Keď som sa po ôsmych rokoch vrátil na chvíľu do Bruselu, kde som ešte ako tínedžer strávil rok, cítil som sa ako personne extraterrestre. Nič sa nezmenilo, len sa zmenilo úplne všetko. Z centra mesta zmizla väčšina áut a ulice sa zmenili na pešie zóny. Spoznával som časti, v ktorých som strávil najviac času len pomocou ich názvov. Najsilnejšou zmenou si prešlo obchodné centrum City 2, ktoré snáď zbúrali a postavili odznovu.

Samozrejme ostala špina a more turistov. Ostali aj hranolkárne, ostali stokári na schodoch na Bourse. Ostali žobráci na Rue Neuve, ostali zápchy pri tuneli Botanique. Ostali močom zatuchnuté a prerastené stanice podzemnej električky.

A predsa stratený.

Nepomohlo ani to, že som mal „chvíľu“ po rozchode, ktorý som si ešte dlhé mesiace vyčítal. Aj dnes, aj keď už veľmi vzácne, sa viem prichytiť pri ačokebyzme. Ale aj to pominie.

Časom.

Castigat Ridendo Mores

K Methyl Ethel som sa dostal úplnou náhodou. Bolo to ešte pred covidom a ako som mával v tom čase vo zvyku, pozeral som si playlist Discover Weekly na Spotify. Alebo mi to odporučil Spotify k playlistu? To je v podstate jedno. Song Ubu mi učaroval a čoskoro som dookola krútil album Everything is Forgotten. V roku 2022 prišiel na svet album Are you haunted? A neskôr aj jeho Deluxe verzia, ktorá síce pôvodný album vhodne dopĺňa, ale ani pôvodný album nie je zlý. Budem sa venovať pôvodnému vydaniu.

Nepoznám správne liečebné procesy poškriabaného srdca a spomienok. Čas žiadne rany nehojí. Časom sa len dejú veci, ktoré skúsenosti a spomienky nahrádzajú novými. A máme s čím porovnávať.

Ľudský osud. Aspoň sa zasmejeme.

Tragédia optimizmom

Žánrovo by som album charakterizoval ako art pop. Ale zase je to z Austrálie, tam je všetko trochu inak, a aj tak je ťažké takú hudbu vôbec nejak klasifikovať do žánrov. Nie je to metal, nie je to rap, ani country, je to všetko ostatné. Takže áno, nazvime to art pop.

Album začína songom Ghosting a teatrálnou líniou za doprovodu klavíra, ale svižne graduje až po hlasné vyvrcholenie. Klavír silnie viac a viac, pridávajú sa nástroje, tempo sa zachováva. Prelína sa do songu Proof, kde je hlavnou postavou trúbka a duet dvoch podobných hlasov. Spytujú vnímanie človeka. Výsluch pokračuje songom Something to Worry About, ktorý podobne ako Ghosting začína tichšie a vrcholí rozmazane a neisto, priam až roztrieštene. To sedí.

Nasleduje Neon Cheap, najpopovejšia pieseň celého albumu. Iná pieseň od ostatných, hovorí o inakosti človeka v homogénnom svete. Kids on Holiday je zase nostalgická cesta cez traumu s rôznymi zvukmi okolia. One and Beat je odlúčenie, samota; zmenil sa svet? Zmenil sa človek?

Matters. Uvedomenie. Castigat Ridendo Mores. Vyrovnanie sa. In a Minute, Sublime. Nádej.

Kysuce

Po skončení školy som nechal za sebou prakticky všetko, čo som za posledný rok našiel. Najmä dobrých priateľov. Odsťahoval som sa za prácou na Kysuce. Prvýkrát v živote sa vraciam domov, kde ma nikto nečaká, a kde nečakám nikoho. Bol to veľký šok a nezvládal som to jednoducho. Nie je pre mňa jednoduché formovať priateľstvá. A ani po pár mesiacoch na tom nie som úplne dobre, stále sa tu necítim ako doma. Na rozdiel od Bruselu, kde bolo cudzie úplne všetko, ale bol som cudzí aj ja, tu je všetko povedomé, a cítim sa nevhodne. Akoby ma každý poznal.

Racionalizoval som si sťahovanie na Kysuce tým, že keby som odišiel do zahraničia, osamelosť by ma úplne zmasakrovala. Ale bol by to zas taký veľký rozdiel?

Najlepšie klietky si človek stavia sám. Používanie cudzieho jazyka borí nielen komunikačné bariéry, ale aj tie osobnostné.

Som optimista. Nemá zmysel sa tískať na minulosť. Na to čo bolo a mohlo byť. Ale nemá zmysel ani zabúdať. Aspoň je s čím porovnávať.

Albumu dávam solídnych 8 z 10 bodov. Asi sa odsťahujem do Francúzska. Hudba, ktorá ma núti rozmýšľať, ale nezanecháva vo mne pachuť smútku a beznádeje. Vzácne.

 

„No feeling is final“

  • tomatoanus