Nemusíte byť práve sa z hrobu vyhrabävší vyhladovaný zombík, človek trpiaci sapiosexualitou (to je príťažlivosť k inteligencii, keby ste nevedeli, vraj to fakt existuje a tuším tým trpím aj ja), prípadne vášnivý lúštiteľ krížoviek, súdokov a podobných hovadín, aby ste uznali, že rôsolovitá výplň našej dutiny lebečnej je veľmi užitočná a zaujímavá záležitosť a nemáme ju len na to, aby nám oči nepadali naspäť do lebky. Mať mozog je teda bezpochyby strašne fasa a bude sa vám jeho držba zdať ešte viac fasa, keď si teraz prečítate, aký veľmi podivný orgán to vlastne je.
Mozog a inteligencia
V prvom rade si mozog pýta pomerne veľa energie. Na svoje fungovanie využíva totiž okolo 17 % našej telesnej energie a 20 % kyslíka, pritom ale tvorí iba dve percentá našej telesnej hmoty. Pritom sám obsahuje z troch štvrtín vodu, no zároveň aj miliardy neurónov a bilióny synáps, ktoré ich spájajú a dokáže obsiahnuť až 1000 terabajtov informácií. A kto niekedy sťahoval warez, tak vie, že tisíc tera, to je už dosť.
Či ale platí, že viac mozgu rovná sa viac adidas, je stále otázne. Výsledky výskumov o korelácii medzi jeho veľkosťou a inteligenciou sú zmiešané. Na jednej strane to vyzerá ako blbosť, pretože ak by to platilo, zrejme by svetu už dávno vládli vorvane (a napríklad Einsteinov mozog bol, aspoň čo do veľkosti, ťažko podpriemerný), na strane druhej, iná štúdia zase preukázala, že inteligentnejší ľudia majú väčšie hlavy a menej inteligentní zase menšie.
Tradičné stereotypy
Okrem toho sme na mužskom portáli, takže mi nedá nenapísať, že mužský mozog je v priemere o 10% väčší ako ženský. Ale šampanské ešte nebúchajme, ženy majú zase viac nervových buniek a spojív a ich obsah hlavy vraj funguje efektívnejšie. Jeden genderový stereotyp, že ženy sú emotívne kvetinky a chlapi zase chladné analytické stroje, je ale do veľkej miery pravdivý. Súvisí to s rozdelením mozgu na jeho hemisféry. U mužov je totiž aktívnejšia ľavá pologuľa – to je tá analytická, ktorá ma na starosti logiku, orientáciu, ale napríklad aj písanie a čítanie.
Ženy využívajú obidve pologule rovnako, preto sa do ich správania častejšie pletú emócie (ktoré sú vpravo, zároveň s kreativitou a predstavivosťou), navyše majú ženy viac vyvinutú limbickú časť mozgu, ktorá má na starosti emočné prejavy alebo napríklad reč tela. Preto dámy, keď nám hovoríte o svojich problémoch s vašou blbou šéfkou, ktorá je úplne neschopná a nosí otrasné minisukne a určite sa na svoj flek prefajčila, sme nastavení, aby sme hľadali riešenie, pričom si neuvedomujeme, že sa chcete len vykecať a potom nechať objať a utešiť. Ale ako vidíte, my za to nemôžeme. Navyše ženy si vraj oveľa lepšie pamätajú, čo je už úplná katastrofa, lebo sa neboja vytiahnuť niečo z ďalekej minulosti a použiť proti nám.
Limitovaná pamäť
Avšak aj pamäť má svoje limity a niektorí vedátori tvrdia, že naša pamäť je natoľko zmätená, že väčšina našich dávnych spomienok (najmä z detstva) sa v reále odohrala úplne inak, prípadne neodohrala vôbec a je to len umelá konštrukcia našej pamäte, ktorá celkom nevyniká v rozoznávaní reálnych spomienok od nereálnych. Tým dostáva slovné spojenie „čo si nepamätám, to sa nestalo“ úplne nový rozmer, pretože sa možno nestalo ani to, čo si pamätám.
Je celkom možné, že si pamätáme iba niečo, čo sa nám snívalo. Mozog je totiž oveľa aktívnejší v noci počas spánku. Vtedy spracúva informácie, ktoré získal počas dňa a vraj práve z tohto dôvodu sa nám sníva (pričom ľudia s vyšším IQ vraj snívajú viac). Iné zdroje zase tvrdia, že dôvod, že máme sny je iný a ďalšia kritickejšia skupina názorov zase, že vieme prd o tom, prečo sa nám vôbec niečo sníva. Prekvapivejšie ale je, že nie je ani celkom jasné, prečo sa smejeme. Logika nám hovorí, že preto, lebo je nám niečo smiešne. Čo ale nevysvetľuje, prečo sa človek začne smiať už v štyroch mesiacoch svojej existencie. No povedzte mi, čo môže byť štvormesačnému decku také smiešne? Odhliadnuc od toho, že smiech je kompletne nedobrovoľný, pritom ale nákazlivý (všimnite si, že v kine alebo v divadle sa rehocete viac, než osamote len preto, že sa chechtajú ostatní), 10-ročný vedecký výskum, ktorý sledoval správanie ľudí počas situácií, ktoré považujeme za veselé, preukázal, že smiech vôbec nebol dôsledkom pointy vtipu. Ha. A to nám ako deťom hovorili, že bez príčiny sa smeje iba blázon.
Na záver
A nakoniec ešte jeden zaujímavý a trochu znepokojivý fakt - vraj sa dá prežiť aj s polovicou mozgu. Neviem síce ako sa na toto prišlo, možno napríklad pri sledovaní niektorých letných reality shows. Každopádne dobrá správa pre prípad, že vám niekto polovicu mozgu ureže. Čo nie je úplne nepredstaviteľné, pretože mozog ako taký bolesť necíti. Preto sa niektoré neurochirurgické operácie vykonávajú pri plnom vedomí pacienta, čo možno vyzerá nechutne, no umožňuje to lekárom čekovať, či niekomu pri operácii neodpália zmyslové orgány alebo motorické funkcie. Možno si pamätáte pomerne znepokojivú scénu z filmu Hannibal, kde Hopkins pripraví Liottovi vychytenú kulinársku špecialitu „mozoček po toskánsky“ asi tri sekundy potom, čo mu hlavnú ingredienciu tohto pokrmu vyreže z hlavy. Aspoň teda ja si to pamätám, ale možno si to len môj mozog vymyslel.
Viac tu
pics via mudraa.com & meh.ro
