3...2...1 štart

500plný, brzda P5nerež,

50 P9, 100 L7,

50 križovatka P6dlhá stredom,

300stredom, L5rež

 

Takto som si predstavoval rally, ktorá ma čakala. Predstava značne poznačená hraním všetkých tých Colinov McRaeov, Richardov Burnsov a ďalších rally simulátorov. Realita bola, ako to už v živote býva, trochu iná.

 

Na ksichtoknihe som členom skupiny kaderníkov, ktorí síce nestriháme vlnky na hlave, ale rovno režeme zákruty. A na konci sezóny prišla pozvánka na jednu skúšobnú akciu konajúcu sa u nás na Myjavských kopaniciach. Orientačná rallye BH 2019 level kopanice. Kontrola môjho kalendára, kontrola kalendára mojej drahej. Máme čas, paráda. Máme doma deti, hmmm, MX-5 ostáva doma, ideme hybridným 4x4 mastodontom. V propozíciách k súťaži je zákaz použitia GPS ako takého a orientácia bude len podľa itineráru, autoatlasu a kompasu. Celkom ma pobavilo, že v trnavskom nákupnom centre sme kúpili poslednú mapu, aj to v mierke 1:200000, ideálna bola 1:100000 a posledný kompas (čo máte s tými kompasmi, tento týždeň sa predávajú lepšie ako tepláky - predavačka). Príprava spočívala v zopakovaní si práce s kompasom, aby som vedel, kde je sever a odhad trasy na mape, čo nám vyšlo tak na 50%.

 

Sobota ráno. Dostávame itinerár. 3...2...1...štart.

 

Vydaj sa na sever. Na prvej odbočke v obci Vankovia odboč doprava. (Tu končí zhoda s úvodom). Na T križovatke s veľkým trojuholníkom odboč doľava - na sever. Odboč doprava na Poľanu (Y križovatka). V mieste, kde začína laz (Poľana) a je aj parkovisko pri rozhľadni, odboč vpravo medzi chalupy. Drž sa stále úzkej kľukatej asfaltovej cesty. Po asi 2,5km, u Pánikovcov, sa cesta stáča doprava a rozširuje. Po necelom kilometri, na križovatke v tvare Y odboč prudko doľava z hlavnej, smer Štenberek. Prejdi cez Štenberek na Starú Myjavu, na T križovatke odboč doľava na hlavnú cestu. Hľadaj horný koniec priehrady.

 

Nádherný úvod do pretekov. Cesta ako v pravej rally, úzka, kľukatá, miestami neprehľadná a značne uskákaná. A k tomu bežná sobota na kopaniciach, vojdeš medzi dve chalupy a na ceste sa prechádza kačica, domáci nechápavo hľadia, čo tam chcú turisti a ešte netušia, že ešte tade preletí 23 ďalších áut. No preletí, až tak rýchlo sa ísť nedá, znížené a tvrdé podvozky namietajú. Už som písal, že sú cesty uskákané?

 

V cieli prvej etapy sme mali nájsť informačnú tabuľu a z nej, podľa číselného kódu, vyskladať požadované písmená. Prvé číslo je riadok, druhé číslo je slovo a tretie je písmeno v slove. Po overení správnosti písmen sadáme do auta s tým, že ďalšie body itineráru doplníme počas jazdy ku križovatke. Malým navigátorkám sa podarilo názov dediny vylúštiť, ale tá bola až na Záhorí. Tu niečo nesedí. Zastavujeme a dešifrujeme ďalší bod, je 10km od nás. Vyrážame a navigátorky pokračujú v lúštení. Cesta je krásna, kľukatá, kopček strieda dolinu. Užívam si adrenalínovú jazdu. Pasažierky ani nie. Vplyv čítania na žalúdok počas nekľudnej jazdy poznáte. Alzáci sa vyhrážajú znečistením interiéru, spomaľujem. Itinerár vyplníme až pri plnení úlohy. Zelená farba ustupuje postupne ešte ďalších 20km.

 

Poznámka pre budúcnosť: Inštrukcie vyplniť hneď pri informačnej tabuli, kľudne pri káve a koláčiku. Zároveň si logicky usporiadať všetky miesta, ktoré musíme prejsť.

