Pani Elvíra sedí v kuchyni a zamračene hľadí na účty, upomienky z banky a listy od exekútorov. V jednej ruke drží cigaretu, v druhej úmrtný list svojho manžela, ktorý mal pred pár týždňami smrteľný úraz v robote. Pracoval v miestnej fabrike pre talianskeho podnikateľa, tak ako väčšina ľudí z jeho okolia. Zanechal za sebou nesplatenú hypotéku na dom, dospelú dcéru, ktorá sa vydala a žije v zahraničí a deväťročnú Karolínku, ktorá sa práve vracia zo školy. Ako vkročí do domu, vidí svoju mamu sedieť v kuchyni s tvárou v dlaniach, lakťami opretú o stôl. Napriek smradu od horiacej cigarety k nej pristúpi a pochváli sa, čo nakreslila na výtvarnej a kam pôjdu na výlet na konci roka. Jej naivný hlas a nevinné rozmýšľanie Elvíru v tejto ťažkej situácii na chvíľu rozveselia, ale okamžite si uvedomí,, že na ten výlet nebude mať peniaze. Dcéra je príliš mladá, aby pochopila, že z invalidného dôchodku ledva vyžijú a výlet neprichádza do úvahy. Ticho preruší Karolínka.
KAROLÍNKA
Lucka a Janka sa budú hrať u Janky doma, môžem ísť aj jaaaa?
- pýta sa neisto
ELVÍRA
Veď ste boli spolu celý deň v škole! Nestačilo?
KAROLÍNKA
Próósííím, Janka má nové šaty a mamina jej nedovolí v nich ísť do školy, lebo by ich zašpinila! A okrem toho, musíme sa dohodnúť, čo si zabalíme na ten výlet!
Pani Elvíra jej napokon dovolí ísť a povie jej, že ju odprevadí. Stále si však nevie predstaviť, z čoho výlet zaplatí. Na druhej strane nemá srdce povedať “nie” malej dcérke.
Vonku je búrka, fúka silný vietor. Blížia sa k domu, kde býva Janka, keď sa Karolínka zohne, lebo našla na ceste mincu. Veľmi sa poteší, ešte nikdy nenašla peniaze! Už aj plánuje, ako ich minie na zmrzlinu na výlete na konci školského roka. Vysvetľuje mame, ako si za tie peniaze pozve kamarátky na zmrzlinu, lebo zatiaľ ju vždy pozívali ony!
KAROLÍNKA
Ešte mi aj ostane!
ELVÍRA
Dobre, láska, ale daj tú mincu sem, lebo ju náhodou stratíš. Pozri, už sme tu!
Otvoria sa dvere na peknom veľkom dome na Dubovej ulici. Vo dverách stojí Kika, staršia sestra Janky. Sľubuje Elvíre, že dá pozor na dievčatá. Keby sa niečo stalo, zavolá - ubezpečí Elvíru a rozlúčia sa.
Pani Elvíra sa cestou domov zastaví v krčme, pozdraví známych, ale sadne si za prázdny stôl, sama. S výčitkami svedomia, ale z posledných peňazí, si objedná deci lacného vína a pomaly popíja. Dôchodok príde budúci týždeň, na všetko vystane - upokojuje samu seba.
V krčme je veľký hluk, niekto oslavuje narodenie dieťaťa a ona spomína, ako sa tešila na obe dcéry, keď sa narodili. Bolo to dávno, manžel ju obskakoval celý čas, keď bola v nemocnici a aj neskôr, keď sa odtiaľ vrátili. Boli to najkrajšie roky jej života, spomína na to obdobie rada. Teraz po manželovej smrti ostala na všetko sama.
V krčme je aj herňa, odkiaľ vyletí pán poslanec Kecal. Je zjavne podnapitý, ale rýchlym krokom sa vracia späť k svojmu stolu, kde doteraz popíjal. Pozdraví pani Elvíru, ale tak nemotorne sa snaží predrať medzi stolmi, že jej vyleje víno na zem. Ospravedlňuje sa, trvá na tom, že jej zaplatí celú fľašu. Pani Elvíra o tom najprv nechce ani počuť, ale peňazí nemá nazvyš, víno jej chutí. Dovolí Kecalovi kúpiť tú fľašu, napokon si aj štrngnú, Pár pohárov spolu vypijú.
Keď sa Kecal vráti k svojmu stolu, pani Elvíre sa už točí hlava z vína. Je smutná a naštvaná, cíti sa stratená. Nemá z čoho zaplatiť účty, jej dôchodok stačí ledva na jedlo. Aby toho nebolo málo, Karolínka sa už teší, ako pôjde na školský výlet s kamarátkami. Nemôže ju sklamať... Keď jej zaplatí výlet, nezostanú peniaze na účty a môže hroziť exekúcia. Musí pozbierať všetky úspory, aby mohla dcérke zaplatiť ten sprostý výlet! Hnevá ju to, nechápe, prečo sa jej toto deje. Odkiaľ teraz zoženie peniaze?! Uvedomuje si, že zastaviť sa v krčme tiež nebol dobrý nápad. Aj keď jej Kecal zaplatil fľašu vína, minula aj to málo, čo má.
