Opäť som zasadla k bedničke, aby som sa dozvedela, aká revolúcia medzitým nastala v reklamnom priemysle, a nestačila som sa čudovať. Odpusťte mi menšiu časovú nekonzistentnosť a fakt, že javy spomínané v tomto článku sa nedali v telke uvidieť počas toho istého obdobia, ale keďže nevlastním televízor, a jeho sledovanie pre mňa hraničí s exotikou, mi jedno sedenie na napísanie článku nestačí, pretože bloky reklám sa neustále opakujú, musím teda čakať, kým ma nejaký majiteľ televízora opäť pozve na návštevu.

 

Neoddeliteľnou súčasťou televízneho vysielania sú, samozrejme, reklamy. Reklamy mám rada, lebo sú pre mňa nekonečným zdrojom absurdnej zábavy. Mám si napríklad kúpiť nejaký BB krém proti šedi na tvári. Čo je vlastne BB krém? Krém pre bledé buchty? A prečo by som mala mať šeď na tvári? Ide o nový druh plesne? Nestihnem v duchu vyriešiť túto otázku, pretože vzápätí nasleduje scéna z fitnescentra. Prichádza Saša Jány s vyfúkanou ofinou a ja automaticky očakávam, že pôjde o reklamu na šampón.


Muž: „Ahoj, nezacvičíme si spolu?“

Žena: „Nie, práve som skončila.“

Muž: „Ale veď vyzeráš tak sviežo!“


Prvý tip bol nesprávny, hovorím si, určite je to reklama na antiperspirant. Prichádza však druhý muž, vyťahuje zo športovej tašky nádobu a vysvetľuje: „No aby nie, veď má nový Perwoll!“ Musím každopádne uznať, že pointa bola svieža a nečakaná. Konkurencia stavila na tradičný príbeh: zašpiním sa – operiem, ktorý sa blíži realite viac ako príbeh, v ktorom sa človek dopotí vo fitku ako divá sviňa, ale vďaka opratým teplákom stále vyzerá veľmi sviežo. V konkurenčnej reklame si teda po výkriku: „Doliatie motorového oleja nie je žiadny problém!“ ženská ten motorový olej preleje cez švonec bielej blúzky, ktorý jej vliezol do motora, čiže to problém v konečnom dôsledku asi je. Nepokladám sa za expertku na pranie montérok, ale elegické konštatovanie: „Toto budem musieť prať pri veľmi vysokej teplote“ mi pripadá nie celkom erudované. Myslím, že motorový olej je voči horúcej vode odolný a na jeho odstránenie treba prinajmenšom Perwoll. Voziť v priehradke na rukavice.

 

Človek nie je len praním živý a mal by si preto dať jogurt s „ovocíčkom“. Slovo „ovocíčko“ ma motivuje kúpiť si taký jogurt asi ako comic sans v menu reštaurácie k tomu, aby som z nej namiesto objednávky vyskočila zavretým oknom. (Odmietam jesť v podnikoch, kde majú v ponuke „gordon blue“, pustené rádio, studené červené víno, kde čašníčka moje [latte makiato] opraví na [latte mačiáto], a nachádzajú sa tam deti do 5 rokov. Inak sa pokladám za pomerne nenáročného človeka).

 


Nie, nevojdem ani do reštaurácie, kde majú „vypapávku“, pretože to prekračuje moju mieru tolerancie na debilnosť a nezachránia to ani maslové zemiačiky.

 

Reklamný blok zatiaľ ukončuje supermarket ponúkajúci teplovzdušnú kulmu, drevené uhlie a vŕtačku. Zrejme, aby si človek mohol natočiť vlasy, podpáliť sa, a potom si urobiť lobotómiu. S vŕtačkou to pôjde rýchlejšie.

 

Prepínam na televízne noviny a teším sa, že môj všeobecný prehľad obohatia vedomosti o tom, koho, kde a ako zabilo, čo môžem využiť pri naplánovaní vraždy človeka, ktorý nemal Boha pri sebe a vymyslel slovo „vypapávka“ tak, aby vražda vyzerala ako nehoda. Z informačne nasýtenej reportáže o varení piva sa dozvedám, že „súčasťou varenia piva je aj takáto para, ktorá stúpa z tohto kotla“. Prekvapivú informáciu ilustruje akčný záber plný emócií na kotol, z ktorého stúpa para. Nasledujú rozhovory s troma kaderníčkami o tom, že si v lete nemám fénovať vlasy, na ktorej je zaujímavé iba to, že dve z troch kaderníčok ráčkujú, a jedna má umelecké meno Mimi Pelikan. Teda, aspoň si myslím, že to bolo umelecké meno. Potom som zrejme upadla do katatónie, lebo si spomínam až na Zvieratko na záver. Pozerám, že štandard klesol, lebo namiesto dementného, ale aspoň vlastnoručného natáčania kačičiek a mačičiek už dávajú cudzie videá z youtube. V stručnosti, malý slon spadol do detského bazénika. Oveľa zábavnejší ako samotné video však bol jeden z tých kratučkých pridrbaných rozhovorov, ktoré moderátori vedú medzi jednotlivými reportážami:


– Kvalitný bazén vydržal, nepraskol.