 

Ďalšia dedina sa volá Šance, hľadáme ju podľa registra v atlase, viem ako sa tam dostaneme. V dedine sa nám nedarí nájsť pamätník a otáčame sa až na Morave. Na hranici posielame baby do zmenárne, kde im zamestnanec odporúča použiť gúgel, lebo on je moravák a netuší, čo je na slovenskej strane. Lenže povolený vyhľadávač je len ten, že otvoríš okno a opýtaš sa okoloidúceho. Spýtali sme sa a našli sme. Malý náhrobok vodkového sovietskeho poručíka Smirnova. Až v cieli nám povedali, že sme Šance uhádli, ale netrafili tie správne. Mali sme ísť do osady u Sabotú, dnes známe ako Vrbovce-Šance. Iróniou je, že sme sa tu lúčili s jedným z organizátorov pred 2 týždňami. Ten správny pamätník je pripomienkou boja proti Uhorsku pod vedením Slovenskej Národnej Rady. Kto by dnes bojoval za Národnú Radu?

Letíme ďalej. Áno letíme. Široká a rovná cesta umožňuje jazdu povolenou rýchlosťou. Rýchle splnenie úlohy na námestí v bydlisku najväčšej vrahyne sveta. Keďže sme na domácej pôde, užívame si cesty Kopanicami. Ďalší cieľ je agropenzión. Máme nájsť rebriňák na dvore. Na dvore nič nie je. Rozmýšľam, aká je cena rebriňákov, keď len tak zmizne. Domáci nám vysvetľujú, že je len 2 týždne premiestnený, súťaž sa pripravovala pred mesiacom. Nevadí, robíme fotku rebriňáku s dobovým bilbordom. Blízko tohto bodu sa nachádza aj skok na ceste. Predstavte si kľud na lazoch, vtáčiky popiskujú, lístie šumí vo vánku. VRRRRM VRRRRRM DRRRRB VRRRRRRRRM. Lístie šumí vo vánku a malý modrý Citrón C2 VTR mizne za zákrutou.

Ťažká úloha nás čaká po nájdení mlynu. No nájdení, jazdím okolo tak 2x za týždeň. Na otázky o ňom som vedel z hlavy odpovedať presne na žiadnu. Taký som všímavý. Má funkčné koleso poháňané vodou, ale koľko má to koleso lúčov? Napočítať 12 lúčov na krútiacom sa kolese je dosť náročné. Majiteľ mlynu po čase rezignoval na očumovačov a flegmaticky hlásil správne odpovede. Po vyriešení tejto úlohy sme sa rozhodli pridať, výlet to bol fajn, ale my sme predsa na pretekoch a aj tak nás čakali celkom dlhé presuny cez Záhorie. Presne to Záhorie, kam nás smeroval neusporiadaný rozpis. Cestou stretávame rodinky na výlete, hríbarov, motorkárov a zrazu aj prvých súperov. V protismere. Usporiadali si rozpis v opačnom poradí. To bolo na súťaži zaujímavé. Variantov na prejdenie trate bolo nespočetne. Optimálna trasa mala cca. 190km. My sme najazdili 211, rekordér mal 350km a svoje auto s vagínou v RS prevedení dva krát tankoval. Asi sa minuli deti okolo cesty.

V Bilkových Humencoch nachádzame niečo ako morový stĺp, zatúlaného jazvečíka a posádku z NewCastlu. Majú prejdené 3 body z desiatich a zjavne nevedia ako ďalej, berieme ich do vleku a prevedieme našimi 3 poslednými bodmi. Prvý je Miléniový kríž. Už sme tu pri našich výjazdoch boli. Stále nechápem význam tohto kríža nad Senicou.

 

Už len zistiť rozpis služieb pri kosení okolo náhradnej priehrady, ktorá zastupovala kunovské more, keď bolo vypustené a v dedine, ktorá susedí s naším mestom, nájsť dom s kupolou. Brnkačka. Omyl. Chyba na záver preteku. Ako dom s kupolou sme označili kostol, ale v dedine vraj je jeden netypický dom. Stále som si to nebol overiť.

Asi ste čakali dramatický záver, autá vedľa seba, zrkadlo na zrkadlo. Únava z celého dňa bola značná a tak sme vynechali naháňanie sa za autom pred nami a posledné kilometre prešli v kolóne bežnej premávky.

 

Dojazd do cieľa bol presne ako som čakal, vrelé uvítanie a konečne opadlo celkové sústredenie. Zvládli sme to. Čas: 5:45. Čo bolo dôležitejšie, body za úlohy a tých bolo dosť.

 

Jáj. Vyhrali sme.

 

Týmto ďakujem Radovi a Lacovi za zorganizovanie preteku. Bol to skvelý zážitok a chystáme sa na ďalšie kolo.