Po rozvode Rezešovej ex-účtovníčky a alko-rockera prevzali Lélkes Szylvia a Lélkes Györgyi žezlo a stali sa najzaujímavejším slovenským celebrity párom. Nie že by každý z nich nebol zaujímavý sám o sebe, teda takým tým úchylným spôsobom, asi ako ľudská stonožka, ale skôr ako prvý diel, teda iba štyri články. Až zosobášením sa vytvorili fascinujúcu dvojjedinnú bytosť a odvtedy sú unglaublich bizzar (Teresa Orlowski geprüft), v rámci unifikácie prirovnaní napríklad ako druhý diel ľudskej stonožky, ktorú tvorí ľudských článkov až dvanásť.
Ak nechápete, o čom to kua píšem, to nevadí, dám tomu ešte jeden úvod, lebo viac úvodov = viac adidas. V pondelok som si pral ponožky a keďže v utorok už boli suché, čakala ma neľahká úloha ich spolu popárovať. Keďže moje ponožkové portfólio (alebo ak chcete portfólium, ako by povedal priemerný redaktor priemerného spravodajstva priemernej televízie) tvoria z 90 percent ponožky farby čiernej, dá to trochu práce, kde treba sledovať blednutie farieb, štruktúru tkaniny, stupeň opotrebovania, navyše pri umelom svetle to ide ešte ťažšie, tak som si k tomu pustil telku.
No a bol tam taký pán s rozhalenou čiernou košeľou, spod ktorej mu vytŕčala dlhá zlatá klobása na hrudi a krátka zlatá klobása na ruke, ako s očarujúcim maďarským prízvukom ukazoval interiér svojho domu. Ak by som nevedel, kto to je, myslel by som si, že ide o majiteľa druhotriedneho žitno-ostrovského strip clubu, ale ja som vedel, kto to je. A síce pán Lelkes – playboy, milionár a filantrop. Jaj, počkať nie, to je Tony Stark. Lelkes je full-time manžel Sklovskej a part-time generálny riaditeľ niečoho. Tuším poisťovne. V každom prípade má takú tú južanskú charizmu, že keď vojde do miestnosti, jemne zavonia čabajka a feferónová pasta.
Tak som to pozeral ďalej, lebo o tom čase vysielajú Bez servítky, čo je super relácia, lebo sa tam varí a navyše sa tam väčšinou varí zle, čo je ešte viac super. Ale tu sa nevarilo, tak som si myslel, že to je nejaký nový formát (ako vidíte, som veľmi zbehlý v TV žargóne... Nechce ma nejaká TV zamestnať? Ale niečo dobre platené a aby som sa veľmi nenarobil, by som poprosil...) v štýle MTV Cribs, kde známe osobnosti ukazujú v akej kutici bývajú. Čo ma tiež zaujíma, lebo jednak si rád pozriem, aké bohapusté gýče si je niekto ochotný dať do bytu a dvojak možno sa raz budem živiť ako profesionálny zlodej, takže je dobré vedieť, že napríklad Fabergého vajce je položené na kozube v tvare levej hlavy. Ale inak sľubujem, že budem zlodej džentlmen a štekajúce celebritie čivavy nebudem zneškodňovať odkopnutím pod gauč, ale napríklad gázou s chloroformom a do ucha im budem pritom šepkať „pšššt, moja, spinkaj.... musí to byť... a nie je to nič osobné, pšššt...“.
A čo som to chcel? Jaj, že to teda predsa len bola obľúbená relácia Bez servítky, kde mal teda Lelkes variť, a to konkrétne pre manželku, Zorku Czoborovú, Jožka Vajdu a Pištu Skrúcaného. Všimnite si ako familiárne ich nazývam, ako keby sme sa poznali 105 rokov, ale nepoznáme. To som sa len včera pri sledovaní trochu infikoval celebritnou láskavosťou a dobroprajnosťou, napríklad Zorka Sisku oslovuje „Sisiak“. Roztomilé, nie? Anyway, keď nám Lelkes doukazoval svoju honosnú vilu, v ktorej má vraj až dve sedacie súpravy, dva televízory (lebo Sisiak rada pozerá seriály, a Lelky zase futbal, tak aby sa im to nebilo) a čo ja viem, čo má ešte všetko dvakrát, možno aj dva záchody vedľa seba, aby sa Lolcashovci pri veľkej potrebe mohli držať za ruky, tak išiel variť. Keďže ale variť nevie, resp. nevie vraj vôbec nič, len komandovať ľudí, dal to spraviť nejakému džefovi. Nakoniec ale varil a džefo ho len supervízoval, takže v pohode. Hovädzia polievočka, zubáčik s pyrečkom* a nakoniec somlói háluška. Pričom mňa vždy udivovalo práve to posledné, lebo som nechápal, ako niečo na tanieri môže vyzerať tak nevzhľadne, ako keby to tesne pred podávaním niekomu padlo na zem a aby to zakryl, tak to posprejoval šľahačkou. A zase som sa nedozvedel dôvod tohto špecifika, lebo pripravuje sa to do veľmi pravidelnej formy, napriek tomu to na tanieri vyzeralo, ako keby to už niekto jedol.
