Že máj je mesiacom lásky, vieme všetci. No vedeli ste napríklad, že máj je aj medzinárodným mesiacom pivných pupkov? Nevedeli, pretože vás zaujímajú iba vaše trápne nudné životy. A hlavne som si to práve vymyslel. Čo som si ale nevymyslel, sú nižšie uvedené udalosti. Bohužiaľ.
Politika
Whatever
Dnes iba stručne:
- Váhostav dopadol dobre, reštrukturalizácia je schválená, nové štátne zákazky, z ktorých sa zaplatia živnostnícke socky, sú už predschválené, zvyšok poplatíme my všetci, takže Širokému zostane na obkladačky z benátskeho mramoru so špeciálnou impregnáciou proti vlhkému prímorskému podnebiu;
- Kmotrík zistil, že mu nevydá a nebude vedieť dostavať futbalový štadión a už to vyzeralo, že tých 160 magorov, čo sleduje šlágre 35. kola Fortuna Ligy ako je strhujúci duel Slovan vs. Senica, príde o kultúrny zážitok, ale našťastie Robo sa nasral, treskol svojimi Patek Philippe-ami za 30 litrov po stole a povedal: „Tak ty to nepostavíš, ty kokot? Tak to teda ne! Postavím to ja! Z daní! A ty si to pekne budeš prenajímať a každý mesiac mi vysolíš aspoň dvadsať eur! Pekne na drevo!“
- keď sa Robo naserie, tak mu to chvíľu vydrží, a vtedy ho netreba dráždiť, lebo sa s vami prestane hrať; ako napríklad s Denníkom N a SME, ktorým už nebude odpovedať na žiadne otázky, pretože sa ho nepýtajú žiadne kchúl veci, ako koľko spravil klikov, ale vyťahujú furt také bakané témy, ako napríklad, či sa mu zdá normálne, že šéf orgánu, ktorý má smeráckych károv kontrolovať, je tiež smerácky kár alebo prečo nepodporil opozičný návrh na zníženie DPH na základné potraviny, ale teraz...
- s tým teraz veľkolepo prišiel akože sám a tvári sa, ako keby ráno pri sraní objavil liek na HIV; aj keď jedno vysvetlenie by tu bolo – pamätáte si, ako mi išla para z nosa, keď zlá vláda Ivety Radičovej™ zvýšila DPH o jedno percento a Robo dal, že to taký chlieb môže zdražieť pokojne aj o päť percent, lebo šak múka percento plus kvasnice percento, atď.; tak asi podľa rovnakej logiky, ak si teraz kúpite chlieb, ktorý má desať ingrediencií, mali by ste ho mať zadarmo a ešte môžete na internete pičovať, že za komunistov sa do chleba nedávalo toľko chémie a stál dve koruny a všetci mali robotu a mali sme k sebe bližšie a nepršalo toľko a deti si toľko nedovoľovali atakďalej... a to sa oplatí, voľby by mali byť častejšie;
Takže len takto. Domáca politika je jednoducho stále viac doryhaná, že človek sa už ani nevládze spravodlivo nasrať, tresknúť hlavou do klávesnice a dúfať, že bolesť v čelnom laloku na chvíľu zaženie pocit frustrácie a že z toho ešte nebodaj aj vyjde súvislý text. Lebo by sa to dalo celé zhrnúť do vety „Robovi mrdá stále viac“ a bohužiaľ jeho voličom mrdá stále rovnako, takže budúci rok bude mať zase 40%. A na to sa dá fakt reagovať iba slovami Rocca Siffrediho predtým, než padne klapka, a síce „Móžem jebať!“
Preto zvyšné témy budú dnes apolitické. Napríklad:
„Kultúra“
Fo je to fofola?
Doba internetová je čarovná. Napríklad z domácich zvieratiek, ktoré trpia telesným postihnutím a pred pár rokmi by ich bez váhania utratili, sa zo dňa na deň môže stať celosvetový fenomén, ktorý ich majiteľom môže vyniesť miliardy. Po grumpy cat prišiel chrt s predkusom Phteven a iba štyri roky trvalo Kofole, kým si ho všimla a rozhodla použiť v reklame. Kofola je inak expert na reklamné kampane, ktoré si človek síce zapamätá („ja nemusím, ja už ho vidím“ a „keď ju miluješ“), akurát že by tá istá reklama mohla propagovať okrem socialistického kolového fejku pokojne aj saponát, životnú poisťovňu alebo mobilnú apku na mining bitcoinov. Nevadí, máme tu ďalších zberač Zlatých klincov, navyše zatiaľ ešte celkom vtipný, ale to sa asi rýchlo zmení, keď to bude rotovať 36-krát za deň. Oceňujem, že si kofola vybrala meme, ktorý asi ako jediný znie dobre aj v slovenčine a nešla napríklad do „vidia ma valiť sa, nenávidia“ alebo „Fľandra, prosím!“, na druhej strane aj tento jednoduchý koncept dojebať, je už veľké reklamné umenie. Pretože moje OCD nakopne vždy, keď to vidím, v mozgu centrum otravných otázok a musím sa pýtať, ako je možné, že šušlavý pes vie povedať „dáš si?“, ale nevie vysloviť písmenom K. Takže pre pokoj svojej duše fom to opfavil:
Z domova
Poistné socky zase spamujú
Moje tri najväčšie záľuby sú sledovanie nedeľných politických diskusných relácií, paličkovaná čipka a státie na pošte. Sociálna poisťovňa toto dobre vie, a preto mi pred časom poslala doporučený list, v ktorom ma vystríha pred nevýhodami druhého piliera, napríklad, že mi moje peňáže odtiaľ po čase môžu ujebať a vyzdvihuje výhody piliera prvého, kde mi ich ujebú komplet a hneď. Posielali to všetkým a záujem bol asi väčší, než o koncert Maxim Turbulenc vo Viedenskej filharmónii, preto to minulý týždeň poslali ešte raz aj s podstatným upgradeom. Minule tam boli nejaké čísla, z ktorých vyplývalo, že druhý pilier je v podstate stratový a prvý nie a vyzeralo to dôležito, lebo veď čísla and shit. Ekonomické haluze odvtedy prešli výrazným chip tuningom. V novej verzii je uvedené, že prvý pilier sa zhodnotil už o 68%.
