Ranné prebúdzanie. Nemám rada hodiny. Žiadne. Ručičky sa chamtivo naťahujú po utekajúcom čase. A digitálne skáču zo sekundy na sekundu, ako keby to boli dajaké kvety na opelenie. Pooooď, poď na mňa, opeľ ma, ober ma o čas. Najhorší je zákerný budík. Natiahnutý vyčkáva a ak som rýchlejšia ako on, tak si aj ja zatiaľ ponaťahujem telo. Najlepšie sa mi vstáva, keď vedľa mňa leží chlap. Ale nie hocijaký chlap, niekoľko desiatok kíl silnej charizmy. Do zvonenia mám čas a tak premýšľam, ako sa môže vyrábať taká mužská charizma.
Na začiatok by to chcelo aspoň veľké ruky. Tie sú dobré na to, aby chlap na mne s vervou roztrhal tričko, pri chlapovi s menšími rukami trénovanými kancelárskou zošívačkou mi stačí obliecť košeľu s dvojradovým zapínaním, nech sa trochu potrápi s gombíkmi. Viem, každý nemá veľké ruky a nenarastú ani od lopaty, ale teraz v korona čase sa dajú natiahnuť gumené rukavice väčšie aspoň o dve tri čísla a muž s nimi súčasne pôsobí ako zodpovedný občan. S veľkými rukami veľké gestá. Trebárs také to chlapské plesknutie päsťou alebo rukou do dlane v nás evokuje, ako nás pleskne po zadočku a už cítime tú veľkú silnú ruku, ktorá nás rozochveje, však? Ja si tej chvíli hovorím, že kašlem efektivitu zadkového cviku Bret Contreras, toto je o hodne lepšie a rovno ruším permanentku do fitka.
Páči sa mi, keď sa chlap často usmieva. Najlepšie hneď od začiatku známosti, lebo prvý dojem sa niekedy vo vás zažerie ako fľak od cvikly na bielom tričku. Môže sa usmievať krásne zoširoka, ale samozrejme, nie vo chvíli, keď zle parkujem, čo býva u mňa vždy. A takisto nie vtedy, keď do seba tlačí jahody z chladničky z misky označenej papierikom, že „nedotýkať sa, to je Anthrax.“ Posledné slovo nezačína malým písmenom, tak musí chápať, že si nerobím srandu a neoznačujem takto svoje najmilšie ovocie. Uf, teraz som sa strašne rozčúlila pri predstave, ako môže niekto zjesť moje raňajky. To, ako keby už rátal s tým, že sa ráno nezobudím a to ma dosť naserie. Môže hádzať aj chlapčenské úsmevy ako Chris Evans, nepomôže mu to, je to v tejto chvíli pre mňa temný prípad! Jednoducho, môj charizmaťák sa má usmievať, lebo ma chce nakaziť dobrou náladou a je schopný urobiť aj tichú dohodu so Santa Klausom, že mu vymení soby za svoj tereňák, len aby ma pobavil. Nie, to som prehnala. Svoj tereňák nedá za nič, to radšej obličku, poďme ďalej.
Citlivosť. Pochopenie. Bože, to je aká paráda u chlapa! O to viac, keď vyzerá trebárs ako Jason Momoa alebo drzý zlodej koní a takúto emocionálnu výbavu u neho nečakáš. Heeeej, fakt je zlé chcieť niekoho, kto vie ženskú chápať? Nehovorte mi, že to nejde. Niekedy som si myslela, že sa nám ženám stačí správať tak, ako keď sme boli deti a hrali sme sa na „zima-teplo“. Odišli sme z miestnosti, v ktorej ostatní ukryli medzitým nejakú vec a keď sme sa vrátili, tak nám pomáhali vec nájsť používaním slov „zima, zmrzneš, teplo, zhoríš“. Myslela som si, že vždy je fajn komunikovať, aby ten druhý pochopil, čo chceme, aby pochopil. Haha, dosť krkolomne to vyznelo. Ale je to jednoduché a ja rozprávam pomerne veľa. To mi ale nestačilo u jedného frajera, ktorý ma vyrazil z auta, lebo nechápal, že nie fakt znamená nie. Aby bolo jasné, on sa tam pre mňa o pár minút vrátil, nenechal ma šľapať popri ceste, ale je jasné, kde skončila sladká romanca. Do auta už nastupovala celkom iná žena a jemu nešlo do hlavy, že ma nedojíma muž, ktorý kľačí na kolenách a prosí o odpustenie. Asi tie teatrálne gestá vždy nezaberajú, darling, radšej si mohol ukradnúť toho koňa.
Charizmatický muž. Možno je v skutočnosti celkom obyčajný, ale mám pri ňom pocit, že zastal čas. Na akýkoľvek hodinách, s výnimkou budíka, lebo ako som spomínala, budík je zákerák.
Každá máme pocit, že si presne takého zaslúžime. Hlásim, že aj ja! Chcem mať takého. Veď som nikdy nekradla zob vtákom z kŕmidiel, nerobila nikomu citový zmätok a neklopila oči, keď som stretla telesne hendikepovaného. Bola som vždy skromná a k dobrej nálade mi stačili dva rožky, dvadsať deka tresky a dva voľné dni, keď som mohla nerušene čítať, falošne spievať, pozerať romantický film, plakať, masturbovať a viesť nekonečné telefonáty s maminou… bože, čo na tom, že už nežije.
