Jún odniesol tajfún, včul tu máme júl. Kokos, písať poéziu je jaké ľahké. Oveľa ľahšie, než písať mnohosrd, najmä v mesiaci, kde neviete, kvôli čomu sa skôr nasrať. No šak aha:

 

Počasie

Je teplo

 

Niežeby sa to nedalo v lete čakať, ale tento júl je objektívne kurva teplý, čo viem podľa toho, že anorektické televízne rosničky už nám nepredpovedajú krásny slnečný deň vhodný na športy, ale ďalšie horúčavy, pri ktorých „ak môžete, zostaňte radšej doma“. No ale ak nemôžeme, tak musíme ísť napríklad do roboty. Čo je ale aj celkom fajn, lebo keď tam prídete s mapou banskobystrického okresu v mierke 1:3 vypotenou na chrbte a guľami prilepenými k stehnám, ucítite spásonosný chlad klimatizácie. To vás na chvíľu poteší a osvieži, no zrazu zistíte, že sa nemôžete pohnúť, akoby vám dolné končatiny primrzli k zemi. Snažíte sa urobiť krok vpred, no noha vám pukne pod kolenom a jej spodná časť zostane na mieste, zmenená v pevný ľadový kryštál. A vtedy si to uvedomíte. Váš kolega nastavil klimatizáciu na 22 stupňov a nie na 33, ako vraveli včera v správach. Urobíte ďalší zúfalý pohyb. Láme a oddeľuje sa aj druhá noha, no podarí sa vám posunúť k nástennému ovládaniu klimatizácie. Chýba už len kúsok, keď vaše beznohé telo navždy stuhne s rukou, bezmocne vztýčenou k ovládacej konzole s piktogramom snehovej vločky a vaša posledná myšlienka je, že umrieť ako zlý želé kyborg z kultového Cameronovho sci-fi, nie je zase až taká trapošina. Najmä, keď to ten kyborg potom prežil.

 

A o čom to tu píšem? Mediálny infotainment má prísne pravidlá a ako reportáž o mŕtvom decku musí obsahovať jeho rumázgajúcich rodičov, tak správa o horúčavách musí obsahovať  dobré rady, ako prežiť taký zákerný a zriedkavý jav, akým je počasie. Našťastie po tom, čo trochu poľavil fetiš pitného režimu, už nemusíme logať tri cisterny vody denne. Vlažnej a po dúškoch. Zrejme preto, že sa zistilo, že také niečo nás môže pokojne aj zadrbať o dosť rýchlejšie, než dehydratácia. Médiá ale našli nového démona, a tým sú prechody z tepla do chladu. Každý doktor, a tým myslím ten jeden, ktorého sa na to furt pýtajú, vám potvrdí, že rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou nemá byť menší ako 5 stupňov, lebo... čo ja viem, napríklad pomyslite na deti (ako toto riešiť v zime zatiaľ v televízore nehovorili – potrebujem vedieť, či ak bude vonku mínus 5, môžem temperovať aspoň na nulu, aby mi nezamrzla voda v hajzli). Preto, ak je vonku 38, ako je to v poslednej dobe v subsaharskej Bratislave bežné, klímu nastavte na 33. Ak máte klímu napríklad iba do 30 stupňov, tak použite ten užitočný lifehack:

- zoberte pneumatické kladivo,

- po obvode klimatizačnej jednotky vysekajte stenu,

- klimatizačnú jednotku demontujte,

- otvorte okno,

- klimatizačnú jednotku vyhoďte von,

- okno nechajte otvorené, aby do nebezpečne vychladenej miestnosti mohol prúdiť zdravý teplý vzduch.

 

Uf, keď si pomyslím, ako v minulosti ľudia zvládali horúčavy, keď neexistovali masové médiá, až ma striasa. Ale možno im iba menej jebalo. A zrejme podobné edukatívne správy alebo live reportáže o tom, že keď redaktorku televíznych novín zavriete do rozpáleného auta, tak vám potvrdí, že je v ňom teplo, ani nepotrebovali.

 

Zo sveta

Grékom to zase prešlo

 

Pokúsim sa byť stručný. Po tom, čo starému Costasovi znížili penziu z 800 eur na 600 a Apolónii prišla výzva na uhradenie daňového nedoplatku, z čoho bola veľmi zúfalá, lebo jej nikto z okolia nevedel vysvetliť, čo sú to tie dane, si Gréci, potom čo dofajčili, dopili kávu a skončila siesta, konečne povedali „už dosť, vaše peniaze (vám vracať) nechceme!“ a v referende povedali rázne NIE ďalším škrtom a reformám. O dva dni neskôr ich premiér Tsipras predstavil ďalšie škrty a reformy. Jasný dôkaz, že priama demokracia funguje. Tsipras sľúbil, že keď Merkel pošle 12 miliárd, tak Tsipras vráti 5 z tých 500, ktoré doteraz Gréci prežrali. Neviem síce ako, ale keďže som už o Grékoch dva týždne nič nepočul, zrejme mu to zase vyšlo.

 

Pokojnú hladinu pokračujúceho gréckeho bankrotu narušil iba europoslanec Verhofstad, ktorý sa stal senzáciou, lebo Tsiprasovi naložil, že nemôže všetky požičané prachy rozmrdať za týždeň, ale niečo aj ušetriť, aby to mal z čoho vrátiť. No môj ty gyros, toto by mi naozaj nenapadlo! Mramorová socha mu bude stačiť alebo mu ju radšej pozlátime? Europarlament musí byť naozaj veľmi efektívny mozgový trust, keď kvôli každému prejavu úplne bazálnej normálnosti a zdravého rozumu tlieskame ručičkami jak Blaha na koncerte Alexandrovcov. Dosť mi to pripomína tie ovácie, keď pápež povie nejakú sto rokov známu banalitu, napríklad, že evolúcia sa možno aj mohla udiať. So progressive, much wise, such pope...wow!

