Ako správny lajfstajlový magazín vám na vaše obrazovky prinášame jedinečnú recenziu porovnania kvality dvoch najznámejších festivalov na Slovensku, aby sme vám pomohli pri rozhodovaní, na ktorý festival ste tento rok mali ísť. Zárukou kvality je, že autor sa tento rok zúčastnil polovice týchto festivalov a absolvoval presne štrnásť minút koncertov, takže sa nemusíte báť, že na vás vyskočia výrazy ako minimalistická éterická postpunkerka alebo organická kapela, hrajúca nežnú elektroniku, pretože o hudbe tu nebude ani slovo.
Parkovanie
Neviem či som mal iba šťastie, ale počas dvoch ročníkov Grape-u, ktorých som sa zúčastnil, som zaparkoval za pár minút, zatiaľ čo kolónu na Pohodu som rýchlejšie, ako za pol hodinu, ešte v živote neprekonal. Jednoznačné body pre Grape. Aby to nebolo úplne jednoznačné, tak hroznoví organizátori si povedali, že číslovanie radov je zbytočnosť, čo ocenili ľudia, hľadajúci auto v daždi počas sobotnej noci. Sú to presne takéto no brain drobné triky, ktoré Grape nevie odkukať od Pohody a zaostáva tak o tri kolečká a toto je jeden z nich.
Stanovanie
Body pre Pohodu. Grape dáva ženskému osadenstvu bez orientácie ďalšiu facku a ani stanové mestečko som nevidel rozdelené na zóny. A tak majú ženy pri nočnom hľadaní stanu o zábavu postarané. Aby som nebol zase za sexistu, tak aj opití muži to majú naprd. Nemusíte mať práve Nobelovu cenu za mier, aby vám napadlo, že by nebolo zlé pomôcť ľudom inými orientačnými bodmi, ako "henten zelený stan Treksport". Ak sa mi tu chystá niekto mindžovať, že si ani neviem zapamätať, kde parkujem a spím, tak vám ušetrím čas: nemal som s tým problém, ale kopec ľudí malo. Späť k stanovému mestečku. Neviem, koho napadlo postaviť Toitoiky tak dva metre od stanov. Teda, skôr neviem, prečo si ľudia postavili stany tak blízko hajzlov, len preto, že mohli? Hajzle boli samotná kategória, ale k tomu neskôr. Vlastne, prečo nie hneď teraz?
Hajzle a voda
Mne to príde jednoduché, ak je na Pohodu trikrát väčšia kapacita, tak na Grape objednám trikrát menej hajzlov a požiarnických áut s vodou. Neviem, či to bolo zlým rozmiestnením, ale doplnenie vody na Grape bol minimálne desať minútový proces, na hajzle boli rady, ako na Škodu 105 kombi v osemdesiatom šiestom a čo si budeme klamať, boli dosť osraté a hajzlák som nikde nevidel. Grape znova prepadáva, lebo keď som chcel na Pohode doplniť vodu alebo ísť na hajzel, tak som povedal ostatným, aby chvíľu počkali, zatiaľ čo na Grape som sa musel dohodnúť, kde sa stretneme o pol hodinu.
Pivo a iné duševné rozkoše
Mať lepšie pivo ako na Pohode je veľmi jednoduché, lebo tam majú Zlatý Bažant. Čo ale z toho, keď sa toho piva nedočkáte. Organizátori za to asi moc nemôžu, ale nič vás neprinúti rýchlejšie prejsť z piva na víno, ako keď vám o ôsmej večer povedia v jednom výčape, že im došlo pivo (v prvý deň festivalu) a v druhom si počkáte polhodinku a viac. Personál na Grape bol z kategórie to najlepšie z pracovnej ochoty, takže pri objednávaní som musel kričať a mávať na okoloidúcich barmanov, ktorých zaujímala podlaha viac, ako ľudia stojaci pri bare a nič ma nepoteší viac, ako doprosovať sa ľudí, aby si robili svoju prácu. Okrem toho, keď ste chceli vrátiť zálohovaný pohár, tak na to nebol zvlášť človek, ale museli ste si znovu vystáť rad spolu s ľudmi na pivo, because fuck logic. Čakanie v radoch je hlavný atribút Grape-u. Fail roka vyhráva autodrom na Grape, kde sa lístky nedali kúpiť, ale museli ste ich dostať od dievčin, ktoré sa potulovali niekde v areáli. To je rovnako dobrý nápad, ako zimná vojenská kampaň v Rusku, už na papieri to vyzerá dosť na hovno a potom na živo je to katastrofa masívnych rozmerov. Chlapík, ktorý obsluhoval autodrom a kontroloval lístky, bol z ľudí, pýtajúcich sa, kde sa dajú zohnať lístky tak veľmi nadšený, že radšej vypol autodrom.
