Druhý mesiac v roku a zhmotnená nočná mora všetkých račkujúcich ľudí (tu máte logopedická cvičenie: „Redaktor recenzoval februárovú premiéru thrilleru s Robertom Redfordom“, buahahaha!) mal kedysi prívlastok „víťazný“, a síce malo ísť o februárové víťazstvo pracujúceho ľudu. Pracujúci ľud vyhral akurát tak štyridsať rokov totality, ale zvíťazili komunistickí zmrdi, takže aspoň niečo. A o tom, že slovo „víťazstvo“ môže byť veľmi relatívne, sa presviedčame aj tento rok. Napríklad:
Z domova
Sčítanie bigotov skončilo
Referendum za staranie sa ľuďom do života skončilo tiež veľkým víťazstvom, keď až 90 % zúčastnených odpovedalo na všetky otázky áno, a tým sa jasne vyjadrili, že sú za rodinu. Alebo tak nejako to prezentoval šéf Aliancie za rodinu. V podstate, keby prišiel sám a hlasoval trikrát áno, mal by sto percent, ale čo už. To, že prišlo iba dvadsať percent ľudí a zvyšok to úplne demokraticky zvysoka oprdel, je len taký nepodstatný detail, ktorým by sme sa nemali nechať znechutiť a naďalej pokračovať v boji proti najväčšiemu nepriateľovi slovenskej rodiny, a síce neoliberálnym pohanským židobuzerantom z Európskej únie. A navyše to bolo vraj pre Chromíka úžasné dobrodružstvo. Asi ako keď Bilbo Miešok utekal po rozkvitnutej stredozemskej lúčke zabiť Smauga, s tým rozdielom, že Bilbovi Mieškovi sa na to neposkladali zo svojich daní všetci Stredozemčania.
V eufórii z tohto víťazstva si však v AzR zabudli povedať, čo sa bude oficiálne komunikovať novinárom. Preto druhá pizda odtiaľ povedala, že za NEúspech referenda môže nedostatočné informovanie médiami, v dôsledku čoho o ňom ľudia nevedeli. Áno, ľudia o referende nevedeli. Konkrétne títo dvaja:
- Eulália Ostrihoňová, toho času zbavená svojprávnosti a umiestnená v domove dôchodcov so zvýšeným psychiatrickým dohľadom v Parnej nad Tupou,
- Jon Snow, lebo ten nevie nič.
No a v dôsledku toho bola vraj porušená sloboda slova. Podľa AzR. Keďže tento pojem tam zjavne doteraz nechápu, skúsim to teraz ja vysvetliť čo najjednoduchšie. Milá Aliancia! Sloboda slova znamená, že ak budem tvrdiť napríklad, že Chromík je tupá umrnčaná piča, nepôjdem za to do basy. Sloboda slova určite neznamená, že môj názor, že Chromík je tupá umrnčaná piča sú teraz povinné šíriť všetky médiá, na ktoré si spomeniem. Ale možno si v budúcnosti vymodlíte aj toto.
Z domova(?)
Dobří holubi táhnou na Ukrajinu
Konflikt na Ukrajine Slovákom konečne otvára oči a začínajú sa odvracať od prehnitých, sepsou konzumu nakazených hodnôt západu, akými sú sloboda alebo vysoká životná úroveň k tradičným hodnotám východu, ako napríklad... hm... no... eh... a tak. No a keďže Rus sem nie a nie prísť (aj keď by to bolo fasa, lebo by sme sa mali na hovno úplne všetci a rusofilskí dementi by boli chvíľu spokojní, lebo by sa konečne cítili ako trochu menší lúzri), musí Slovák prísť k Rusovi. No a s tým sú spojené celkom zaujímavé paradoxy. Najprv sa všetci holohlávkovia so slovenskými vlajkami v profilovkách na FB a záľubou v maskáčoch a airsoftovom strieľaní prehlásia za pacifistov a pošlú hoaxový pamflet na vojenskú správu o tom, že nechcú bojovať v tých skurvených amerofašistických NATO vojskách. Potom tí istí trtkovia odídu na Ukrajinu, teda vlastne oslobodzovať Ukrajincov od ukrajinských vojsk, ktoré Ukrajinu napadli a na Ukrajincoch vykonávajú genocídu. Chápete to zatiaľ? Dobre, ani ja, ale bude to lepšie. Takže slovenský národovec ide bojovať:
- proti „ukrajinským fašistom“
- na strane Ruska, lebo Rusi sú Slovania
- za Slovensko,
- proti NATO, v ktorom je aj Slovensko...,
ale oficiálne nejde bojovať, lebo:
- veď tam bojujú iba Ukrajinci s Ukrajincami a
- žiadne iné vojská tam nie sú, len poľnohospodári s plnoautomatickými motykami a obsluha zavlažovacích helikoptér a práškovacích obrnených transportérov.
Áno, je to zamotané a rovnako tragické ako komické, ale predsa len jedno pozitívum to má, a síce viac slovenských militatných pablbov na Ukrajine rovná sa menej slovenských militatných pablbov na Slovensku, a to už je vec, ktorú sa oplatí podporiť. Len aby sa nevrátili, kua...
