Október je jeden z dvanástich najobľúbenejších mesiacov v roku, najmä preto, že začínajú Vianoce. Teda v telke a v obchodoch. A keď máte rovnako veľkú chuť prečítať si aj tento mesiac mnohosrd, ako má tá uvrieskaná krava v magentovej vlnenej čapici chuť dať telku tomu vydesenému chudákovi, čo mu lezie po rebríku do okna, no tak nech sa páči.
Bratislava
Borat sa čuduje
Keď sa v ďalekej budúcnosti budú deti učiť dejepis (v prípade, že ho nezakážu tmári ako herézu alebo ochrancovia ľudských práv ako neprimeraný nátlak na kognitívne schopnosti dieťaťa), tak kapitola o postsocialistickej výstavbe bude jedna z najzábavnejších. A z nej určite stať o bratislavskej električke. Tak napríklad, ako sa do 5tržky naviezlo niekoľko tisíc ton hliny na val pod električkovú trať a potom si niekto povedal, že betónové piliere sú krajšie. Ako sa potom hlina odviezla a tam, kde bola, sa postavilo obratisko. A ako potom niekto zistil, že úplne zbytočne, lebo niekto iný objednal obojsmerné električky. Takto sa to síce postaví oveľa drahšie, no zato pomalšie a to sa oplatí. Na druhej strane veľtoku to vyzerá tiež fasa. Maká sa tam tak veľmi, že si tam roboši museli zasadiť paradajky, aby nepomreli od hladu. Mimochodom, kým stihli dozrieť, tak o kúsok ďalej pri Presscentre sa podarilo stoporiť dva mrakodrapy. Ale tie mali možno aj nejaký stavebný plán. Na megaprojekte polkilometrovej električky sa maká zrejme podľa toho, ako Ftáčnik hneď ráno po pozdrave slnku ešte v pyžame so spidermanom sadne za stôl a s jazykom v kútiku úst a slovami „dhjúúú, dhelektričkä“ nakreslí voskovkami, ako by mohla vyzerať.
Prikláňam sa k tejto možnosti najmä po tom, čo som si prečítal strhujúcu reportáž o jeho strastiplnom putovaní ulicami Bratislavy. Keby to bol Paolo Vilaggio a volalo by sa to Nástrahy veľkomesta, tak by to bolo možno aj trochu smiešne, ale je to reálna reportáž o neschopnom trtkovi, ktorý je šokovaný, v akom stave je mesto, ktorého je primátorom.
Ale to nevadí, ja som človek skromný a viem sa tešiť trebááárs aj z nových 500 metrov cyklotrasy. Ktorú spravíme tak, že na chodník nacápeme bielu čiaru a cez šablónu nastriekame symbol bicykla. Šak cyklisti sú vlastne chodci s dvoma kolesami, no ne? Bratislava – a little bit shitty.
Zo sveta
Šokujúce: Red Bull vám nedáva krídla!
Podľa hesla „najlepší sprchový gél je ten, ktorý je práve v akcii“ som si minule kúpil sprcháč značky Axe. Keď som prišiel domov, tak som si ho dal na poličku v kúpeľni a potom mi napadlo, že keď už som tu, tak by som sa mohol aj vysrať. Ale zabudol som si zobrať mobil a katalóg z Ikey už poznám naspamäť, preto som zobral hneď ďalšiu najpoužívanejšiu záchodovú literatúru, a síce etiketu kozmetických výrobkov. A bolo to zaujímavé čítanie o tom, ako Kokamidopropyl Betaín pomstil Metylchloroizotiazolínovu smrť a nastolil poriadok a blahobyt v ríši Pentaerytritilu Tetrasterátskeho. Ale okrem štandardnej heroickej ságy toxických chemikálií mal sprchový gél Sekera vzadu ešte jednu zaujímavú informáciu. A síce že „unlimited female attraction“ a k tomu aj príslušný piktogram, kde na jednej ikonke si postava na seba patlá Sekeru a na ďalšej odráža útok nadržaných samíc.
Keďže som človek zvedavý, hneď na druhý deň ráno som Sekeru aplikoval a viete, čo sa stalo? Nič. Záujem žien o moju osobu bol štandardne nulitný. A to som ten Axe vypil takmer na ex (zlý rým a ešte horší vtip v jednom, beat that!). Takže si dovolím tvrdiť, že tvrdenie z jeho obalu je len reklamný trik. Nechal som to tak a zmieril som sa s tým, že reklama ojebáva. Ale keby som žil v krajine súdiacich sa retardov neobmedzených možností, už som mohol byť za vodou. Tam totiž nejaký týpek zažaloval Red Bull, že ich nápoj pije už desať rokov a doteraz mu nenarástli krídla a ani nič iné. O trinásť mega dolárov. A vyhral. Red Bull teraz vypláca všetkým „poškodeným“, ktorým pravidelná konzumácia lektvaru s príchuťou žuvačky a prímesou magických esencií kofeínu s taurínu nespôsobila želané telesné mutácie, ani prudký nárast nadprirodzených schopností, po desať dolárov.