Ľudia
Na oboch festivaloch nájdete klasickú zmes hipsterov, ktorí vôbec nie sú pózeri a idú si svoj vlastný bradatý štýl, ktorý je úplne originálny, takže vyzerajú všetci rovnako. Grape má podľa môjho odhadu nižší vekový priemer, čo je fajn pre estétov/stalkerov a iných fanúšikov mladých ženských tiel, na druhej strane máte väčšiu pravdepodobnosť, že rovno pri vašom stane bude skupina mladých chujov, kričiaca "hovno". Ak toto náhodou číta niekto, kto na festivale kričí hovno, tak nech sa prosím uškrtí káblom od myši, čitatelia na mobilných zariadeniach si ich môžu strčiť do oka. Súčasný trend mládeže sú selfie sticky, lebo už nie je dosť cool držať mobil v ruke. Ak máte chuť týmto ľudom selfie tyč vytrhnúť z ruky a mlátiť ich ňou po hlave, čo je mimochodom najpraktickejšie využitie tejto chujoviny, tak vás na oboch festivaloch budú veľmi svrbieť ruky. Z blízkych kontaktov s hip mládežou vyberám tento - mladík stojí pri hadici od požiarneho auta, ktorú má strčenú vo fľaši a čaká kedy začne tiecť voda. Na moju dobre mienenú radu, že tieto autá používajú novú technológiu, kde sa musí na spustenie vody otočiť kohútikom, mi odpovedá "Dobre, veď nehejtuj hneď, som tu prvýkrát." Skoro som sa nad sebou zamyslel.
Ktorý festival si vybrať
Hádam nečakáte rozumnú radu? Napriek všetkému má Grape oproti Pohode svoje plusy, konkrétne je menší a lacnejší, niečo ako Bratislava a Košice. Jedno je metropola, spĺňajúca aj najprísnejšie nároky na kvalitu (ehm), zatiaľ čo druhé je len malá dedina, kde máte všetko po ruke, ale služby nič extra. No je to lacné. Ak je vašou hlavnou festivalovou náplňou prechádzanie z bufetu do bufetu a občasné vypočutie si náhodného koncertu, tak je Grape lepšou voľbou, lebo nachodíte o desať kilometrov menej, ako na Pohode a lístok máte o polovicu lacnejší. Ale ak ste boli na Pohode, budete sa na Grape čudovať, ako je možné, že furt stojíte niekde v rade a pritom je tam trikrát menej ľudí, ako na Pohode.
Bonus - Piešťanský podnikateľ
Trojica nie mladých, ale ani nie veľmi starých chlapcov sa v sobotu vyberá na Sĺňavu za vodou, tieňom a hajzlami so záchodovým papierom. Po scénickej jazde Piešťanmi a priľahlou dedinou Banka, ktorá vôbec nie je po ceste ("Ja som tu bol štyrikrát na seminári, ja to tu poznám"), naši hrdinovia konečne prichádzajú k vode. Za zákrutou vyskakuje mladík v reflexnej veste a pýta sa, či sme sa došli pozrieť na závody vznášadiel. Vravíme, že nie, že sa chceme kúpať a pýtame sa, či sa to tam dá a dozvedáme sa, že jasné, v pohode, ale zaparkovať musíme tam, kde sme, lebo pri vode už nie je miesto. Tak za dve eurá parkujeme na lúke, čo je vždy dobrý nápad, keď je vonku tridsaťpäť stupňov a kilometer sa prejdeme k priehrade, kde nájdeme asi dvadsať prázdnych miest na parkovanie zadarmo a kúpať sa samozrejme kvôli súťaži nedá. Dobre investované peniaze.