Zo zahraničia
Osýpky sa vracajú
Víťazstvo oslavujú aj antivaxeri. Možnosť slobodne sa rozhodnúť, či nechajú svoje deti očkovať, alebo zdochnúť na nejakú triviálnu, dávno prekonanú chorobu, prípadne ju šíriť medzi ostatné deti, žne prvé ovocie. V Berlíne prepukla epidémia osýpok, ktoré sa dosť dlho neobjavili, práve kvôli tomu, že sa proti nim očkovalo. Samozrejme, v kriticky mysliacich hlavičkách antivaxerov už nezostalo miesto na kauzálnu logiku, preto podľa nich ústup chorôb nie je spojený práve s očkovaním, ale so žraním bio-ovocia a pitím sava. Dúfam, že antivaxeri nie sú aj medzi výrobcami áut, lebo by niekto z nich mohol zistiť, že odvtedy, čo majú autá bezpečnostné pásy a airbagy, dosť klesol počet smrteľných nehôd, takže je to teraz už v poho a netreba ich ďalej montovať. Alebo vedeli ste napríklad, že pred 120 rokmi autá vôbec nemali brzdy, brzdilo sa iba motorom a bolo pritom oveľa menej nehôd??? A potom prišla brzdárska lobby! A toto chcete? Brzdy na aute? Otvorte oči! Pomyslite na deti!
Z domova
Gdo maže, ten (ne)jede
Na úvod sa musím priznať, že koncepciu dávania úplatkov doktorom vôbec nechápem. Akože ja dám prachy niekomu, aby si urobil svoju prácu, ktorú má spraviť aj tak? A keď nedám, bude chirurg napríklad operovať ľavou rukou? Alebo so zavretými očami? Ale zase dobre, ešte som nebol v situácii, že by som to musel riešiť. Každopádne všimné pre doktorov má na Slovensku dlhú a bohatú tradíciu. Doteraz si pamätám poličku u svojej detskej obvoďáčky, ktorá vyzerala ako výklad v Delikatesse.
Anyway, známemu doktorovi a potenciálnemu slovenskému prezidentovi Fisherovi dal niekto tri litre, aby mu prednostne zoperoval babku alebo koho. Lenže potom sa zistilo, že Fisher babku na nejakom tajnom zozname operovaných vôbec neposunul vyššie (čo podľa mňa doktor ani nevie spraviť) a ešte ju odoperoval tak blbo, že zomrela. Shit happens. Odhliadnuc od toho, že dať sa operovať od 70-ročného deda je podľa mňa blbý nápad, ešte blbší nápad je potom pýtať si naspäť svoj úplatok a úplne najblbší Fishera potom natrieť, že úplatok zobral, a tým sa vlastne udať, že som úplatok dal. No a Fisher samozrejme nič nevie, jemu len nechal niekto v ordinácii igelitku, on sa do nej ani nepozrel, len ju hodil do kúta k ostatným igelitkám, čo mu tam zrejme ľudia bežne zabúdajú, až potom zistil, že sú tam ňáke lóve. Šak dobre no...
Ale skutočný shitstorm nastal až potom. V telke sa objavil brilatý zmrd s narcistickou poruchou, ktorý tvrdil, že „dary“ a „príspevky na dofinancovanie“ sú uňho úplne bežné a kto nedá, másmoluamôžeísťdopiči. On si takto ročne príde na nejakých 5 litrov povedzme (a podľa jeho prejavu by som povedal, že väčšinu z tých 5 litrov minie na nejaké kvalitné narkotiká) a potom to už išlo rýchlo...
V centrále Smeru:
- Kua, súdruhovia, máme problém! Z týchto lekárskych úplatkov by mohol byť prúser, musím niečo zrobiť, ale ta rýchlo!
- Tak zrušme nejaký poplatok.
- To by sme mohli, ale ktorý?
- Hm, počkaj... hentento – prednostné objednávanie. Chápeš, povieme, že to je diskriminácia voči tým, ktorí nemajú lóve, chudoba a starí fotri nám zatlieskajú a nikto iný nás aj tak nevolí.
- Ta dobre, daj sem, idem to friško nadzigať do nejakého návrhu!
V lekárskej komore:
- Vláda nám zrušila poplatok za prednostné objednávanie pacientov. Ale nebojte, novinárom sme už poslali obvyklý hoax o tom, jak kvôli tomu skrachujeme. Pre vás to znamená akurát to, že s okamžitou platnosťou rušíme objednávanie pacientov a všetci budú čakať. Vzadu si zoberte nejaké staré časopisy do čakární, letáky na hemostop a robitussin prídu v pondelok....
- Šéfe?
- Čo je, doktor Kefalín?
- A nemohli by sme pacientov objednávať aj ďalej, ale zadarmo?
(rozpačité ticho)
- Kokóos, robím si srandu! By ste sa mali vidieť teraz, haha!
(uvoľnený smiech)
- Kua, Kefalín, toto nám nerobte. Že zadarmo!!! Ja z vás asi dostanem infarkt, haha!
- Len sa potom nedajte rezať Fisherovi!
- Hahahahááá...
- Hehehehééé
- Že zadarmo, lóól!
Zabudol som na niečo? Aha, áno, okamžite sa ozvali mudrlanti, že to je tak všetko preto, lebo máme zdravotníctvo zadarmo. Ja to trojciferné zadarmo vidím každý mesiac na výplatnej páske, ale niekomu asi slovo „odvody“ treba napísať na papier, ten pokrčiť a natlačiť do očnej buľvy, aby mu to došlo. Slovenské zdravotníctvo je už v takých sračkách, že aj ťažko povedať komu viac jebe, takže dá sa aj tu hovoriť o nejakom víťazstve? Ale určite, jednak zdravotné poisťovne vedia hospodáriť tak, že napriek stále sa znižujúcim limitom vedia vždy vygenerovať zisk, čo je ekonomický zázrak, o ktorom sa raz bude písať v učebniciach osierania a potom tu máme Pašku, Pentu atď. No a v neposlednom rade, kedy ste naposledy videli chudobného doktora? Takže všetko v poriadku.
Fujha ale... ešteže je ten febguág taký krátky.
