Hľadači stratenej archy
Ako deti mali mnohí z nás hlinené prasiatko... Poniektorí ho strovili potom, čo ich privítalo životné obdobie vysedávania na lavičkách, nuž ale stále máme medzi sebou množinu tých, čo holdujú zberu mincí závratnej nominálnej hodnoty. Túto záľubu určite ocení každý pred ktorým platia a nezbedné mince sa zatúlajú do rôznych útrob šatstva a veľká pátracia akcia pretkaná vetami ako „určite to ečko dakde je“ či „veď som to rátal“ na úkor vášho voľného času môže vypuknúť.
Samoobslužne nesamoobslužní
Ako už správne tušíte, niečo také ako pokrok neobchádza ani krajinu, kde máme aj také dačo ako je sneHuliak Očová. A tak aj do naších končín dorazilo niečo také intuitívne ako samoobslužné pokladne. Kým doteraz náš bohabojný národ s obľubou mindžoval na pokladníkov, s povrchným pohľadom hľadel na nich ako na menejcenných, teraz sa presunul do ich role. A to sa nemalo stať. Reťazce preto prezieravo postavili do oblasti týchto diablových strojov pána/pani „Strážna veža“, ktorá má riešiť trable s obsluhou týchto pekelných strojov. A tých je nemálo. Zadať niečo ako množstvo rožkov? Prekérne! Položiť to čo oskenujem do priehradky? Neľudské! Obzvlášť zákerným je chýbajúci štítok váhy z oddelenia ovocia zeleniny? Podľa vzoru RUNNERA utekáme na dotknuté oddelenie... Že je vedľa samoobslužných pokladní váha na to určená? Šokantné! Ďalšou zákernosťou je uplatnenie bločku z fľaškomatu... Oskenuje, priehradka kde to má vhodiť začne blikať. Prečo? Snaží sa ho pokladňa zbaliť? Samozrejmosťou je, ak sa podarí aj zaplatiť, zobrať si tovar predtým než vylezie doklad o zaplatení čo pekelný stroj uvedie do chyby...
A vtedy, sledujúc týchto pochábľov si človek uvedomí, že táto vychytávkalapávka je tu na to, aby sa tok davu zrýchlil....
Baba milión
Tieto typy sa vyskytujú v trafickách. Ešte keď som holdoval tabakovému dymu, bežne sa mi stávalo, že po výdatnej tortúre pri pokladniach som sa zastavil v traficke, po 20 kusov obľubených cigariet. Ako na potvoru boli mojími súputníkmi skalní fanúšikovia filmu Šťastie príde v nedeľu (1959), čo sa nich prejavilo chorobným optimizmom a vierou vo výhru. Akéžeto sklamanie a neveriace vyčítavé pohľady, že nie je možné aby z 10 tiketov nevyšiel ani jeden. A Špagetoš tam stojí, vonku je december, a sneží, a...čo som to chcel? jaj a keď už už verí v to, že sa dostane na rad, za 20 nanosekúnd si kúpi 1 cigy, trafikantka dá babe milión záludnú otázku, či chce aj žreb... jasné 10, každý si musí vylosovať osobitne... DPČ.
No a v momente keď je podané, vybrané žreby, baba milión vytiahne vernostnú kartu... a idú sa kupovať cigy, za body... Špagetošová frustrácia sa dá krájať, vytiahne telefón a smutne si pustí toto: https://www.youtube.com/watch?v=CdgztCPp8Gk&list=RDCs6DGj_Q800&index=2
Vidíme si nabudúce!
