Tento týždeň je svetovým týždňom dojčenia, čo by sme určite nemali prehliadnuť. Mužom zrejme netreba pripomínať, že by mali oprášiť spomienky na časy, keď viseli na prsníku a aspoň tento týždeň by sa mali pokúsiť o správne prisatie. A od žien by bolo pekné, ak by sa nehanbili ponúknuť hladný krk hoci aj v parku na lavičke, veď je to také prirodzené. V nedeľu je zas medzinárodný deň pôvodných obyvateľov sveta. Adam, Eva, myslíme na vás a ďakujeme vám!
Najstarším hudobníkom v tohtotýždňovom výbere je 57-ročný Bruce Dickinson, prevádzkovateľ jedného z najvýraznejších rockových hlasov, človek, ktorý z Iron Maiden urobil poriadnu kapelu. Sólovo až tak neprerazil, ale ja si myslím, že oslobodenie sa od železných panenských schém mu celkom prospelo. Absolútnej väčšine spevákov by po pár rokoch pri jeho štýle spievania odišli hlasivky, ale starý chren môže byť aj nadrbaný, a ešte stále mu to spieva. Scream for me Dailymale! Screeeeeam for him Dailymaaale!
O rok mladší ako Dickinson je spoluzakladateľ Arakainu Aleš Brichta. Len prednedávnom sa zviditeľnil na pochode proti utečencom a v roku 2003 navrhoval Karla Gotta za českého prezidenta. Čiže Aleš je zrejme aj majiteľom vešteckej gule, lebo Gott by bol pre našich západných susedov naozaj vykúpením.
V roku 1963 sa narodil James Hetfield, spevák skupiny Metallica, ktorej najväčším prínosom pre svetovú hudbu bol Čierny album a inšpirácia pre názov Metalindy. And nothing else matters. Sad but true.
O šesť rokov sa niekde v brazílskej favele narodil budúci hrobár Max Cavalera. Spolu s bratom založili eseročku s názvom Sepultura s predmetom podnikania v oblasti zahrabávania mŕtvol. Neskôr sa začal zaoberať duchovnými muchami.
A sopliakom medzi týmito kamenármi a zváračmi je Scott Stapp, spevák kapely Creed. Týchto mám napočúvaných ešte menej ako predchádzajúcich dvoch hudobníkov, ale asi to prehodnotím, lebo Stappov hlas za to stojí.
V roku 1516 zomrel šialený holandský maliar Hieronymus Bosch. Jeho Záhrada pozemských rozkoší nám ukazuje, že na tomto svete si síce môžeme užívať koľko chceme, ale potom, potom nás čaká hudobné peklo. Predstavte si, ako vám celé dni spríjemňujú Jakubec, alebo Anna Gaja. A to je kurva horšie, než nejaký trápny vriaci olej, alebo partia sfetovaných capočlovekov s letlampou a kliešťami. Hrdinský Nemeš síce prežil niekoľko z najhorších hudobných kúskov, ale ani on ich nepočúval celé a nechcel by som vidieť jeho účty za psychiatrickú starostlivosť.
V roku 1928 sa narodil jeden z najznámejších východniarov, Andy Warhol. On sám je síce východniarom len preto, že pochádza z východu USA, ale jeho bratranca synovca ovca pochádzala z Medzilaboriec, a na vychodze su všetci jedna veľká rodina, tak je náš, ta ňe? Ale zase to bol homosexualista, tak teda neviem, či by sme sa k takému mali priznávať. Nech už je to akokoľvek, Andy sa preslávil maľbami na plechovkách amerických vifoniek, takže Warholovo dielo mohlo skončiť v každej domácnosti. Tomu hovorím ľudový umelec.
A peknú štyridsiatku oslavuje Charlize Theron, fešanda, ktorú by poniektorí tunajší diskutéri brali aj bez oboch rúk, len si treba uvedomiť, čo sa z nej môže stať o pár rokov.
V roku 1890 sa začala história jedného zo symbolov amerického trestného práva. Ak sa lepšie pozriete, na väčšine amerických vyobrazení Spravodlivosti je elektrické kreslo. Umelci to samozrejme umne maskujú, aby kreslo vyzeralo ako váhy. Elektrické kreslo vymyslel zubár, čomu sa teda vôbec nečudujem a veľmi ho propagoval Edison, aby ukázal, aký je striedavý prúd nebezpečný. Práve začiatkom augusta v kresle popravili, alebo skôr usmažili prvého človeka, Williama Kemmlera. Napriek poriadnemu zdeseniu obecenstva z grilovačky sa tento zvláštny model masážneho kresla používa naďalej.
