Disclaimer: Akákoľvek podobnosť s reálnymi osobami a udalosťami je zámerná.
Pol štvrtej ráno. Bola to dobrá žúrka, len tvoj parťák to nevykryl a miesto tých sexi pipiek na bare opil seba (blb, nabudúce s ním pôjdeš maximálne na sójové latte). Zapraceš ho do postele, donesieš mu pohár vody a prezieravo vypneš telefón, ktorý stráži ako svätý grál, aby nemohol bývalej vypisovať vodkové smsky, nech sa o dva týždne nevydáva. Zabuchneš dvere na byte, zavoláš si taxík a vtedy zistíš, že tvoje prealtruizované dementné ja zabudlo, že vchodové dvere sa otvárajú len na čip. Po tom, ako pol hodinu na striedačku zúfalo sedíš na schodoch a tváriš sa, že hráš v klipe, fajčíš, trieskaš na kamošove dvere, rátaš pravdepodobnosť vzbĺknutia v rámci samovznietenia a presviedčaš sám seba, že spať na schodoch je vlastne ok, sa odhodláš a zazvoníš susedovi, či by ti nešiel otvoriť. Vyšuchtá sa, otvorí a preruší tvoj pripravený a v duchu štyrikrát precvičený monológ slovami: „Vy ste šialení.“ Asi nevie, že vďaka mocným tohto sveta nabralo slovo šialenstvo úplne nové dimenzie.
Turkmenbaši
V roku 1993 sa stal prezidentom Turkmenistanu Saparmurat Niyazov aka Turkmenbaši. Jedného krásneho dňa sa zobudil a zrejme si povedal niečo takéto: „Hmm, čo keby som tromfol všetkých na svete v posadnutosti kultom seba samého?“ Na svojom pláne usilovne pracoval celý život a môže si urobiť jeden veľký postmortálny check.
Začal mierne – zmenami v slovnej zásobe, ktorá sa podľa všetkého dá rozširovať, ale aj zužovať. Podľa seba a svojich rodinných príslušníkov pomenoval nielen školy, ulice, letisko, prístav či meteorit, ktorý koncom deväťdesiatych rokov pristál v krajine, ale aj mesiace. Tak napríklad z januáru bol Turkmenbaši (viem, prekvapujúce) a z apríla Gurbansoltan Edzhe podľa Turkmenbašiho matky. Zároveň aj chlieb bol premenovaný na Gurbansoltan Edzhe. Ktovie, ako by to zanalyzoval Freud, ale mne sa zdá predstava, že tisíce chudobných ľudí pojedá zaživa moju vlastnú mamu prejavom trochu neštandardného zmýšľania.
Počas svojej vlády Mr. T zaviedol viaceré sociálne a zdravotné reformy. V Turkmenbašim 2006 zrušil vyplácanie starobných dôchodkov a požadoval, aby boli dôchodky za ostatné dva roky vrátené štátu, čo viedlo k početným úmrtiam turkménskych seniorov. Ďalej zatvoril všetky nemocnice mimo Asgabatu, odporučil chorým, aby sa prišli liečiť do hlavného mesta a prepustil 15 000 zdravotných pracovníkov. Tí, ktorých nevyhodil, neskladali Hippokratovu prísahu, ale prísahu prezidentovi.
Ako správna celebrita napísal Turkmenbaši knihu Ruhnama, čo v preklade znamená Kniha duše, ktorá sa stala povinnou súčasťou výbavičky každého poriadneho Turkména (resp. Turkménčana alebo Turkménca - vyberte si, ktoré chcete, ja budem odteraz až navždy používať to prvé). Nevyučovala sa len v školách, ale stala sa rovno posvätnou a čítala sa spolu s Koránom aj v mešitách. Turkmenbaši totiž uzavrel s Allahom dohodu a každý, kto knihu prečítal aspoň tri razy, mal automaticky zabezpečený vstup do neba. Skúšky z Ruhnamy boli dokonca spolu s testom morálky predpokladom pre získanie vodičského preukazu a v roku 2005 bola kniha slávnostne vypustená do vesmíru, aby si osvietenské myšlienky mohli osvojiť aj mimozemšťania. Aha, a zabudla som povedať, že Turkmenbaši bol negramotný. V Gurbansoltan Edzhe 2001 ďalej zrušil balet a operu, pretože sú zbytočné a nie sú súčasťou turkménskej kultúry. Medzi ďalšie bizarnosti patrí výstavba gigantického ľadového paláca v najhorúcejšej oblasti strednej Ázie, zákaz pre televízne reportérky používať make-up, zákaz pre mužov nosiť dlhé vlasy a brady (možno sa inšpiroval Enverom Hodžom), zákaz psov v hlavnom meste a mnohé iné vtipnosti.
Počas svojho života čelil Turkmenbaši niekoľkým pokusom o atentát, ktoré zrejme neprekvapovali nikoho, ani jeho samého, keďže podchvíľou paranoidne nejaký očakával. Našťastie všetky ustál a zomrel v roku 2006 na zástavu srdca, vyvolanú pravdepodobne otravou spôsobenou rapavou moderátorkou Turkmen TV.
Idi Amin
Ak vám niekedy počas nočnej prípravy na skúšku pri zalievaní tretej kávy napadlo, že vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa skutočne nie je kľúčom k šťastiu, máte pravdu. Idi Amin, bývalý ugandský diktátor, si to uľahčil a udelil si titul „Jeho Excelencia, doživotný prezident, poľný maršal Al Hadji doktor Idi Amin Dada, VC, DSO, MC, pán zverí zeme a rýb morí a dobyvateľ Britského impéria v Afrike všeobecne a predovšetkým v Ugande“. Len aby bolo jasné, doktor znamená, že mal PhD vo všetkých existujúcich študijných odboroch na svete. Ako si môžete všimnúť, za kráľa sa nevyhlásil – to však neznamená, že sa ním nechcel stať. S týmto cieľom vraj posielal zamilované listy a ponuky na sobáš kráľovnej Alžbete II Anglickej (ešte pochybujete o jeho šialenstve?). Tá jeho vášne pochopiteľne neopätovala (možné dôvody: polygamia, 43 detí) a tak sa v roku 1976 vyhlásil za nekorunovaného kráľa Škótska. V kuloároch sa šepká, že mal záľubu v konzumácii mäsa svojich nepriateľov, ale nechceme Idimu krivdiť.
U Ne Win
Zvláštny koníček mal aj U Ne Win z Barmy, ktorý si pre zachovanie večnej mladosti a krásy rád doprial kúpeľ v krvi delfínov a upgradol poverčivosť na vyšší level. Aby sa dožil deväťdesiatich rokov, zaviedol menovú reformu, pri ktorej sa nominálne hodnoty platidiel zmenili na 15, 30, 45 a 90 a krajina tak prišla o všetky úspory. Keďže sa považoval za pravičiara a nestrpel by, keby sa systém uberal doľava, zo dňa na deň zaviedol jazdu po pravej strane vozovky a tí, ktorí sa nedeli prispôsobiť, boli okamžite zaradení medzi odporných ľavičiarov. Netuším, či existujú nejaké výskumy v oblasti vplyvu delfínej krvi na dlhovekosť, isté však je, že U Ne Win sa dožil krásneho veku a dokonca o rok prekročil svoj vysnívaný cieľ.
Pic by HRishiraj