Odbočka trochu v rámci témy: Na obľúbený americký vlak do stanice Nemajetková ujma už nasadla aj najslávnejšia americká smažka Lindsay Low-hen. Tá žaluje Rockstar (to sú tvorcovia GTA-čka), že použili jej kokaínom napudrovaný ksicht ako predlohu na obal GTA V. Aby ste si to vedeli porovnať, tak toto je Lindsay a toto má byť jej videoherné stvárnenie. Ale podľa mňa by ste to vedeli rozoznať aj tak, lebo podobu v tom naozaj nemôže vidieť ani ten jeden divák Sexy kvízu, ktorý na fotku Dočolomanského so zakrytým jedným okom povie „Ééé, to je oný... Kiska!“. Ale ako pripomienka toho, že drogy vám odpália modzok, je to fajn. Koniec odbočky
V každom prípade, ja keby som bol pán Red Bull, urobím to inak. Vydal by som tlačovú správu, že RB vám dáva krídla, ale ľudské telo je schopné ich vyvinúť iba v stave ich najvyššej potreby. Preto treba po vypití RB vyjsť minimálne na desiate poschodie a skočiť dolu. Na úrovni druhého poschodia vplyvom stresových hormónov konečne krídla vyrašia z chrbta a človek sa vznesie do vzduchu ako bájny vták Fénix Slováček. Asi by sa na mňa následne zosypali ďalšie, ešte drahšie žaloby, ale prínos pre ľudstvo by bol nespochybniteľný.
Slovač
Referendum bude!
Možnosť zúčastniť sa lingvistického cvičenia za plentou a dumať nad nezmyselne formulovanými otázkami o téme, ktorú má každý normálny človek v zadku tak hlboko, že sa tam nedostane ani najvernejší člen homolobby, predsa len dostaneme. Už sme si o tom písali v auguste, no Ústavný súd sa až teraz vyňadril, že tri otázky zo štyroch sú dopoho. To je 75%-ný úspech a ďalší krok (či už vpred, vzad, alebo do boku) k záchrane tradičnej slovenskej rodiny™. Šéfovi toho obskúrneho spolku, ktorý má túto zbytočnosť na svedomí Chromíkovi (nomen omen), sa to ale nepáči, lebo on chcel všetky štyri otázky a chcel a chcel a chcel! Uáááá. Čo už, mali ste viac modliť!
Názoroví invalidi sú však v obidvoch táboroch barikády z krucifixov a análnych kolíkov. Najmilitantnejšia členka menšinového einsatzkommanda Romana Schlesinger napísala na svoj lesbookový profil toto. Áno, naozaj žijeme v dobe temna, zmaru a bezprávia, keď o menšine rozhoduje väčšina. Už sa neviem dočkať tých dúhovo svetlých časov, keď to bude naopak. Ideálne, keď jeden človek bude rozhodovať o všetkých.
P.S.: rodinné prídavky sú stále 23,52 eur mesačne (aby ste si to lepšie vedeli predstaviť, tak je to 0,0015 áut strednej triedy)
Bratislava
Most blbých nápadov
Nostalgia je fajn vec. Niekedy je príjemné si tak pospomínať na časy, keď ste ako decko s kamarátmi hrali prestrelku na parkovisku pri Alfe, stavali na skládke vyhodených vianočných stromčekov na Gessayovej bunkre, alebo si kúpili pod Novým mostom prvú ploskačku vodky a nadrbali ste sa z nej štyria. Takí červení kméri zo ZDERu – Asociálnej jebokracie však zažívajú úplne iný typ nostalgie v podobe spomienok na prvomájové sprievody, bifľovanie sa pionierskych sľubov a vidinu sľubnej kariéry minimálne podpredsedu MNV. A mlieko stálo dve koruny a aj tá Gessayova sa volal Bélu Kuna a to sa dobre pamätalo, lebo kúsok bola Ho Či Minova a na druhej strane Lumumbova (podľa toho, čo to tam mároval v Kongu pred Sese Sekom). Veru, krásna doba! A to dobre vie aj taký minister Glváč, ktorý bude vraj pôsobiť všetkými svojimi dvoma mozgovými bunkami na to, aby sa Prístavný most znova premenoval na Most hrdinov Dukly. Skratka MHD. Čo je presne to, čo tam každý deň stojí v kilometrových zápchach. Ďakujeme, súdruh, posielame karafiát zo ZARESu a bratislavské rezy od kolektívu kuchárok z potravinárskeho družstva mentálne postihnutých Svornosť.
