Ak v sebe tento týždeň prebudíte zviera, nezabudnite mu upiecť tortu. Pri oslave Svetového dňa zvierat však buďte opatrní a nenechajte sa uniesť príliš ďaleko, hlavne ak ste už trestnoprávne zodpovední. A keďže oslavujeme aj Svetový deň vegetariánov, je ohľaduplnejšie neštylizovať sa do mäsožravých zvierat ako prašivý pes, hnusná hyena, prípadne posratý slizký had. Je určite lepšie nájsť v sebe pošahanú kravu, škaredé káčatko alebo vyžratú húsenicu. Veď predsa len, majme trochu úcty k dátumom.

 

Z platní a magnetofónových pások toho na dnes nie je veľa. Zomrel legendárny jazzový trubkár Miles Davis, takisto rocková feťáčka Janis Joplin, narodil sa Dežo Ursíny. Začínajú sa mi tie mená opakovať, a keďže dvakrát rovnaký blud nenapíšeš, ani čo by ti na konci šesť riadkov chýbalo k spokojnosti, tak spomenutých považujem za vybavených, a ostali nám len dvaja žijúci, hudbou sa živiaci jedinci. V roku 1951 sa narodil Gordon Matthew Thomas Sumner, známejší skôr ako Sting, multiúrovňový, transžánrový a tantrojoginálny hudobník, Angličan stratený v Novom Yorku. O jedenásť rokov neskôr na svet pribudol Tommy Lee, o ktorom by málokto vedel, keby okrem bicích v Mötley Crüe nemlátil aj Pamelu Anderson. Ale kto som ja, aby som ho súdil? Možno, že si to zaslúžila.

 

V roku 1762 sa narodil najväčší oravský zapredanec Anton Bernolák. Svoje opovrhnutie rodnou Oravou vyjadril tým najhorším možným spôsobom, keď za základ spisovnej slovenčiny vybral západoslovenské nárečie. Tento oveľa viac než len symbolický akt mal ďalekosiahle dôsledky. Okrem takej drobnosti, že bradáči museli slovenčinu uzákoniť nanovo, dosiahol aj to, že oravskí Gorali majú dodnes odpor k spisovnému jazyku. Bernolákovu rodnú obec radšej zatopili priehradou a jeho telo pochovali v Érsekújvári, kde jeho meno nevedia vysloviť ani maturanti.

Z čitateľského denníčka ďalej vyberám Boženu Slančíkovú-Timravu (nar. 1867), neúspešnú starú dievku, ktorej sa nič, ale naozaj nič v živote nepodarilo, napriek tomu však nemala problém moralizovať v novele Ťapákovci. V tomto diele sa snaží bagatelizovať rozvracanie rodinných vzťahov, odklon od tradícií a múdrosti predkov, a naopak, vyzdvihuje neustále zmeny, kariérizmus a honbu za nehnuteľnosťami. Ja sa pýtam, komu to vyhovuje?

V roku 1909 sa pár domov od Hviezdoslavovcov, pod tromi konskými gaštanmi, narodila Margita Figuli, autorka novely o stigmatizácii impotentov v predviagrálnych časoch, s príznačným názvom Olovený vták. Na tak otvorený rozbor tabuizovanej témy však ešte spoločnosť nebola pripravená, a tak Margita dokonca prišla o zamestnanie v Rytmusbanke.

 

No a konečne je tu týždeň s poriadnymi katastrofami. Začať musím samozrejme v Sovietskom zväze, kde súdruhovia vybudovali závod na obohacovanie jadrového materiálu pre elektrárne a popri tom aj na nejakú tú bombu. Závod nazvali Majak, asi príliš svietil do tmy, a použili v ňom veľmi progresívne prístupy, napríklad otvorený okruh na chladenie jadrového paliva. Čiže voda z jazera išla do reaktora a potom späť do jazera. Výsledkom je údajne najznečistenejšie a najjedovatejšie miesto na Zemi. Ale k havárii. V roku 1957 im tam vybuchla nádrž s rádioaktívnymi chemikáliami, ktoré sa následne rozprášili široko-ďaleko. Na väčšie jadrové nehody sa muselo počkať až do Černobyľu a Fukušimy.

