy treba voliť toho, kto vám sľubuje najviac a Tsipras jasne povedal, že keď zvolíme jeho, už bude konečne dobre a Merkelová nám dá pokoj. A vidím, že som volil správne! Nový minister financií, ktorý vyzerá jak Voldemort, konečne tým bankstrom z Európskej únie vysvetlil, že keď nechceli, aby sme ich peniaze prejebali a nevrátili, tak nám nemali požičiavať. A minister obrany je tiež chlap na pravom mieste. Pekne natvrdo tej Európe zajebal, že keď nám neodpustí dlhy, tak sa môže tešiť na nasratých moslimských teroristov. Takže ja som spokojný, a vy leniví západniarski snobi mi zedzte moju fetou nasmradenú nohu!
Toľko v stručnosti z Grécka. Teraz si asi myslíte, že si robím piču a komplet som si to vymyslel. Tak to mám zlé správy – čítajte tu, tu a tu.
Bratislava
WTF v DPB
Stala sa mi taká nemilá vec. Moja čipová karta, ľudovo zvaná električenka, prestala fungovať. Zistil som to, keď mi asi štvrtý revízor povedal „vám to vóbec nejde, chojte si to vymenit“. Ako uvedomelý občan a verný zákazník bratislavskej MHD som teda išiel na Olejkársku, kde vydávajú duplikáty. Na celú Bratislavu sú tam dve okienka a keď som tam prišiel, fungovalo jedno. A za ním sedela ženská, ktorú na účely tohto článku môžeme volať Nasratá mrochta. Jej repliky píšem boldom, pretože som nenašiel font na prijebanosť.
-Dobrý deň, moja čipová karta nefunguje, potreboval by som ju vymeniť.
-To čo ste s tým robili??? To máte úplne zničené!
-Čo som s tým robil? Nosil...
-Šak to je zničené, kukajte...
Som sa kukol a zničené znamená už nie biela strana, ale trochu šedá.
-To musíte mať v puzdre!
-Ja som to mal v peňaženke ako všetky ostatné karty, ktoré bohvie prečo normálne fungujú.
A tak som sa dozvedel, že jemná čipová technológia DPB si vyžaduje ešte ochranné puzdro, lebo čip zatavený v plaste a nosený v priehradke peňaženky medzi xy ďalšími kartami, takéto zaobchádzanie nezvládne. Nasratá mrochta ešte dvakrát zopakovala, že som to zničil, ale ignoroval som ju a išiel vypisovať nejaké dva papiere.
-Už to máte???
Začínala ma srať. Ale už som to mal, tak som jej podal vypísané papiere.
-Ešte fotku.
Podal som jej fotku. Zatvárila sa, ako keby som jej dal do ruky mŕtve embryo.
-To snáď nemyslíte vážne, čo mi tu dávate?!!
-Čo?
-To musí byť fotka stará menej ako jeden rok!
To už ma fakt nasrala.
-To teda myslím vážne. A vy myslíte vážne, že sa mám kvôli debilnej električenke ísť znova odfotiť?
-Tam to máte napísané! To som si ja nevymyslela.
-Na tej fotke vyzerám úplne rovnako jak teraz. To je fakt taký problém?
-Tam to máte v prepravnom poriadku.
Aha, no super. Tak teraz zoberiem túto električenku preč a poviem vám, že som ju stratil, dám vám tú istú fotku a vy mi vystavíte novú.
-Ale ja už som to videla!
Tak touto logikou ma fakt dostala.
-Šak sa odfoťte mobilom alebo čo.
-Aha, čiže si môžem vytlačiť fotku na kancelársky papier a vystrihnúť? Viete jak bude tá fotka vyzerať?
-To je jedno, to môže byť aj čiernobiele...
-Takže to môže byť úúúplne hocijaká fotka, aj vytlačená na atramentovej tlačiarni, ale nesmie byť staršia ako rok? A vám sa to zdá normálne?
-To ja som nevymyslela, tam to máte...
-Ja nehovorím, že ste to vymysleli, ja sa pýtam, či vám to dáva zmysel.
-NEDÁVA!
A pokrčila plecami. Okej, takže z vlastnej iniciatívy si idem po duplikát čipovej karty, ktorú som nepokazil, nahučí na mňa nejaká agresívna úradnícka pizda a ešte sa schováva za byrokratické nariadenia, s ktorými ani sama nesúhlasí, len ich kŕčovito vyžaduje. Ale čo som vlastne mohol čakať od inštitúcie, ktorej jedinou starosťou je to, či polepí autobusy reklamami tak veľmi, že cez ne nevidno tie vonku. Nasrať.