 

 

Z domova

Kauza Urminský

 

Byť proti systému™ je teraz viac cool, fresh a in, než kedykoľvek predtým, preto keď zavrhnete peniaze (alebo to aspoň tvrdíte), hneď ste zaujímavý pre podobne postihnutých zoskupencov okolo tzv. alternatívnych médií® a okamžite sa z vás stáva lepší človek, niečo ako keď nemáte televízor a nenakupujete v hypáči. V tomto prípade vlastne ani nemôžete, lebo nemáte peňáze. Ale naschvál, nie jak tie socky, ktoré peňáze nemajú, lebo sú socky. Vy ste socka by choice, rebel bez príčiny, disident bez bázne a hany a revolucionár bez brigadírky. Prúser ale nastane, keď si nemôžete kúpiť ani frcgumy, nestihnete vytiahnuť a urobíte si tri deti, na ktoré potom musíte platiť výživné. Tu je potom vaša slobodná voľba byť chudobným károm jaksi v rozpore so záujmom detí a ich matky, ktorá z nich chudobných károv mať nechce.

 

Tu potom musia zasiahnuť súdy, ktoré vám najprv naparia podmienku, ale vaše zásady nepustia, takže keď už visíte na výživnom 10 litrov a nevyzeráte, že sa to chystáte zaplatiť, jaksi nie je iná možnosť, len si ísť posedieť do basy. Mne sa to zdá tak nejako normálne, nie tak ale poslankyni Nezemskej, na ktorú už zrazu neplatí ani univerzálne účinný protoargument „A čo deti?“, ale považuje toto celé za štátny terorizmus, ktorý čižmou turbokapitalizmu drví nevinných ľudí. Teda vinných zo zanedbania povinnej výživy, ale tak chápete, či? Nevadí, čítajte napríklad tu alebo tu. Nezemská tvrdí, že Urminskému bolo odopreté právo na spravodlivý proces, pretože súd sa absolútne nevysporiadal s jeho námietkami typu, že svojich harantov predsa učí chytať ryby a zbierať lesné plody, čím im zabezpečuje výživu. Fakt si nerobím srandu, tu je rozsudok. O slovenských sudcoch si vo všeobecnosti nemyslím nič dobré, no v tomto prípade ich trochu obdivujem, že dokážu s vážnou tvárou reagovať na takéto kokotiny, namiesto toho, aby rovno povedali: „Pán Urminský, živiť decká, ktoré ste si narobili, je vaša právna aj morálna povinnosť, a pokiaľ to chápať nechcete, ste nezodpovedný čurák, preto idete do basy.“

 

 

Fakt by ma zaujímalo, či by súdružka Nezemská bola rovnako principiálna, keby jej niekto struhol dve-tri kres papuľu s tým, že neuznáva štátom vnútený koncept zákazu ublíženia na zdraví. A hlavne, ono by to bolo celkom vtipné, keby táto teleportujúca sa kráľovná pracovala v audiotexovej veštiarni, ale sranda končí, keď si uvedomíme, že svoje astrálne prdy púšťa do parlamentnej lavice. Ja len dúfam, že každý, kto kedysi v nejakom záchvate šialenstva volil Oľano, si už do zápästia vyryl „nikdy viac“ a do ďalších volieb si tam každý deň vtiera Sifo granule a zalieva vriacou vodou, aby náhodou nedostal znova rovnaký nápad. Ešte horšie je, že Nezemská v tom nie je sama, ale existuje aj menný zoznam kreténov, podporujúcich Urminského v podobe petície za jeho prepustenie. Čo dodať? Zmena názvu tejto obľúbenej rubriky na „ľuďom jebe“ je asi len otázkou času.

 

 

 

Z domova

Edkov Sen

 

Jedného vlahého večera Chmelár zaspal nad rozčítaným Kapitálom a ako mu slina rozpíjala zhmotnené myšlienky jeho obľúbených filozofov, prisnil sa mu sen. V tom sne stál na tribúne a rečnil pred veľkým davom a všetko bolo čiernobiele. Teda ten dav bol viac čierny ako biely, ale podstatné bolo, že v tom sne Edo Chmelár povedal „Mám jeden sen...“ a dav začal burácať a vtedy sa Edo zobudil pevne rozhodnutý konečne založiť politickú stranu (plus zrejme zavážil málo známy fakt, že podľa nariadenia Ministerstva vnútra, každý občan spôsobilý na právne úkony, je povinný do konca roka založiť aspoň jednu politickú stranu alebo hnutie, v opačnom prípade mu budú pridelené ex offo). A založil SEN. Nejako sa mi o tom nechce písať, tak som urobil aspoň obrázok.

 

 

Aj vy máte pocit, že medzi zvyšovaním počtu politických subjektov a reálnymi možnosťami koho voliť, je stále vyšší koeficient nepriamej úmery? Lebo ja fakt neviem, či voliť radšej ľavicového intelektuála (oxymorón, level 3000) Chmelára, tie divné mongoloidné hlavy z bilbordov Je suis SDKÚ, Procházkov hešteg, ktorému polovicu hlasu môžem poslať aj bez faktúrky #jaksadohodneme alebo podporovateľov trestných činov, či psychopatických bigotov z Oľana. Isté je zatiaľ len to, že voľby 2016 budú totálne hypertenzné arcimonštruózne parafrapantné ultramorózne superoligofrenické patokratické turbofalické megapeklo. Hysterické FB statusy „posledný nech zhasne svetlo“ a „odchádzam z tejto krajiny“ si môžete pripravovať už teraz.