Slovenská filmografia nie je veľmi bohatá na komédie. V zlatom fonde je len zopár starých kúskov ako Pacho, hybský zbojník či možno Pásla kone na betóne. V ostatnom čase sa ponuka obmedzuje len na romantické komédie rôznej kvality a televíznu zábavu prevažne nízkej úrovne. Čo sa u nás natočí, sú filmy zhusta depresívne, keď už nie explicitne, tak aspoň implicitne. Klasické komédie nechávame na smejúce sa beštie spoza rieky Moravy.
Film Invalid režiséra Jonáša Karáska sa tomu trendu vymyká, hoci náznaky implicitnej depresie sa ukážu aj tu.
Čiernou komédiou sprevádza ako rozprávač cigán[1] v uniforme esesáka Gabo v podaní Zdeňka Godla, ktorý sa snaží vysvetliť policajným vyšetrovateľom ako sa dostal na miesto prestrelky, odkiaľ ho vytiahli kukláči. Príbeh, ktorý rozpráva im i divákovi je príbehom titulárneho invalida Laca (Gregor Hološka), údržbára v Múzeu v nešpecifikovanom Meste. Zo začiatku pomalší a zmätenejší nástup ktorý frustruje vypočúvajúcich policajtov môže frustrovať i diváka, čoskoro však začne dej gradovať a s ním aj frekvencia hlášok i situačnej komiky až vyvrcholí tam, kde film začal - pri prestrelke v múzeu, ktorá by síce zniesla trochu Tarantinovskejšie spracovanie, ale v rámci realistických možností slovenského filmu to bolo stále veľmi dobré. Celkovo ale musím povedať, že ako scenár tak i strih a celkovo filmárina pracujú s tempom deja až na drobné zaváhania celkom dobre a dočkáme sa aj istého osobnostného rozvoja a rastu, a to príjemne nenúteným spôsobom hoci by bolo v danej situácii príliš jednoduché napasovať na situáciu neohrabané a absolutistické metafory.
Dej sa odohráva na pozadí divokých 90tych rokov, inak by to asi ani nešlo. Filmári zvládli atmosféru tohoto obdobia veľmi dobre, či skrz stav spoločnosti, styling hercov (fúze, všetky fúze), rekvizity, hudbu ale aj detaily ako legendárne televízne vysielanie Vladimíra Mečiara v pozadí. Vôbec technické spracovanie filmu je na veľmi vysokej úrovni, je veľmi potešujúce vidieť, že sa to aj na Slovensku dnes dá. Opäť sa toho dá vytknúť iba málo, a nič čo by film vyslovene kazilo.
Vrcholným majsterštykom však bol určite casting a herecké výkony. Zopár nehercov má vo filme cameo či epizódnu úlohu, ostatne zapojenie Rytmusa, Majka Spirita, Veca či Goga je hojne (snáď až zbytočne) zdôrazňované v marketingu filmu, nerobia však hanbu ani nelámu ilúziu. Skutoční herci, či už v drobných úlohách ako Tomáš Hudák či vo väčších Sáva Popovič, Sväťo Malachovský, Jevgenij Libezňuk, Daniel Fischer, Helena Krajčiová, hrajú fakt výborne, na čo nie sme vždy zvyknutí, bohužiaľ. Zvlášť by som pochválil výkon dvoch hercov hlavných postáv, Gregora Hološku ako invalida Laca a Zdeňka Godla ako jeho kamaráta a rozprávača Gaba, a to aj za prácu s jazykom. Lacovo záhorácke vyprávjanje a Gabova slovenčina s prízvukom akurátnym na to, aby bol uveriteľný ale nie parodicky prehnaný, výborne dotvárali ich postavy a vôbec atmosféru filmu.
Celkový zážitok teda stál za zriedkavú cestu do slovenského kina a nebojím sa vôbec odporúčať to aj takému náročnému diváctvu ako sú čitatelia Dailymale. Ak máte aspoň trochu radi čierne komédie plné zbytočnej agresie a občas absurdnej ale vtipnej situácie, zájdite si spraviť pekný večer aký by ste od slovenskej komédie nečakali.
8,5 muzeálnej flinty z 10 a dva veľmi rôzne ujebané dekle k tomu.