*pyrečko – zdrobnenina, ktorá u mňa predčila „eurko“, ktoré som počul od mladej čašníčky v kaviarni v Trnave. Ak by ste nevedeli, tak pyrečko označuje zemiakové pyré a aby toho nebolo málo, tak túto lingvistickú ohavnosť vypustil z úst Jožko Vajda, t.j. herec, ktorý dabuje napríklad Sylvestra alebo Arnolda. Pyrečko... hm... pri takýchto slovách si vždy uvedomím, aký super vynález je taká konzola na primontovanie televízora na stenu. Okrem toho, že to lepšie vyzerá, takmer ako u Hellcashovcov, dosť to znižuje riziko, že bude televízor násilne presunutý zo svojho obvyklého miesta v obývačke najprv na balkón a následne z balkóna do psami osratého trávnika dole.
No ale tento článok nemá byť o mojej nedôverčivosti k maďarskej kuchyni, ale o Lelkesovcoch. Takže teda Sisa. Sisa je úspešná operná speváčka a mohli sme ju vidieť účinkovať napríklad v .... hm... na hokeji, kde jej pri spievaní takmer praskli silikóny a nám ušné bubienky. Čo som si ale všimol až teraz, tak Sisiak neskutočne žiari. Teraz tým nemyslím, že by mala aspoň tri nanogramy charizmy, alebo bola nebodaj príťažlivá, ale že sa leskne. A to úplne všade. Lesklé šaty, lesklé náušnice, lesklý príčesok, lesklé zuby, lesklý mejkap (nový mastný efekt od Fax Mactor), lesklé očné tiene atakďalej. To je zhruba asi všetko, čo by sa o nej dalo napísať, lebo okrem full body bling-bling efektu má už len fóbiu z hrozienok. To sme sa tiež dozvedeli v utorok, lebo kvôli nej musel Lelky separovať dezert na dve časti – hrozienkovú a bezhrozienkovú. Síce neviem, aký názov má hrozienkofóbia v latinčine a či patrí medzi uznané medicínske diagnózy, v každom prípade je to menej smiešne ako napríklad taká anatidaefóba, t.j. iracionálny strach, že na vás uprene hľadí kačka. Hororovú story o tom, ako maloletá Sisiak nadobudla túto fóbiu tak, že pri rodičovskom dome mali divý vinič a v ňom veľa pavúkov, takže tepelne upravené hrozienka jej pripomínajú brušká pavúkov, si necháme radšej na inokedy. Aha, vlastne nemusíme, veď to je celé. A je to pekná blbosť, lebo mne skôr pripomínajú napitého kliešťa.
Okrem adrenalínového jedenia hrozienok z rozmočeného a rozpadnutého piškótového korpusu je však Bez servítky aj o tom, že účinkujúci majú pre ostatných spolutrpiteľov pripraviť tzv. program. To znamená, že sa vykonáva nejaká voľnočasová aktivita, no a pán L. zobral ostatné celebrite do diskoklubu, a to nie len tak hocijakého, ale do diskoklubu najdiskoklubovatejšieho (teraz tieto dve slová povedzte rýchlo trikrát po sebe), a to do Le Clubu na Hviezdku. Na jeho mieste by som vhodnejšie miesto, kam zobrať štyri geronto-celebrity tiež asi nevedel vybrať, už len pre ten názov (LElkes, LEclub, chápete...), alebo napríklad preto, že to miesto je presne ako jeho osobnosť – navonok žiarivo blazeovaný s výrazným snobským imidžom a vo vnútri malá nudná sedlácka zaprdená predražená diera.
A na záver som si dovolil obligátny faceswap:
