Čo si nepamätám, to sa nestalo. Tak toto je obľúbené heslo stredoškolákov začínajúcich s objavovaním čara alkoholového opojenia. Sami cítite, že v tomto tvrdení niečo nehrá. A cítil to aj Jurko zo 4. A, keď sa zhováral so Scarlette z 3. B (poznal ju z videnia, jej meno sa dozvedel len teraz nedávno) o tom, či budú bývať u jeho alebo u jej rodičov. Aj testy otcovstva zaplatil, aj tak len prerobil. Ani jeden z nich si nepamätal, ako sa to stalo, ale dôkazy hovorili jasnou rečou. Stalo sa a už sa neodstane. A tak som sa dostal k podstate dnešného článku. Ja viem, že si asi nepamätáte, čo ste robili druhý decembrový týždeň pred desiatimi rokmi, ale to vlastne nikoho ani nezaujíma. Lenže horšie je, že si nepamätáte, čo robili v druhej štvrtine decembra oveľa dôležitejší ľudia, než ste vy. Ale nevadí, som tu na to, aby som vám to pripomenul.
Našu prehliadku udalostí druhého decembrového týždňa začneme podobne ako minule, pripomenutím si bizarných bytostí. Žijú medzi nami. Narodeniny oslavujú Nicki Minaj a Barbara Haščáková. Česť ich pamiatke! Ak by sme sa ale pozreli na výročia súvisiace s hudbou, v tomto týždni bude najviac svietiť smrť Johna Lennona (8. 12. 1980). Ja viem, bol to prototyp hipíckeho narkomana hodne odtrhnutého od reality a s tou Yoko Ono to fakt strašne posral. Jedna vec sa mu ale musí nechať, hudba bez The Beatles by dnes určite vyzerala úplne inak. Jednoducho bol trendsetterom. Možno ak by vtedy Chapman zastrelil tú (to) Ono, tak by sa John dal trochu do normálu, ale to sa už nedozvieme. V ten istý deň, akurát v štyridsiatom treťom, sa narodil ďalší feťák, ktorý poriadne ovplyvnil hudbu. Trochu lepšia životospráva a mohli sme si Jima Morrisona užiť o dosť dlhšie. Takto nám ostali len konšpirácie o jeho smrti a hudba, ktorú ja osobne neviem prirovnať k žiadnej inej kapele. Poučenie z histórie: „Zober loptu, nie drogy. A určite si nezačínaj s japonskými umelkyňami.“ Ešte jedna zaujímavosť, 12. 12. 1915 sa narodil Frank Sinatra. Nie som taký znalec, aby som vám tu napísal niečo múdre o jeho hudbe, to neviem ani pri interpretoch, ktorých počúvam, ale ak si spomeniete, ako som pred týždňom písal o neodolateľnosti Woodyho Allena, tak Miu Farrow mu v manželstve vychoval Sinatra. A Woody si potom vychoval jej adoptívnu dcéru. A kruh sa uzatvára. Buahaha!
Druhý decembrový týždeň prial cestovateľom. Poďme pekne chronologicky. 13. 12. 1642 Abel Tasman ako prvý človek zo západného sveta zbadal Nový Zéland. Bolo mu to prd platné, pretože tam nebolo žiadne korenie, žiadne suroviny a pobehovalo tam veľa ľudí, ktorí boli tak nadšení z toho, že vidia moreplavcov, že ich zopár z čistej lásky zjedli. Tasmanovi ale patrí naša veľká vďaka za objavenie kulís pre Pána prsteňov. Oveľa neskôr, 14. 12. 1911, Roald Amundsen o mesiac predbehol Roberta Scotta a ako prvý človek dosiahol Južný pól. Južný pól naozaj nie je teplotným opakom Severného pólu a je tam zima ako v psinci, preto sa tam Amundsen vybral v lete, čo je na južnej pologuli počas slovenskej zimy. December (leto) na Južnom póle vyzerá asi tak, že maximálna teplota je -12 °C a priemer je okolo -30. Ďakujem pekne, trepať sa v takom teplúčku 100 dní na miesto, kde vlastne nič nie je. A teraz si skúsme predstaviť ten šialený pokrok v dvadsiatom storočí, keď 61 rokov po dobytí Južného pólu na psích záprahoch, 11. 12. 1972, pristála na Mesiaci misia Apollo 17 a priviezla tam zatiaľ posledných ľudí, ktorí sa prešli po žiarivej Lune. A čo by som bol za Slováka, ak by som nespomenul, že sme zas v niečom poslední a aj tak svetoví. Úplne posledným človekom, ktorý vstúpil do návratového modulu a teda bol na Mesiaci naozaj posledný, bol totiž polokysučan Eugen Cernan, ktorý sa k svojmu pôvodu dokonca priznáva a niekoľkokrát rodnú hrudu svojich starých rodičov aj navštívil.
