"Poď so mnou na pláž, poď so mnou na pláž", ozýva sa mi z reproduktorov letná kolotočárina a ja rozmýšľam, akým nedopatrením som naladil rádio Sity a prečo v druhej polke septembra niekto púšťa pesničku o chodení na pláž. Pred preladením zachytím rým z kategórie epických - slnko hreje, spievame jéjé, a je mi jasné, že dnes už väčší zvukový exkrement, ktorý sa maskuje ako pesnička, počuť nebudem, len aby ma o pár hodín neskôr rádio Viva vyviedlo z omylu pustením pesničky Predpoveď počasia.

Chcel som písať o hudbe tak hroznej, že ju vo väčšine rádií ani nepustia, lenže pri googlení informácií o pesničke, ktorej existenciu sa dá vysvetliť iba tým, že text písal zamestnanec SHMÚ, som zistil, že toto nie je žiaden hudobný outsider, ale Adam Ďurica. Aj keď okolo slovenskej pop music prechádzam s rovnakým nezáujmom ako Danko okolo učebnice Hovoríme tak, aby to dávalo zmysel, podarilo sa mi zachytiť, že keď Ďurica práve nekope do lopty, tak robí niečo, čo sa tvári ako hudba. Takže nejde o okrajovú záležitosť, ktorú pozná dvadsaťsedem ľudí, z ktorých je dvadsaťšesť rodina a kamaráti interpreta a pustia ju iba na Ibiza Party v moteli Kamenec na Zemplínskej Šírave, ale ide o čistokrvný mainstream, ktorý na vás vyskočí nečakanejšie a zákernejšie ako dôchodca na prechode.

Pesnička Predpoveď počasia je úplne obyčajná generická sračka, ktorej vypočutie vám do života prinesie rovnakú pridanú hodnotu ako prečítanie si Blahovho fejsbuku. Táto veta by mohla byť úvodom, jadrom a aj záverom celého článku a v podstate by ani žiaden článok nemusel byť, pretože tento výron meteorologického semena svojou hlúposťou, plytkosťou a otravnosťou nijako nevyčnieva z radu plytkých pseudohudobných počinov bez nápadu, ktoré súhrnne nazývame slovenská popmusic. Vybrnkávajúca gitara do elektro podmazu, otravný hlas, klip s ľudmi s jebnutým rozjímajúcim výrazom v tvári, ešte otravnejší refrén s falzetom priškripnuté gule a nepodareným slovosledom, ktorý vám nekompromisne, bez lásky a lubrikantu penetruje do uší a mozgov a zbavuje sa ho ťažšie ako vaginálneho herpesu. Nad toto všetko sa dá povzniesť, čo však Adamovi odpustiť nedokážem, je text hlúpejší ako volič Kotlebu s dvojnásobnou lobotómiou.

"Neviem si ani zaviazať šnúrky, keď mi v mozgu zúria búrky", spieval mi Adam z rádia a ja som skoro v záchvate smiechu zabudol točiť volantom a narazil do steny. Dokážem prežiť odzbrojujúco jednoduché texty typu - stretli sme sa v podchode, teraz sme vo vode, všetko je v pohode. Najhorší z textárskych zločinov je však napísať text tak debilný, že by ho nenapísal ani Kamil Peteraj na kokse. Zmes metafyzicko-metaforicko-mystických žvástov, ktoré sú prázdnejšie ako Rosenbergove gule po šesťtýždňovom natáčaní a zároveň tak hlúpe, že ani v tat štúdiu Lúč na Ostrove nemali zákazníčku, ktorá by si tieto slová nechala zvečniť na bedrá.

V takýchto nič nehovoriacich textoch máme na Slovensku dlhú tradíciu - námatkovo - No Name, Desmod, alebo absolútny textový mindfuck od peňažného faktoru. Viem, že viniť z tejto textovej katastrofy Adama nie je úplne fér, ale aj v popmusic existujú limity a správna Adamova reakcia po prečítaní textu mal byť úder autora krompáčom po bránici, nie nadšené vydanie singlu. Keby sa tak stalo, poslucháči by sa nemuseli zamýšľať, čo presne znamená, že Adamovi v srdci husto sneží. Pripravuje sa na najchladnejšiu zimu za posledných desať mesiacov, alebo je to skrytý odkaz na srdcové problémy spôsobené kolumbíjskymi týždňami v Lidli? Ako si Adam predstavuje, že sa mu duša usuší, keď mu v nej vždy husto prší. Ja si myslím, že nijak, a predpísal by som mu homoepatiká na večne mokrú dušu. Ďalej ma trápi otázka - dá sa pri popísaní Adamovej meteorologicko-duševnej situácie dá použiť aj iný prívlastok ako husto? Keď si Adam nevie zaviazať šnúrky, lebo má v mozgu búrky, nebolo by lepšie povedať - som najebaný ako prasa, neviem hýbať rukami zasa. V teplotách denných a nočných, Adam nevie, čo uskutočniť, čo asi nebude teplotami, ale tým, že je nerozhodný kokot. Trochu zamrzí, že v našom podnebnom pásme nemáme tornáda, hurikány alebo tsunami, mohli sme sa dožiť slohy - v pečeni mám tornádo, keď sa plavím Hornádom, v obličkách hurikán zúri, močový mechúr sa mi búri, viac sa mi hraj s guľami, tvoju tvár čaká tsunami. Na záver by sme sa mohli zamyslieť nad tým, či si Adam ozaj myslí, že by mali v predpovedi počasia hlásiť to, v akom bude duševnom rozpoložení. Ak áno, rád poskytnem Adamovi dlhodobú predpoveď, ktorú si môže vytlačiť a nalepiť na zrkadlo - Adam, aj dnes ti bude jebať.