V tomto článku by som rád predstavil úžasné technologické riešenie riadenia premávky na pozemných komunikáciách – systém premenlivého dopravného značenia. Jeho základom sú dopravné značky, ktoré sa môžu na diaľku meniť, najčastejšie sa používajú dvoj alebo trojpolohové predtlačené značky, kde sa podľa potreby nastaví napr. tunel otvorený / tunel uzavretý, alebo modernejšie LED zariadenia, kde sa dá zobraziť prakticky čokoľvek. Okrem značiek má obsluha systému k dispozícii kamery, sčítače áut, merače rýchlosti a iné zariadenia, ktoré im dávajú v reálnom čase predstavu o tom ako vyzerá doprava na danom úseku. V reáli to vyzerá tak, že ak sa v jednom úseku začne tvoriť kolóna operátor vyšle signál a zníži maximálnu povolenú rýchlosť na predchádzajúcich úsekoch, aby sa autá do kolóny dostávali pomalšie, alebo môže dokonca cestu uzavrieť a presmerovať autá inam. Tento naozaj úžasný moderný systém so sebou však prináša aj rôzne otázky. Napríklad mňa zaujímajú dve veci...
- KTORÝ KOKOT TO NAINŠTALOVAL NA BRATISLAVSKÝ OBCHVAT?!?
- PREČO SI MYSLEL, ŽE TO BUDE FUNGOVAŤ?!?
Pri ZOO vchádzam na diaľnicu. Na značke je biely obdĺžnik s nápisom Bratislava prečiarknutý červenou čiarou a nad ním zelený štvorček s bielou grafikou pripomínajúcou písmenko A. Pre menej chápavých – koniec obce a začiatok diaľnice. Koľko idem na diaľnici mimo obce??? Áno správne, 145 tachometrických. Vydrží mi to však presne tri sekundy, pretože narazím (nie doslova) na týpka, ktorý deväťdesiatkou predbieha niekoho, čo ide 85. „Ok“ poviem si „asi si nevšimli na vjazde tú prečiarknutú Bratislavu“. Ale keď majú vzápätí nad hlavami krásnymi novými voňavučkými LED značkami v červenom krúžku 120, tak koľko treba ísť? DEVÄŤDESIÁÁÁT!!!
Pripomína mi to trochu scénu z filmu 300. Chlapík obe ruky na volante, letmý pohľad na manželku. Ona s výrazom ako keď sa jej na narodky pýtaš na anál (= vie, že to bude bolieť, ale stále hrá dámu) jeme kývne. A on stlačí plynový pedál a zakričí „DEVÄŤDESIÁÁÁT!!!“
Niekedy v tom období dostane dispečing hlásenie, že sa za Zlatými pieskami na odbočke na Senec stala nehoda a začína sa tvoriť kolóna. Dispečer niekoľkými pohybmi vyšle signál a spomalí obchvat. Z LEDkových 120 sa stane postupne 100, 80 a nakoniec 60. Dokonca hneď vedľa to krúžku so 60tkou začne svietiť výstražná značka A23 – Pozor kolóna. Dám nohu dole z plynu, pomaličky si podradím, dobrzdím na tachometrických 70 a pokračujem po obchvate. Presne tri sekundy na ti mi do zadného kufra nastúpi ten čurák, čo sa na moste Lanfranconi sral 90 a skôr ako mi do zátylku vrazí hlavová opierka počujem z jeho auta pološialené „DEVÄŤDESIÁÁÁT!!!“
PS1 – Prosím, jazdite podľa značiek, nie podľa pamäti
PS2 – Kto si všimol, že mám v článku viackrát použitý časový údaj „3 sekundy“, tak to mi žena povedala, že tam mám dať. Ktovie prečo...