Kecal je dobrý človek, - pomyslí si. Ale čo ho napadlo kúpiť celú fľašu? Išiel z herne, určite vyhral peniaze! S rozžiarenými očami sa díva na dvere, ktoré vedú do zadnej miestnosti. Toľko ľudí už vyhralo na automatoch, raz sa môže usmiať šťastie aj na ňu. Taká menšia výhra by prišla vhod, teraz, keď stratili stály príjem, navyše je tu ten výlet a Karolínka sa už s kamarátkami dohadujú, čo si zbalia na cestu. Škoda, že nemá pri sebe žiadne peniaze. Alebo má? Rýchlo si prezerá vačky a padne jej do ruky minca, ktorú dnes našla Karolínka. Tú nemôže minúť! - ozve sa svedomie. To nie sú jej peniaze. Dcérka má s nimi už plány, tie sú už vlastne minuté. Odpije si z pohára a začne samu seba presviedčať, že ona je predsa dospelý človek, ona musí na seba zobrať zodpovednosť a za každú cenu získať nejaké peniaze na domácnosť. Postaví sa a sebavedome, rýchlym krokom sa vyberie do herne.
Ako vkročí do herne, zacíti príjemnú, sladkú vôňu, veľmi ukľudňujúcu. Kade sa pozrie, všade blikajú svetielka. Počuje opakované zvučky hier, nadávky a vidí, ako dvaja páni veľkého vzrastu vyhadzujú poštára Denisa z herne. Pani Elvíre sa trošku stiahne žalúdok, ale pokračuje ďalej, kým nenájde voľný stroj, svoju mašinu na šťastnejší život. Víno jej stúplo do hlavy, ale sľubuje si od tohto dobrodružstva veľa. Nemá kam nižšie padnúť, je na úplnom dne, odtiaľto vedie cesta iba hore - fandí si.
Napriek tomu, že ani len netuší, ako sa hrá alebo čo treba stláčať s pokojom Angličana hodí mincu do blikajúceho stroja. Stláča gombíky, vyberie si nejakú hru s ovocím a čaká, čo sa stane. Stláča, stláča a po čase sa okolo nej zbierajú ľudia. Pani Elvíra získava jednu výhru za druhou a “kredit” na jej konte pribúda rýchlym tempom. Sebavedomie jej stúpa, a tak sa dá do reči s ľuďmi, ktorí sa okolo nej pozbierali. Pýta sa ich, na čo je gombík s nápisom RISK? Okoloidúci jej ochotne vysvetlia, že keď dostane výhru a stlačí RISK, musí uhádnuť, či je karta červená alebo čierna. Keď uhádne, jej výhra sa zdvojnásobí. Po nadobudnutí nových poznatkov kliká ešte intenzívnejšie, ale výhra sa nie a nie dostaviť. Jej peniaze sa míňajú, čísla padajú k nule keď ako z čistého neba padne štvorciferná výhra. Každý je v šoku, niektorí to pripisujú začiatočníckemu šťastiu, iní sa znechutene otáčajú a idú preč. Pani Elvíra je ale v extáze, nikdy sa necítila taká dôležitá ako teraz. Všetky oči sú na nej a jej sa darí. Prvýkrát v živote má šťastie a jej problémy sa skončili. Cíti šancu, ktorá prichádza raz za život a ona sa jej nemieni vzdať, chce z toho vyťažiť maximum. Bez váhania stlačí RISK a v nádeji, že zdvojnásobí výhru si vyberie červenú, jej obľúbenú farbu. Jej “kredit” padne na nulu a v herni ostane ticho. Pani Elvíra je v šoku, nikto jej totiž nevysvetlil, že tak, ako má šancu zdvojnásobiť svoju výhru, má takú istú šancu o tú výhru prísť, keď farbu neuhádne. Je zdrvená, jej diváci ju opúšťajú, stojí pred automatom sama. Prišlo vytriezvenie. Ako sa toto mohlo stať? Jej srdce búcha až v krku. Ako mohla byť taká hlúpa? - chytá sa za hlavu. Plná pocitu viny nenápadne opúšťa herňu. V čoraz silnejšej búrke ide po svoju dcérku na Dubovú ulicu. Celú cestu si spytuje svedomie, je zničená a cíti sa zahanbene.
Kika ju ubezpečuje, že s dievčatami nebol žiaden problém. Pani Elvíra chytí dcérku za ruku a vyberú sa domov. Karolínka jej celú cestu rozpráva, čo všetko musia kúpiť na výlet, ale pani Elvíra hľadí len pred seba a čoraz rýchlejším krokom uteká pred búrkou. Keď dorazia domov, uloží malú spať a ide do kuchyne, zapáli si. Zamračene hľadí na nezaplatené účty, na upomienky z bánk, ktoré bola nútená odignorovať a na listy od exekútorov, z ktorých má čoraz väčší strach. Cíti sa paralyzovaná, zmocňuje sa jej beznádej.