Medzi decembrových oslávencov patrí aj Robert Koch (nar. 11. 12. 1843), významný nemecký lekár, objaviteľ baktérií spôsobujúcich antrax, choleru a tuberkulózu. Nikdy sa mu nezabudne, že vďaka nemu už dnes človek nemôže poštou poslať ani pár deka práškového cukru svojmu obľúbenému susedovi. Veď čo iné by už len mohol byť biely prášok v pošte, keď nie spóry Bacillus anthracis? Za objav Mycobacterium tuberculosis dostal Nobelovu cenu, a tu sa dostávame k ďalšiemu výročiu. 10. 12. 1896 zomrel Alfred Nobel, vynálezca dynamitu a Nobelovej ceny. Tento zaujímavý človek sa vykašľal na svojich zákonitých dedičov a zo svojho majetku sa rozhodol podporiť najlepších vedcov. Alebo mierotvorcov. Z toho sa síce stala dosť fraška, ale zas je tu šanca, že Dailymale raz získa Nobelovu cenu za mier „za nastolenie mieru a pochopenia medzi ženami a mužmi v internetovom priestore“ (cit. z oslavnej reči v nórskom parlamente).
13. decembra 1937 Pokémoni dobyli čínske hlavné mesto Nanking a začal taký masaker, že aj Hitler musel nad svojimi spojencami krútiť hlavou. Pokémoni totiž Číňanov považujú za tak trochu podľudí a v tridsiatom siedmom im to dali poriadne pocítiť. Celkom tomu nerozumiem, veď všetci vyzerajú akoby ich jedna mater mala, ich písmo vyzerá ako náhodné hrste ryžovej slamy a všetci jedia veci, nad ktorými by aj Bear Grylls ohŕňal nosom. Pokémoni majú s Nankingom doteraz problém, považujú ho za výmysel Číňanov, ktorí nerobia nič iné, len ohovárajú a hádžu špinu na Pokéloptu. Nepripomína vám to niečo? Pre silnejšie žalúdky odporúčam film Nanking Nanking.
Že sa toto všetko stane, už dopredu vedel Nostradamus. Ten sa narodil 14. 12. 1503 a odvtedy už nerobil nič, len bľabotal nejaké štvorveršia, ktorým ani jeho vlastná matka nerozumela a zmysel nadobudli až vtedy, keď sa napasovali na nejakú historickú udalosť. Tak vám poviem, nahovno sú také veštby. Nostradamus predpovedal aj zavedenie eura na Slovensku a zároveň aj postavenie sochy Svätopluka pri Bratislavskom hrade. No posúďte sami, či by ste to rozlúštili pred samotnou udalosťou:
A tkáč utká počiatok neďaleko brehov galského kohúta
jeho loď získa správny kurz
národu spod vajčatého koňa
spoluhlásky vymení v mešcoch za samohlásku.
Keď si túto veštbu prečítal oslávenec Edvard Munch (nar. 12. 12. 1863), namaľoval svoj najznámejší obraz, dokonale vyjadrujúci jeho pocity z ľudí, ktorí veria veštbám. Skrátka, hlavu do dlaní a s výkrikom bežať preč.
