No teda, kto by to bol povedal? Ubehlo iba dvanásť mesiacov a znova tu máme najmaďarskejší mesiac v roku – döczömbér a s ním aj najtalianskejší sviatok Via nóče. A to je super, lebo je veľa voľna, takže môžeme čítať knihy, váľať sa na gauči, veľa spať a hrať toľko počítačových hier, až sa nám na riti budú tvoriť dekubity.
„Kultúra“
Tiborovi ide karta
Vianoce klopú na dvere, a teda je najvyšší čas kúpiť svojim blízkym nejaký pekný darček. Napríklad nový Almanach časopisu Zem & Vek. Buahaha... no dobre, ale skúsil som to. Určite aspoň medzi kamošmi na fejsbukoch máte tak dvoch ľudí, ktorých by to potešilo. Tak si ich teraz odfriendujte a čítajte ďalej. Pokojné hladiny slovenského knižného trhu rozvíril otrasný megaškandál. Tibor Rostás prednášal svoje chujoviny v Panta Rhei! Mňa to ale nejako nezobralo, podľa mňa každé kníhkupectvo si môže predávať pokojne aj Mein Kampf v darčekovom balení s replikou esesáckej čapice od Hugo Bossa a ampulkou cyklónu B. Pantu Rheiovú sa bojkotovať teda nechystám, asi najmä preto, že tam nenakupujem, keďže je to tam o 10-20 % drahšie ako všade inde. Ale pobavila ma na tom iná vec. A síce raketový nárast popularity Tibora Rostása.
Tibor je dôkazom, že keď niečo veľmi chcete, celé svetové židovstvo sa síce spojí proti vám, aby ste to nedosiahli, ale vám sa to aj tak podarí. Celý život v ničom veľmi nevynikáte a pravidelne za zobúdzate s jedinou myšlienkou „hm, čím som tak ešte nebol?“ až raz dostanete geniálny marketingový nápad zviezť sa módnej vlne paranoje a konšpiračnej imbecility. Neváhate, odstránite zo svojho priezviska prebytočnú diakritiku, aby neznelo tak maďarsky, prijmete spirituálne stredné meno Idiot Eliot, necháte si narásť ježišovské háro a idete sa hrať na hľadača pravdy a spasiteľa slovenského informačného mikropriestoru. A keďže ľudom jebe, tak je to epic success a zrazu máte kabriolet, rozhalenú ľanovú košeľu a robíte si zamyslené selfíčka v Angkor Wate.
Všetko je super, až na jeden malý detail. Popri všetkom tom antisemitizme, rusofílii, antifarmakampani, vymýšľaní ťažko pochopiteľných ezoterických citátov (viď. obrázok nižšie), čipovaní, NWO, popieraní rakoviny a boji proti korporáciám ste si vy, ani vaši verní Svedkovia Tiborovi nevšimli, že sa z vás stal ten úplne rovnaký konzumný informačný mainstream, na ktorý tak strašne pičujete a vaše múdra distribuuje do sveta sieť kníhkupectiev, ktoré vlastní jedna z najväčších a najnenávidenejších slovenských finančných skupín. A to si zaslúži jedno veľké škodoradostné chá-cháááá.
Ekonomika
Rubľu nejde karta
Vianoce klopú na dvere, a teda je najvyšší čas kúpiť svojim blízkym nejaký pekný darček. A z takého Ruska sa to teraz oplatí, keďže rubeľ drbol o 50%. Samozrejme, tí, čo nie sú ovce a čítajú len spoľahlivé alternatívne médiá (viď. napríklad predchádzajúca téma) vedia, že je to určite prvý krok nového ruského ekonomického zázraku, ktorý konečne položí na lopatky nenávidený dolár a ojro. Krycie meno: Dvojhlavý orol. Lacný rubeľ zníži ceny ruských vývozných artiklov, a to úplne rozmrdá židmi ovládanú svetovú ekonomiku. Alebo tak nejako, ako ovca tomu samozrejme celkom nerozumiem. Veď kto by nechcel doma poriadnu sadu matriošiek, moskviča, samovar a porcelánovú sošku jesetera? A najlepšie je, že sa to ruských občanov vôbec nedotkne, lebo veď všetko bude u nich stáť rovnako. Teda okrem dovážaných vecí, akými sú napríklad potraviny, ale who cares? Správny Rus si dá na večeru rezeň zo železnej rudy v ropnej omáčke a zapije to skvapalneným zemným plynom. A potom bude už dobre. Veď ako hovorí Rostás, „niečo sa musí stať“. Ibaže by ne-e.
„Hudba“
Barbare ukradli pesničku!