Je to už 21 rokov, čo išiel ku dnu Baltského mora trajekt Estonia, odspodu až nahor natlačený ľuďmi. Čo by to bolo za tragédiu, keby sa hneď neobjavil zopár konšpiračných teórií, aby sa ľudia, ktorí používajú rozum, mohli dozvedieť pravdu. Oficiálne bola príčinou porucha vrát, ale čo ak trajekt dala dole ruská ponorka? Alebo americká? Ktovie, čo všetko bolo na palube a komu to mohlo vadiť. Ale tým 852 ľuďom to môže byť jedno.

Pred piatimi rokmi sa Maďarsko vymaľovalo na červeno, keď sa pri Ajke pretrhla hrádza odkaliska s bordelom z hlinikárne. Musel to byť fakt horor. Predstavte si, ako sa na vás valí dvojmetrová vlna červeného bahna, a aby toho nebolo málo, tak to bahno nie je hocijaké. Pokojne by ste ho mohli používať na rozpúšťanie vlasov v odtoku a obsahuje toľko heavy metalov, až je to vlastne death metal koktejl. Z nejakého dôvodu si však myslím, že ak by ma aj nejaké životné okolnosti donútili pracovať v spomínanej hlinikárni, určite by som nechcel, aby moja rodina bývala bližšie, než nejakých 50 km od tej úbohej pustatiny, kde bolo aj pred touto katastrofou všetko pokryté romantickým červeným prachom.

 

Vo vede nič nového. Zomrel Charles Richter, ten nudista so stupnicou, magnitúdom, magnitúdou, magnifikáciou, či čím, a takisto Michael Smith, vynálezca cielenej mutagenézy. Zaujímavosťou je, že nielenže títo dvaja zomreli prvý októbrový týždeň, ale obaja sa narodili v treťom aprílovom týždni.  Ďalej zomrel Max Planck, čo všetko počítal na kvantá a Peter Medawar, otec transplantácií. Niekde som už o nich písal, takže dohľadať a napísať referátik!

V roku 1898 sa narodil sovietsky pavedec Trofim Lysenko, ktorý považoval mendelovskú genetiku za buržoáznu pavedu nehodnú sovietskeho človeka a razil teóriu dedičnosti získaných vlastností. Napríklad keď chcel, aby bola pšenica odolnejšia voči nízkym teplotám, tak osivo skladoval v mrazničke. A skúsil sa mu v stalinských dobách niekto vysmievať! Že vďaka Lysenkovi nemali Sovieti čo žrať, nebolo dôležité.

Presne o rok neskôr sa narodil ďalší z Maďarov, bez ktorých je dnešný život nepredstaviteľný. László Bíró v roku 1938 vymyslel guličkové pero a zaradil sa tým k takým velikánom ako Turul, Lajos Kossuth alebo Ernö Rubik.

V roku 1951 zomrela vo veku 31 rokov na rakovinu krčka maternice Henrietta Lacks, človek-milión, ktorý chýbal akurát tak najbližšej rodine, veď aj my to budeme mať rovnaké. Lenže je trošku desivé, že jej nádor žije ďalej a doteraz má okolo 20 ton. Ak by ste chceli kultivovať cicavčie bunky v Petriho miskách, tak mám pre vás dve správy. Keďže už tušíte, že nie je každý deň nedeľa, tak vám prezradím, že sa to síce dá, ale bunky izolované z normálnych tkanív sa väčšinou delia veľmi pomaly a vždy majú obmedzený počet delení, kým celá kultúra zomrie. Takže musíte nanovo izolovať bunky, čakať, kým sa namnožia, ale medzitým vám splesnivejú, lebo vám do misky padol potkaní chlp. Celé zle. Našťastie sa v USA v päťdesiatych rokoch černochov na nič nepýtali a Henriette zobrali pár buniek z nádoru. Vznikla nesmrteľná bunková línia HeLa, ktorá sa neobmedzene množí doteraz a poslúžila ako nástroj pri mnohých objavoch, napríklad pri vývoji vakcíny proti obrne. Že sú HeLa bunky nesmrteľné, o tom nepochybujte. Nenádorové bunky (okrem kmeňových) majú naprogramovaných okolo 50 delení. Skúste vypočítať, koľkokrát sa mohli od roku 1951 rozdeliť bunky, ktorých čas delenia je približne 24 hodín.