– Veľmi kvalitný, hej.

 

Prepla som na ruské správy, lebo som chcela vedieť, či aj oni majú zvieratko na záver. Aby som vás uviedla do obrazu, Rossija 1 je štátna televízia, čiže niečo administratívne ako STV1, ale kvalitatívne skôr porovnateľné s komerčnými televíziami. Tam som sa v reportáži dlhšej, ako bolo zábavné, dozvedela, že Rusi dávajú šoférovať auto malým deťom, na čo sa prišlo tak, že istý Aleksander sa natočil, ako ide po diaľnici a jeho štvorročné dieťa krúti volantom. Aleksander bol jednoduchý proletár, a nenapadlo mu nič lepšie, ako to video upnúť pod vlastným menom na youtube. K problematike sa vyjadril dopravný expert, detský lekár, psychiater, policajt, hrobár, kozmonaut a zrejme aj astrológ, pretože to malo asi desaťminútový priestor. Ďalšia reportáž bola ešte lepšia, lebo bola o tom, ako v Rusku oslavujú Ďeň vojenského letectva. Oslavujú ho tak, že príslušne oblečení námorníci šantia po námestí vo fontánach, vyzerá to trochu ako gay pride, čo je zaujímavé, pretože Rusi sú v tomto veľmi konzervatívni, a „propagácia homosexuality“ je v niektorých mestách dokonca trestná. Okrem toho dosť fičia na svojej armáde a jej prezentácie sú pomerne populárnou zábavou pre ľud, takže na námestí okrem šantiacich námorníkov vystupovali aj vojaci predvádzajúci bojovo-tanečné choreografie. Štyri páry mužov v maskáčoch a kanadách začalo rytmicky zápasiť na zemi, potom vyskočili, urobili živú pyramídu a štyria ďalší vojaci rozostavení okolo nich strieľali zo samopalov do vzduchu, a ľudia jasali. Celé sa to odohrávalo pod panelovou maľbou s vojenským motívom.


Po novostiach ma môj daily male donútil pozerať pekelnú ruskú estrádu. Tvrdil, že ide o súčasť nášho skúsenostného komplexu, keďže sme obaja rusisti. Ja zase tvrdím, že ruská estráda je na pi*u. Ak sa vám páči Uragán, Senzi Senzus, Superstar, Slovensko má talent, máte záľubu v travesty show, a urobili ste si vŕtačkou z Lidlu lobotómiu, je možné, že sa vám bude páčiť aj ruská estráda. Je však pravdepodobnejšie, že počas vypichovania si vlastných očí budete ďakovať, že sa sojuz rozpadol. Teda, niežeby západné formáty boli menej príšerné, ale Rusi to spojili do eklektického guláša, ktorý prekonáva aj skutočne divoké sny skoksovaných slovenských producentov. Tak napríklad v jednej šou, v ktorej amatérskych spevákov namaskujú ako populárnych interpretov, tak, že si môžete vypočuť dve rôzne Ally Pugačovové, z ktorých jedna je Aziatka gruzínskeho kráľa popu (nie Jacksona, normálne nejakého ich populárneho speváka s podobným 80's imážom), či operného speváka – transku. Transka tú súťaž, ktorú som musela pozerať, nakoniec vyhral/a. Ešte lepšia šou ako toto, je niečo ako súťaž v skákaní z mostíka do bazéna. Normálne tam sedí porota ako Bílá so Slávikom v Talente. Účastníci sú opäť amatéri, ukazujú dokrútky z ich tréningov a života..., a spieva sa tam. Čo vám poviem, ešte stále sa je kam pohnúť.

 

EPILÓG

 

Gumení mimozemšťania letia okolo zeme v kozmickej lodi. Záber na lietadlovú loď – z neba k nej letí ohnivá guľa. Sci-fi? Reklama na prací prášok? Loď vybuchuje. Úvodné titulky. Názov filmu.

 

Ž R A L O K Y

 

Je čas ísť spať.

 


Pic by Odinrules