Štandardný kolobeh života bežného človeka vyzerá tak, že sa človek narodí, potom rastie, dospieva, niečo dokáže, alebo aj nie, a nakoniec skape. Sem tam síce ožije a potom máme také, že Veľká noc a nemusíme ísť do roboty, ale to je teraz vedľajšie. Raz za čas sa totiž objaví výnimočná bytosť, človek takých kvalít, že jeho príchod na svet takým vulgárnym spôsobom ako cez vagínu je príliš banálny, v skutočnosti sa takýto človek nenarodí, on sa jednoducho vyskytne. A nikto nevie, odkiaľ, ani kedy, no jednoducho je tu a my s tým kurva musíme žiť. Ako napríklad taký Peter Justin Topoľský. Človek o ňom celý život nepočuje  a zrazu je všade, ako taký bežný prací prášok alebo bilbordy 99%.

 

A to je super, lebo je to osobnosť, z ktorej charizma prýšti všetkými otvormi. Hlavne, keď si dá takú tú košeľu, ktorá vyzerá ako outfit Garyho Oldmana z Piateho Elementu a v ktorej by ktokoľvek iný vyzeral ako tlstá obstarožná bukvica, ktorá sa vracia z koncertu Right Said Fred Revival Band. P.J. ale nie, pretože P.J. je, pokiaľ viem, jediný slovenský profesionálny gourmet, a to vieme jednak preto, že nám to povedal a dvojak preto, že nám to hovoria všetci ostatní, ktorým to povedal. Ja som ale človek, ktorý ide do hĺbky a s takýmto banálnym vysvetlením Justinovho pôvodu a profesie sa neuspokojím, a preto som pátral, a to priamo cez najbrutálnejší pátrací nástroj – google. Hlavne ale samozrejme trochu závidím, lebo ja tiež rád žeriem a slopem a nikto ma do telky nepozve, aby som sa nažral a naslopal zadarmo a ešte za to dostal aj honorár.

 

No ale teda, čo som zistil? Kto je Justin? Čo chce? Kam ide? A odkiaľ? Prekvapivo aj gúgeľ je na Topoľského pomerne skúpy, tuším viac hitov mám ja ako on (a vidíte, furt žiadne žrádlo zadarmo, mrcha svet!), no predsa len som objavil jeho osobnú webstránku. Tá je rovnako ako on tiež úplne o hovne, no je tam pár vecí, ktoré stoja za pozornosť. V prvom rade dizajn – je minimalisticky elegantný, čo oceňujem. Hore je akurát Pídžejova fotka, vedľa ktorej je nápis Justin Topoľský, pod ním „gourmand-gurmán“ (zrejme gurmán je fonetický prepis výslovnosti cudzieho slova gourmand, tento edukatívny prvok má pre mňa veľkú váhu, ja by som ani za kokot neprišiel na to, ako sa číta gourmand), pod tým „New York – Bratislava – Prague - Paris“. Tam asi Pídžej všade bol, alebo mu minimálne niekto odtiaľ poslal pohľadnicu. Úplne napravo je zväzok špargle a niečo, čo môže byť buď hovno, alebo hľuzovky. Reflektujúc na fakt, že Topolský je full-time gurmán, to bude asi to druhé. Inak vidíte, ja rozoznám prostým pohľadom na fotke hľuzovky a aj tak nedostanem žiadne žrádlo zadarmo. No sral to pes!

 

Ale poďme ďalej. Prekvapivo je totiž na stránke aj text v podobe niečoho, čo by sa dalo považovať za Pídžejov životopis. V rozpore s prvým odsekom článku, to začína slovami „Narodil sa...“ Je tam síce, že na Slovensku, ale nie je tam vôbec, že kedy, takže to pokojne môže byť iba nejaká covert story. Zaujímavejšie je to ale ďalej:

 

„Svoju kariéru začal ešte ako detská hviezda v Československom rozhlase a neskôr aj v televízii.“

 

To len potvrdzuje Justinovu výnimočnosť – všimnite si, že už na začiatku kariéry bol detská hviezda. U väčšiny celebrít je to naopak  - začnú kariéru a potom sa z nich stanú hviezdy, Justin na to išiel úplne naopak – bol hviezda, rozbehol kariéru a teraz, na vrchole jeho kariéry, ho nikto nepozná.

 

„Dlhý čas pôsobil tiež v hudobnej oblasti, naspieval niekoľko hitov...“

 

medzi ktorými sú napríklad... hm... pokračujte, není tady nic k vidění.

 

„...neskôr uzrela svetlo sveta relácia Ako chutí svet, ktorá už piaty krát získala prestížne ocenenie na medzinárodnom filmovom a rozhlasovom festivale o gastronómii v Znojme - Znojemský hrozen.“

 

Toto je absolútne fascinujúce z jedného dôvodu, a to že správne po slovensky je fakt „piaty krát“, alebo „po piaty raz“ a väčšina ľudí si to často mýli a píše to úplne naopak. Aha, hej, niečo vyhral, či čo. Nezájem.

 

Ďalej nastáva zaujímavý lexikálny obrat – kým prvé dva odseky sú písané v tretej osobe (e.g. Justin je fasa...),  ďalšie tri sú už v prvej osobe (e.g. Ja som fasa...). Mne sa to zdá strašne zaujímavé, dúfam, že aj vám, nerád by som vás nudil. Justin popisuje, čo má rád. Napríklad cvičenie:

 

„Som labužník, a preto musím bojovať o udržanie štíhlej línie.“

 

Všimli ste si tú nepriestrelnú argumentačnú logiku? Som labužník, A PRETO som tlstý. To budem odteraz používať aj aj – niekto povie „Luborg, si nejako pribral, ne?“ a ja na to „Ti jebe? Som len väčší labužník!“

 

„Ako deväťročný som prvý-krát hral hlavnú úlohu vo filme režiséra Haspru Tajomstvo železnej debny.“

 

Hm, prvý krát je teraz napísané zle a navyše sa vôbec nedozvieme, kedy hral tú úlohu druhý krát a tretí krát. Bottom line, za to dostal honorár, za ktorý si kúpil korčule a gitaru a odvtedy je to jeho láska (nevieme, či korčuľa alebo gitara). Jeho ďalšia láska je víno, avšak

 

„Na víno si totiž treba nájsť aj správny čas. A ten prichádza po súmraku.“

 

Hm, a ja to mám zase naopak, najprv si dám víno a potom mám súmrak. Hm, asi preto ma nechcú v tej telke, aby som tam žral a pil...

 

Koho si dáme nabudúce?