„Dnes mi žena našla na golieri rúž. Rovno som jej povedal, že ju podvádzam. V živote by som sa nepriznal, že predávam Oriflame.“
Tento vtip z obdobia kriedy pekne ilustruje postoj priemerného heterosexuálneho mužského čitateľa k istému typu literatúry, ktorý nazveme napríklad... hm... Evitovky. Človek ich radšej schová za obálku nového vydania BDSM und Fetish Magazin-u, nech sa radšej ľudia pozerajú na výjavy z germánskej vodnej bondáže, než na nevkusne pestrofarebný prebal paperbackov z Evita depressu. Ja ale mám fpč, čo si ľudia myslia, tak sa pokojne priznám, že som počas Vianoc prečítal Evitovku. A aby to bolo ešte horšie, tak to vlastne bolo celkom dobré. Žiadne "drinkujúce" uškrečané východniarske pizdy, ani "stalo sa mi všetko, akurát som si ešte nezatrtkala".
Možno to bude tým, že to napísal chlap. Ak sa vám toto tvrdenie zdalo sexistické, tak k tomu vám môžem napísať iba toľko, že sa mýlite. Pretože sexizmus je hovadina a hovadiny robia len ženy. Hlavný týpek Michal má zaujímavé zamestnanie, a síce dáva dokopy rozjebaté vzťahy. Ale nie tak ako Gizka Oňová v reality sit-come Svokra, že „nočak mladí ste, ved sa nehádajte furt, šak ta láska, to musí byt... já vám upečem štrúdel a dobre bude, uvidíte!“, ale sofistikovanými metódami, spájajúcimi psychológiu, mediáciu a tlačenie kalerábov. Všetko je v porádečku, ale Michal si rád vypije a zahrá nejaké tie texaské holdemy, čo sú dva dôvody, prečo sa mu to niekde v prvej tretine pekne poserie a on dostane úlohu dať znovu dokopy jedného právnického záletného zmrda s pipkou, ktorú si vizualizujem ako Emmu Watson, to všetko na pozadí akvizičných machinácií dvoch právnických firiem. No a samozrejme, že sa do nej zúfalo a fatálne zamiluje.
Čo je inak strašný spoiler, ale zjavne to u Evity nikomu nevadí, pretože je to napísané hneď na obálke. Podľa mňa trochu neštandardný ťah, asi ako keby na Palahniukovom Fight Clube svietilo „Charizmatický a nebezpečný Tyler mu zmenil život! Ale na konci zistí... že Tyler vlastne neexistuje!“. Aha, dikes. K obálke mám aj ďalšie výhrady. Nouvelle Vague našťastie nemajú zase až toľko albumov, ale podľa mňa sa zo shutterstocku dala stiahnuť aj priliehavejšia ilustrácia, než „Woman with a gun giving birth to a James Bond action figure“. Lebo toto fakt nie je žiadny špionážny akčný román, jediný záblesk akčnosti nastane, keď hlavný hrdina dostane pod oko. A je tam jedna jebačka, ale žiadne Cats Čtení.
Keď však chcete verný obraz o tom, aké chujoviny s chlapom urobí zamilovanosť, tak toto je dobrý tip. A pohľad do krehkej mužskej dušičky, to je samozrejme to, po čom všetky ženy túžia, takže dobre. Na môj vkus sa postava odkryla až príliš, ale ja nie som cieľovka. Ďalej by som vytkol trochu nereálne podanie rodinného práva, špeciálne rozvodov, ako tej najväčšej právnickej ryže, pričom v skutočnosti je to asi jeho najmenej profitujúca odnož. Ďalej mi vadila Emma Watson, teda jej osobnosť, ktorá by sa dala charakterizovať ako roztomilo bláznivá a nepredvídateľná, no ja som mal chuť dať jej jednu výchovnú, alebo si počkať, kým dvanásta Ficova vláda postaví diaľnicu na východ len preto, aby som ju tam v noci mohol vysadiť na nejakom odpočívadle . Ale namotaná do nej bola postava z knihy, nie ja.
Čo dodať? Súdiť knihu podľa obalu sa niekedy fakt neoplatí. Napríklad také Silo malo dosť dobrú obálku a čo z toho? A keďže v diskusii ste takmer všetci anonymní, môžete sa popriznávať, čo máte ukryté v knižnici za Umením Vojny, Žitochytačom a 1984.
P.S.: Včera dávali v teleráne, že Kim Kardashian tiež vydala knihu, v ktorej nie je na 362 stranách nič iné, len jej selfies. Škoda, že už je po Vianociach.
