Začiatkom februára som na zastávke zbadal pútač na tento film. Chceli sme ho vidieť, mali sme trochu časový problém, avšak keď mi presunuli operáciu, čas sa našiel. Námet vyzeral dobre, predlohou bola kniha Hany Lasicovej,  kde autorka píše príbeh Anny M. (1895 – 1986), ktorá  od svojich trinástich rokov slúžila v bohatej aristokratickej rodine vo Viedni a vypracovala sa zo slúžky, pestúnky až na kuchárku. Vrátila sa odtiaľ do Banskej Štiavnice, kde bola celkom známou figúrkou. Filmu sa ujala režisérka Mariana Čengel Solčanská ktorá okrem iného natočila film Sviňa.  V SME bol zaujímavý rozhovor s autorkou predlohy. A bolo rozhodnuté.

Poďme k filmu.

15 ročná Anka bola svojim otčimom vyštvaná do Prahy, aby šla pracovať do vysokopostavenej rodiny ako slúžka. Ťažko sa jej adaptuje, hlavne keď Resi (dcéra v rodine, kde Anka slúži) jej na začiatku robí napriek. Nakoniec sa veci dajú do pohybu a rozbehnú sa možno trochu nečakaným smerom, V rozhovore s Hanou Lasicovou bola veta o tom, že príbeh je o láske. A tak to aj je. Láska k mamičke, k cisárovi pánovi, k Rese a podobne. Film podľa mňa kĺže po povrchu a nejde veľmi do hĺbky. Žiadna sonda do pomerov služobníctva, doby či zakázanej lesbickej lásky sa nekonala. Niektoré scény sú veľmi ťažko uveriteľné, napríklad, to že nikto z panstva neprišiel na to, že sa im dcéra peleší so slúžkou. Alebo, že kočiš sa neadkvátne správa k priženenému zaťovi. Z nejakých dôvodov bol film presunutý do Prahy, avšak zostava maďarský kočiš, maďarská slúžka, česká kuchárka a opäť slovenská slúžka ostal. Celé to prostredie bolo pre mňa nereálne, všetko mi pasovalo do Viedne, nie však do Prahy. Viac nenapíšem, lebo to by som už prezrádzal viac, ako je treba.

Najlepší výkon podľa mňa odviedla Zuzana Mauréry, jej nemčina je uveriteľná viac ako jej východniarčina. Postava Anny je vo filme taká nemastná, neslaná, aj keď má len 15 rokov. Trochu sa mi zdalo, že sa Dana Droppová nemohla naplno rozvinúť. Radka Caldová veľmi dobre stvárnila postavu rozmaznanú a nerozhodnú slečnu Resi. Vica Kerekeš hrá dobre maďarskú slúžku, rovnako ako aj Anna Geislerová ufrfľanú kúchárku. Mužské postavy sú celkom ploché.

Keď sme vychádzali z kina, mal som celkom pozitívny dojem. Neskôr, keď som sa nad filmom zamyslel, už som až taký nadšený nebol. Film s námetom pracoval voľne, preto vyznel úplne inak ako kniha.

Neľutujem, že som ho videl, bol to celkom dobre strávený podvečer. Taký slovenský film.