Vianoce klopú na dvere, a teda je najvyšší čas kúpiť svojim blízkym nejaký pekný darček. Napríklad cd-čko s mongolskými cover verziami hitov Barbary Haščákovej. No tak, určite máte vo svojom okolí niekoho, koho nemáte radi... Lebo práve teraz máte jedinečnú príležitosť, keďže známe mongolské popové duo Anhuush a Bazuh prespievali Barbarin 20 rokov starý megahit Sen (to je taký veľmi dojímavý slaďák o anjeloch, láske a iných kokotinách, po ktorom v kriakoch za kulturákom v Ťaživej pod Sverepcom praskol nejeden hymen).
Akurát jej to jaksik zabudli povedať, čo Barbaru strašne nasralo a teraz je z toho škandál. A riešenie je v nedohľadne, lebo Okresný súd Ulanbatár I. je už teraz zavalený prípadmi a problematikou autorského práva sa tam zaoberá jedine jeho ctihodnosť JUDr. Rambutan Pazuch, navyše súdny poplatok sú tri kože z jaka a medený kotlík, no komu by sa s tým chcelo zasierať, meh... A podľa mňa to netreba vidieť až tak negatívne. Jednak je to oveľa väčšia prdel ako originál (inak odporúčam prečítať aj nasraté komenty pod videom) a dvojak, ktorá slovenská speváčka sa môže pochváliť tým, že prerazila až v Mongolsku???
„Biznis“
Samoobslužné pokladne
Vianoce klopú na dvere, a teda je najvyšší čas kúpiť svojim blízkym nejaký pekný darček.
No a hlavne bude 5 dní voľna a z toho až jeden deň budú obchody zavreté, takže bude treba zase nakúpiť štrnásť pecňov chleba, pol cisterny mlieka, sto vajec, štyri štangle loveckého a pol svine. Nech aj tí vyberači kontajnerov niečo majú z tých Vianoc, né, piči? No a pri tomto nakupovaní sa vám môže stať, že dostanete dobrodružný nápad zaplatiť pri tzv. samoobslužnej pokladni. Poviete si, „čo by sa tak asi mohlo stať?“ a vôbec vám nenapadne, že táto veta je jednou z najčastejších pred smrťou alebo iným prúserom.
A stať sa môže napríklad toto:
Prvé tri položky, všetko vyzerá v pohode, skenery pípají, LCD-čka svítí, váha měří a stírače stírají. A potom sa zrazu ozve tá teta, čo tuším hlási aj zastávky v autobusoch, ale nepovie „nasledujúca zastávka Vrančovičova“ ale „Na váhe sa nachádza nepovolený tovar. Odoberte tovar a pokračujte v nákupe“. Čodopč? To nie je zubná pasta, ale plutónium? Pre istotu som ju ale zobral preč a vyzeralo to, že to zabralo a môžem nakupovať ďalej, síce so zubnou pastou v ruke, ale predsa. No moja úľava trvala asi iba dve sekundy, lebo hneď sa stalo to isté. To už som sa zmätene začal obzerať okolo seba v naivnej viere, že to nebude fungovať aj ostatným a môžem si pripadať ako menší debil. Ale všetci ostatní sa tvárili, že im to normálne funguje. Zmrdi. No dobre, tak odoberiem ešte oštiepok? Jééj, funguje to a... Ale piču, nefunguje... To už naozaj začínam rozmýšľať, že by som sa nenápadne vytratil. Veď som ešte vôbec hladný? A musím vôbec chodiť nakupovať? Nezotročil nás tento konzum trochu? A musím vôbec jesť? Veď to, že som sa nikdy nepostil, neznamená, že sa to nedá. Nemôžem prežiť iba syntézou aminokyselín a prijímaním vesmírneho žiarenia ako Šuvadová? Nemohol by som radšej.... „Na váhe sa nachádza nepovolený tovar...“ Ááá, snažím sa nadviazať očný kontakt s obsluhou, ale týpek sa tvári, že ma nevidí. Tak to skúsim ešte trikrát, ale snaha zistiť, či do ilegálneho spotrebiteľského koša prepadlo maslo alebo pletenka neprináša žiaden úspech. Asi začínam byť trochu nápadný, lebo cítim na sebe pohľad obsluhy. Konečne. Zatvárim sa najbezmocnejšie ako viem, týpek sa zase zatvári „no jasné, ďalší retard“ a nákup nablokujeme. Spolu. Dvaja. Na samoobslužnej pokladni. Časová úspora voči klasickej pokladni – mínus osem minút. Preto vás vyzývam, plaťte pri normálnej pokladni. Jednak nebudete za retardovanú sirotu a dvojak nebudete kradnúť pokladníčkam prácu. Win-win!
P.S.:
Vianoce klopú na dvere... eh... atakďalej, takže keby ste ich ešte furt nemali dosť, vypočujte si nový vianočný track od slečny Mirgovej, ktorá melódiu klasického do-re-mi-fa-so doplnila o krásne škôlkárske rýmy. Endžoj!
