Nevrešti II.! Ako som vstúpil do Gardy.

 

Po úspešnom absolvovaní prijímača a zložení prísahy som konečne zmenil svoj doterajší úbohý život modroknižiaka absolventa a slávnostne som vstúpil do Gardy. Ako presne to bolo?

V horúci september 2024, ešte pre Veľkou potopou, ktorú na bezbožných vreštiacich klima alarmistov zoslal Pán, sa nám vo výcvikovom tábore prihovoril zástupca Vodcu pre veci politické:

 

Gardisti a Gardistky!

Dnes je váš veľký deň, ked s rozvinutou bojovou zástavou v slávnostnej uniforme vstúpite do Gardy, aby ste v posvätnom obrade prvý raz prijali Sviatosť kávy a koláčika, ako nám káže večne živý odkaz nášho Vodcu. Cesta to nebude jednoduchá a priama, môžu byť aj obete, ale nás nič nezastaví v džiháde proti mrjácom a kaukliarom. Vpred a na pláž! Uraaaaaa, Uraaaaa, Uraaaa!

V predvečer onej slávnej udalosti sme sa zastavili v garáži talianskej útočnej vozby a rezervovali si dve ekologické elektro približovadlá na zmätenie nepriateľa, ktorý podľa údajov rozviedky okupuje severnú časť Gardy a zakopal sa aj v horách nad mestom. Toto nepriateľ nečaká! Nesprávne predpokladá náš zmiešaný výsadok s veľkou uhlíkovou stopou, dymiacu ruskú vojenskú loď a dymiace V3S z uloženiek.

Konečne ráno. Nasadáme na bicykle a presúvame sa na sever. Západná časť jazera má len občas kúsok rovného terénu, kde je potom pár hotelov, na východe je to lepšie, tam sú aj mestečká ako Torbole a Malcesine. Dôsledkom je potom cesta vedená v tuneloch alebo galériách, čo je je garanciou napínavých zážitkov, keď ide oproti autobus, kde práve nejaký SLSP predáva cestujúcim Saguaro a cestu sleduje len periférne a zozadu sa s trúbením tlačí plný 8 x 8 domiešavač. Nevrešti! Dobre to Vodca povedal, nech odpadne, čo je kolísavé, nech odpadne, čo je oportunistické, nech v Garde zostane len to, čo je pevné! Po tomto vyraďovacom teste nasleduje pokojná časť, kde je cyklotrasa mixnutá s chodníkom postavená ako visutá lávka nad vodou, zdola podoprená a zhora pred kameňmi chránená sieťami. Postupne Taliani dorábajú ďalšie úseky.

Konečne v Garde, vľavo je v predchádzajúcej časti spomínaná budova vodnej elektrárne, vzbudzuje pocity veľkoleposti a technického triumfu, nepôsobí vôbec rušivo. Vpravo je prístav a centrum. Nad mestom sú vápencové bralá, na niektoré z nich vedú feraty. Sprievodca písaný horolezcom sa s dešpektom vyjadruje o trase, ktorá bez kontaktu lezca so skalou prekonáva výšku pomocou „hasičských rebríkov“. Garda dlho patrila pod CK monarchiu a tesne pod ňou bola hranica s Talianskom, v skalách sú preto aj rôzne zákopy, guľometné hniezda, pozorovateľne a pevnosti. Viac nám v ďalšej časti povie pán Pepe, ktorý nie je historik, ale názor na minulé aj súčasné vojny má ako pravý bojovník za svetový mier. Teraz je to hranica medzi Trentom a Lombardiou. V samotnej Garde sa zdržíme len chvíľku, čaká nás veľký horský okruh so značným prevýšením. Ako sa vyjadril poručík Zdravko Nožnic od družobnej chorvátskej Gardy, použitie elektrobicykla pri stúpaní pod 10%, prevýšení pod 1 km alebo trase do 50 km je neprípustné aj v pomocných ženských oddieloch a musí sa voči nemu prísne disciplinárne postupovať, ako voči prejavu zbabelstva a demoralizácie. Odporúčaným trestom je decimácia článkov 18 650 v aku packu, čo prevádzkovateľku prekvapí v najlepšom a strestá ju tlačením onoho 25 kg hoväda hore kopcom. Mrjácom zmar!

Ďalšou úlohou je nájsť začiatok Via Ponale, čo je stará cesta do dediny Ponale a k jazeru Ledro, spomenutému v prvej časti. Žiadne dodatočné korekcie nie sú možné, všade je len útes a z cesty nie sú odbočky. Hneď v prístave je značka, tak odpadá tasenie mobilu. Cesta je veľmi zaujímavá, s peknými výhľadmi na jazero, zasekaná do skaly a občas v krátkom tuneli. Stúpanie sa zmierňuje pri hostinci s malým vodopádom, kde je káva za 1.30 eura, potom sa cesta zmení na cestu údolím a vyústi pri jazere.

Za jazerom točíme do lesa a naberáme výšku, postupne do cca 1250 metrov, až dôjdeme do sedla Nota, kde je čosi podobné našim salašom, pôvodne to boli kasárne financov. Celá oblasť bola dejiskom bojov za Prvej svetovej, je tam aj vojenský cintorín a okolie chaty je zaujímavo ozdobené mínometom, húfnicou a nábojnicami. Na WC je historická fotka vojakov so stiahnutými gaťami nazvaná „silná paľba na východ“. Na toto miesto je možné legálne sa bez povolení dostať autom, ako to počasie dovolí a začína nekonečné klesanie s množstvom zákrut a minimálnou premávkou, ktoré nás okolo hotela dovedie späť do požičovne, kde radostne bez bločkov a potvrdení zoberú hotovosť.