Aj tento týždeň si môžeme spraviť sondu do sovietskej mysle. V krajine noriem a záväzkov, kde predvčerom bolo pozajtra a streda nasleduje po nedeli, postavili v tajge mestečko Kurša-2, v ktorom žili len drevorubači s rodinami a tí nerobili nič iné, len rúbali les a dodávali drevo pre smelé plány milovanej strany. Ťažilo sa ďalej, aj keď v roku 1936 začali horieť okolité lesy. Nakoniec aspoň ženy a deti naskákali na nákladný vlak, ale museli počkať, kým naložia aj drevo. Veď čo by povedali súdruhovia. Sovietsky človek nie je padavka, ten niečo vydrží! Akurát tie plamene nevydržal most, po ktorom mal vlak odísť a 1200 ľudí zhorelo. Ale to je v pohode, to je len číslo.
V Japonsku na začiatok augusta v roku 1945 nespomínajú v dobrom. Američanom vtedy akosi došla trpezlivosť s japonským nacionalizmom a odhodlaním brániť cisára do posledného žijúceho pokémona a rozhodli sa použiť silný argument pri vyjednávaní podmienok kapitulácie. Vlastne dva argumenty. Jeden pre Hirošimu, druhý pre Nagasaki. Je pravda, že zábery z týchto miest po bombardovaní sú strašné. Vidieť úplne bezradne pobehovať deti, na ktorých zhorelo oblečenie a v priebehu pár minút im zo života zmizlo všetko čo poznali, je len pre silné žalúdky. Ale na druhej strane, o nič príjemnejšie neboli zábery z Nankingu, však? Pred desiatimi rokmi som to videl inak, ale teraz si myslím, že tie atómky boli najlepším riešením pre obe strany. V konvenčnej vojne by celé Japonsko skončilo ako Hirošima.
V roku 2002 začala najničivejšia povodeň v dejinách Česka. Smetanova Vltava sa už nemohla pozerať na predavačov tradičných českých suvenírov v centre Prahy a spravila očistu verejných priestranstiev. V rámci tejto akcie sa konal aj výplach pražského metra a najistejšou MHDčkou boli v tých časoch gondoly. Možno si pamätáte, ako stúpala voda v pražskej ZOO a sfilmovanie Orwellovej eseje Ako som strieľal slona. Zas je mi nějak blbě.
V roku 1881 sa narodil bordelár Alexander Fleming (to nie je ten s Jamesom Bondom), ktorý skladoval Petriho misky, až kým mu nesplesniveli. Ako sa však do plesnivej hory volá, tak sa z nej kýcha, a dovtedy sa hermelín griluje, kým nevytečie do pahreby, a tak aj náhoda priala pripravenému Flemingovi. Po dlhých rokoch od objavu dvaja biochemici vymysleli, ako penicilín naprodukovať a vyčistiť, a všetci traja si išli po Nobelovku.
Pred 12 rokmi zomrel Frederick Robbins, virológ, ktorý sa preslávil kultiváciou vírusu detskej obrny v bunkách neneuronálneho pôvodu. Na čo to bolo dobré? V prvom rade, neuronálne bunky sa takmer nemnožia, v laboratórnych podmienkach už vôbec nie a dosť zle sa kultivujú. Ak chcete skúmať vírus, ktorý napáda neuróny, bude vás to stáť veľa roboty, času a peňazí. A veľa zvierat pri tom stratí hlavu. Ak ste však schopní kultivovať tento vírus v bunkových kultúrach, ktoré sa ľahko množia, máte napoly vyhraté. Tak ako Robbins. Aj vďaka nemu dnes máme vakcínu proti detskej obrne. Nobelovku si určite zaslúžil.
A už 9 rokov s nami nie je James van Allen, fyzik, ktorý objavil van Allenove pásy. Vďaka magnetickému poľu Zeme sa okolo našej planéty vytvorili oblasti so zvýšeným výskytom nabitých častíc a tie nás chránia pred nebezpečným žiarením z vesmíru. Bez van Allenových pásov by život na Zemi nebol možný. Tie pásy by tam boli aj bez van Allena, ale je celkom dobré vedieť, že tam hore už máme svoju alobalovú čiapku, nie?
Na záver by som ešte chcel poďakovať dvom bohumilým darcom. Vaše peniaze budú použité v súlade s Etickým kódexom autora DM a Ženevskými konvenciami.