Supéér, takže keby som si to teraz vybral, tak tam mám 168% toho, čo som tam už napumpoval?
Presne tak!
Môžem si to ale vybrať?
Niééé!
Pretože už sa to dávno rozdalo existujúcim dôchodcom, ako sa na správne fungujúcu pyramídovú hru patrí.
Ale je to ešte lepšie. Lebo som sa z tej pikačoviny dozvedel aj to, že pre dôchodky nie je podstatný pomer počtu dôchodcov voči tým pár debilom, čo ešte pracujú a nemajú schránku na Cypre (odborne: ľudia v produktívnom veku). Sedí vec, v podstate by úplne stačilo, keby sme boli dôchodcovia všetci, okrem jedného chudáka, ktorý vyprodukuje HDP za 100 giga EUR a sme fpoho. „Tak to je naozaj neuveriteľné, Horst! Áno, Heidi, ale to ani zďaleka nie je všetko!!!“ Iba a jedine prvý pilier vie garantovať, že ako starý foter nejaký dôchodok dostanem. Lebo nikto vám nedá to, čo vám Sociálna poisťovňa zagarantuje. A navyše, neexistuje problém, ktorý by nevyriešil drobný legislatívny zásah, napríklad zvýšenie dôchodkového veku na takých 104 rokov. Ale ani tí, ktorí sa nedožijú, neprídu skrátka – ich pozostalí dostanú 50 eur ako kondolenčné a kremačné. A najlepšie na tom je, že sme si toto spojenie nepríjemného s neužitočným sami zaplatili. Takže vážená Sociálna poisťovňa, o možnosti vystúpiť z prvého piliera som sa v tom vašom toaletnom papieri nedočítal, takže asi túto možnosť neponúkate. Poprosím vás ale aspoň o odhlásenie z vášho kokotieho newslettera. Ďakujem. Váš verný zákazník rukojemník.
„Kultúra“
Svätopluk asi nebude / :-(((( /
Najväčší slovenský režisér a milovník plstených klobúkov Jakubisko sa spolu so svojou manželkou Deanou Horváthovou – najväčšou slovenskou... najväčšou asi stačí, snažia už asi 50 rokov sfilmovať príbeh o kniežaťovi Svätoplukovi. Prečo? Ja neviem. Ale mohlo byť veselo. Už ten názov „Slovanská epopeja – zabudnutý epos“ (a ktorý „chce akcentovať primárnu ideu slovanskej pospolitosti, ktorá prepojuje súčasnú Európu“) musí v každom pravovernom panslavistovi spôsobiť spontánny výron semena do kaki slipkov s dvojkrížom z Makyty Púchov. A v nás ostatných, čo sme mali na základnej škole literatúru, zase vyvolať otázku, aký je tak asi kurva rozdiel medzi epopejou a eposom. To sa už ale asi zrejme nedozvieme, lebo hnusní fašistickí škrobi z Audiovizuálneho fondu odmietli Jurajovi doložiť pol mega do celkovo 37-megového rozpočtu, aj keď ich Deana mlátila ceckami po hlavách a kričala pritom, že „Pán Jakubisko je náš posledný režisér svetového významu.“ True story.
Mimochodom, mala to byť vraj historická dráma s prvkami sci-fi, čo si viem úplne predstaviť – knieža Svätopluk sedí na tróne, zmorený bojom s Markomanmi, Frankami a reptiliánmi, keď zadrieme a prisní sa mu sen, ako na nádvorie Devína prišli zvláštni ľudia s maringotkami a začali skladať podivné stroje, v ktorých pozorný divák rozozná kolotoče. Zmätený Svätopluk vychádza von, jeho obojručák sa mu hompáľa pri boku, keď dobehnú tri cigánske deti a fúknu mu do tváre kriedový prach. Svätopluka začnú štípať oči, začína byť dezorientovaný, potáca sa, labuť z krútiacich sa kolotočov mu takmer zotne hlavu, narazí do maringotky so strelnicou, potkne sa o latrínu, nad sebou začuje škrekľavý smiech, vidí štrbavú starú cigánku, ktorá hovorí „Mladý pánko, nechcete vyveštiť, hehehehéé?“. Klésik Jakubisko. Škoda, že si to nepozrieme.
Jáj, a by som nezabudol, nič tak nedemonštruje ideu všeslovanstva ako keď Svätopluka hrá Ewan-en-en McGregor. Pritom máme na Slovensku oveľa vhodnejších hercov aj nehercov, ktorých snáď ani maskovať netreba, veď aha:
